Spoločnosť Kočnerova Threema 24. október 2019

Threema: Kočnerove Hlavné správy

Martin Hanus
Martin Hanus

Marian Kočner písal Norbertovi Bödörovi, že je od 1. marca 2018 skrytým akcionárom Hlavných správ.

Marian Kočner písal Norbertovi Bödörovi, že je od 1. marca 2018 skrytým akcionárom Hlavných správ.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Martin Hanus

Threema: Kočnerove Hlavné správy

Presne pred rokom sme na tomto mieste písali, že takzvaná alternatívna mediálna scéna sa riadi pomerne prvosignálnymi pudmi: veria alebo tvrdia vždy opak toho, v čo veria alebo čo tvrdia médiá hlavného prúdu, a tak sa paradoxnými hrdinami ich boja so systémom stávajú ľudia, ktorí ešte donedávna stelesňovali systém moci v tej najhoršej podobe (Vladimír Mečiar či Štefan Harabin). A takto bol pred, ale aj krátko po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice favoritom alternatívneho publika aj Marian Kočner, ktorý novinárov prezýval „Lipšicove stádo“.

Tento reflex spôsoboval, že Hlavné správy sa nepokryte tešili vždy, keď Kočner zaútočil na niekoho z investigatívnych novinárov. V septembri roku 2017 sa Kočner telefonicky vyhrážal Jánovi Kuciakovi, že zistí a zverejní špinu o ňom a celej jeho rodine, Hlavné správy to promptne ocenili nasledovným titulkom: „Kočner pohrozil presstitutovi z Aktualít: Začnem sa zaujímať o tvojich rodičov a rodinu“.

Len poznámka na okraj: Hlavné správy tento článok dosiaľ nestiahli ani sa zaň spätne neospravedlnili. (Aktualizácia: Hlavné správy v priebehu dnešného dňa zmenili titulok zo septembra 2017, "presstituta" nahradili "novinárom").

Komunikácia Mariana Kočnera cez aplikáciu Threema však vyvoláva podozrenie, že Hlavné správy minimálne od istého času nenadržiavali Kočnerovi iba z plezíru.

Zhruba pred dvomi mesiacmi uverejnil Denník N komunikáciu medzi Kočnerom a Alenou Zsuzsovou, v ktorej sa Kočner dva týždne po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice chváli, ako o deň neskôr vyjde v Hlavných správach a na Netkách text, ktorý spochybní masovosť protestov. Tento článok skutočne vyšiel aj v Hlavných správach, ako autor bol podpísaný Peter Tóth, ktorý ho najskôr zverejnil na svojom portáli Ďatel.sk.

Šéfredaktor Hlavných správ Robert Sopko vtedy pre Denník N uviedol, že za Kočnerovou komunikáciou so Zsuzsovou netreba hľadať nič podozrivé, Kočner totiž mohol rátať s tým, že takýto článok vyjde aj v Hlavných správach, keďže tie pravidelne preberali Tóthove texty z Ďatla.

Sopko tiež označil spájanie jeho webu s Kočnerom za podlosť, „s Kočnerom sme boli v kontakte, keď sme ho viackrát žiadali o stanovisko ku jeho kauzám, o ktorých sme písali“, teda vraj robili to isté, čo aj iné redakcie. Rovnako Sopko pre Denník N odmietol, že by od Kočnera alebo Tótha dostával jeho web peniaze.

Kočner Bödörovi: Od 1. 3. som tam „akcionár“

Zo širšej Kočnerovej komunikácie cez aplikáciu Threema, ktorú má Postoj k dispozícii, však vyplýva podozrenie, že vzťah medzi Kočnerom a Hlavnými správami mohol byť značne užší, než v lete priznával šéfredaktor alternatívneho webu.

24. februára 2018, tri dni po zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, sa Kočner pýta Norberta Bödöra: „Čítavaš Hlavné správy? https://www.hlavnespravy.sk/ Majú 90 – 100 000 dennú čítanosť a mesačne ich číta 700 000 jednotlivcov. Zaujímavé médium.“ „Čítam pravidelne. To neni Krajniakove?,“ pýta sa Bödör. Kočner ho následne vyvedie z omylu: „Od 1. 3. som tam „akcionár“. Info prosím len PRE TEