Komentáre a názory Spravodlivosť 12. november 2019

Pozoruhodná otočka Najvyššieho súdu v prípade za 75 miliónov eur

Fero Múčka
Fero Múčka

Najvyšší súd rozhodol, že Eustream má zaplatiť na odvode štátu 75 miliónov eur. A potom ten istý senát v tej istej veci rozhodol presne naopak.

Najvyšší súd rozhodol, že Eustream má zaplatiť na odvode štátu 75 miliónov eur. A potom ten istý senát v tej istej veci rozhodol presne naopak.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Fero Múčka

Pozoruhodná otočka Najvyššieho súdu v prípade za 75 miliónov eur
Ilustračná foto TASR – Jakub Kotian

O Najvyššom súde sa posledné týždne hovorí najmä kvôli zisteniam o tom, kto komunikoval a stretával sa s kriminálnymi osobami. Za pozornosť však stoja aj niektoré prípady, v ktorých rozhodoval. Len pred pár týždňami sa na Najvyššom súde skončil bizarný právny príbeh, v ktorom ide o desiatky miliónov eur.

Bizarný preto, že Najvyšší súd v tom istom prípade rozhodoval až dva razy a ten istý senát (predsedníčka Jarmila Urbancová, členovia Milan Morava a Petra Príbelská) dospel v tej istej veci k opačným rozhodnutiam.

Túto kauzu spomína v troch slovách aj sudca Vladimír Sklenka, keď sa s Kočnerom rozprávajú, ako by mohli zarobiť na „súdnom lobingu“ proti zákazu hazardu na Najvyššom súde. Krátka a nejasná zmienka o tom, že aj zákaz hazardu skončí na Najvyššom súde u Prútika, „rovnako ako Eustream“, nás motivovala pozrieť sa bližšie na tento prípad.

75 miliónov

Eustream je firma, ktorá vlastní tranzitný plynovod cez Slovensko. Ním putuje najmä ruský plyn do ďalších krajín. EPH vlastní menšiu „polovicu“, druhú má štát. No EPH má nad Eustreamom manažérsku kontrolu.

Firmu EPH, respektíve EP Infrastructure kontroluje český miliardár Daniel Křetínský. Podrobnejšie o vstupe EPH do Eustreamu písal Postoj tu.

Podobne spolu so štátom vlastní EPH aj stredoslovenskú distribúciu elektriny, tiež má manažérsku kontrolu v Slovenských elektrárňach.

Spor medzi Eustreamom a slovenskými úradmi sa týkal toho, ako správne vypočítať výšku osobitného odvodu Eustreamu pre štát. Nie je cieľom vysvetľovať právnu podstatu problému, pretože ten ani nie je predmetom článku. Predkladáme len zjednodušený pohľad, záujemcovia si môžu vedomosti o spore rozšíriť napríklad v judikátoch (napríklad aj tu).

No zjednodušený sumár: Ide o sumu 74,8 milióna eur. To je rozdiel, o ktorý mala byť podľa Eustreamu platba odvedená štátu nižšia.

Osobitný odvod sa vypočítava zo zisku. Eustream však namietal, že zisk, z ktorého odvod vypočítali daniari, je nereálny, pretože časť z neho bola vytvorená umelými účtovno-organizačnými zmenami, ktoré si vyžiadala Európska únia (oddelenie dodávateľských a prepravných činností a preúčtovanie majetku) a nebol to teda zisk zo zarobených peňazí.

Ide o sumu 74,8 milióna eur. To je rozdiel, o ktorý mala byť podľa Eustreamu platba odvedená štátu nižšia.Zdieľať

Podľa pravidiel Únie by pri takýchto účtovne vytvorených ziskoch nariadených európskou legislatívou malo platiť pravidlo „daňovej neutrality“. Nemala by z nich vyplývať vyššia daňová povinnosť.

Daňové riaditeľstvo a Finančná správa, na ktoré tlačilo ministerstvo financií, však tvrdili, že odvod má jasný zákonný vzorec, má sa platiť z vykázaného zisku firmy a na špeciálny odvod, ktorý nie je daňou z príjmu, sa princíp daňovej neutrality nevzťahuje.

A tak sa začali právnické boje.

Otočka Najvyššieho súdu

Eustream sa proti daniarom začal súdiť na krajskom súde a ten dal za pravdu firme. Po nesúhlase daniarov šiel spor na Najvyšší súd.

Tu o ňom v roku 2017 rozhodol senát Urbancová – Morava – Príbelská, ktorý ale rozhodol opačne ako krajský súd a v princípe prikázal daň zaplatiť. Proti rozsudku Najvyššieho súdu sa už „normálne“ odvolať nedá. Vec teda mala byť uzavretá.

Lenže.

Nie je jasné, či to celé vtedy senát Najvyššieho súdu so svojím rozsudkom myslel vážne. V prípade totiž urobil zjavné procesné chyby, o ktorých aj neskôr preukázateľne klamal, a Eustream to využil a posunul vec na Ústavný súd.

O akú procesnú vec šlo?

Zástupcovia daniarov totiž poslali časť svojej argumentácie (tzv. vyjadrenie) na Najvyšší súd až po lehote. Okrem toho Najvyšší súd toto ich vyjadrenie nesprístupnil protistrane, teda Eustreamu. Tým podľa Eustreamu porušil zásadu „rovnosti zbraní“, keďže na vyjadrenie protistrany nemohli pred súdom reagovať.

Eustream totiž tvrdí, že pre súd neboli dôležité početné dokumenty, podľa ktorých sa rozhodovalo už predtým a ktoré putovali s prípadom z jedného súdu na druhý, ale že súd presvedčil práve tento jeden nový, neskoro dodaný a „zamlčaný“ materiál, ktorý mal najväčší vplyv na rozhodovanie Najvyššieho súdu.

Najvyšší súd toto všetko poprel. Tvrdil, že on si uvedomoval, že vyjadrenie od daniarov prišlo po lehote, a preto ho ani neakceptoval a neprihliadal naň pri rozhodovaní. Obrazne povedané, súd tvrdil, že ho hodil do koša. A že ho nemusel protistrane ani posielať, keďže to nezohrávalo úlohu pri rozhodovaní.

No Ústavný súd v podstate skonštatoval, že Najvyšší súd klamal. Ústavný súd uvádza, že Najvyšší súd prevzal doslovné alebo takmer doslovné časti z tohto vyjadrenia do rozsudku, a teda ho preukázateľne bral do úvahy, preto ho mal dať protistrane na vyjadrenie.

Ústavný súd preto rozhodol, aby Najvyšší súd prerokoval vec ešte raz a tak, aby jej procesne už nebolo čo vyčítať.

Ten istý senát rozhodol v tej istej veci a s tými istými argumentmi jednej aj druhej strany sporu úplne opačne.Zdieľať

A práve tu došlo k pozoruhodnej otočke v právnom názore Najvyššieho súdu. Nové pojednanie sa od starého nelíšilo len tým, že už prebehlo procesne v poriadku, ale najmä v tom, že ten istý senát rozhodol v tej istej veci a s tými istými argumentmi jednej aj druhej strany sporu úplne opačne.

Zrazu platí opak, a teda Eustream platiť 75 miliónov nemusí. Predchádzajúci právny názor, ktorý by bol platný, nebyť procesnej chyby, uznal ten istý senát za nesprávny.

Predsedníčka senátu Urbancová na naše otázky nereagovala. Eustream na naše otázky k prípadu odmietol odpovedať s tým, že konanie ešte nie je ukončené. No konanie z pohľadu súdov už ukončené je, akurát orgány Finančnej správy musia rozhodnutie Najvyššieho súdu ešte preliať do praxe. Daniari na výber nemajú, rozhodnutím súdu sú viazané.

Za zmienku stojí aj fakt, že hoci krajský súd na začiatku rozhodol, že Eustream predbežne odvod v tejto výške platiť nemusí, z výročnej správy vyplýva, že firma už odvod v plnej výške zaplatila. Štát by jej ju teda musel teraz vrátiť späť. Ide o sumu, ktorú už v rozpočtovej bilancii bude vidieť.

Ďakujeme za plné brušká

Na tomto prípade nás zaujalo aj obsadenie právneho zastúpenia Eustreamu. Zástupcom Eustreamu bol advokát Oliver Korec. Ten v minulosti vystupoval vo firme Castis invest spolu so Zoroslavom Kollárom. Vystupoval tiež ako právny zástupca majiteľov pretekárskeho okruhu v Orechovej Potôni, teda ako zástupca Zoroslava Kollára a Norberta Bödöra.

Novinár Postoja spolu so zástupkyňou nadácie Zastavme korupciu sa s Korcom stretli aj na jar tohto roka, kde im hovoril aj o stretnutiach, ktoré v tom čase mal so Zoroslavom Kollárom.

Okrem toho, spoločnosť SSE, ktorú kontroluje EPH, je hlavným sponzorom minizoo Malkia park, ktorú vlastní rodina Zoroslava Kollára a ktorá je umiestnená v susedstve pretekárskeho okruhu v Orechovej Potôni.

Na vstupenkách do minizoo šťastné zvieratká ďakujú SSE za plné brušká. Podľa stanoviska SSE "hodnota vzájomného plnenia nepredstavovala sumu, pri ktorej by sme museli osobitne preverovať detaily v hĺbke majetkovej štruktúry spoločnosti, ktorá zastrešuje túto malú zoologickú záhradu... cieľom bolo zvýšenie povedomia značky mimo región stredného Slovenska."

Zoroslava Kollára médiá opisujú ako človeka, ktorý sa násilno-administratívnym spôsobom zmocňuje iných firiem, médiá tiež informovali, že sa nachádzal na tzv. mafiánskych zoznamoch uniknutých z polície.

Príbeh Eustreamu na Najvyššom súde bude ešte dlho vzbudzovať otázniky.Zdieľať

Práve on sa pravdepodobne skrýva aj pod prezývkami človeka, o ktorom v Threeme sudca Vladimír Sklenka hovorí ako o človeku, ktorý sa stretáva so sudcami, niekdajšia štátna tajomníčka Monika Jankovská ho vykreslila ako človeka, ktorý „bude ako prvý ovplyvňovať nového ministra spravodlivosti“. Podľa Sklenku mal Kollár „tlačiť aj na vec Vodári“.

Preto nás zaujímalo, či sa zástupcovia Eustreamu pri riešení tejto konkrétnej veci stretávali aj s Kollárom. K tejto otázke sa nevyjadrili, pripojili len konštatovanie, že „Vami zmieňovaná osoba však spoločnosť nezastupuje. Pokiaľ ide o právne zastúpenie v danej záležitosti, výber právneho zástupcu prebehol obvyklým spôsobom.“

Buď, alebo

Príbeh Eustreamu na Najvyššom súde bude ešte dlho vzbudzovať otázniky. Pretože sú len dve možnosti.

Buď bol nesprávny prvý výrok Najvyššieho súdu a spravodlivosť bola zachránená len neúmyselnou (prípadne úmyselnou) chybou, ktorú Najvyšší súd spravil a vďaka ktorej Ústavný súd rozhodol o opätovnom posudzovaní.

Alebo bol správny prvý výrok, no vďaka neúmyselnej (prípadne úmyselnej) chybe vznikol priestor pre nové konanie a zmenu rozsudku tak, aby sa z porazeného (Eustream) stal víťaz a z víťaza (štát) porazený.

Obe možnosti nevzbudzujú veľkú dôveru v právnom príbehu Eustream verzus Slovensko.

 

Tento článok vyšiel s Podporou s podporou Konrad Adenauer Stiftung.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0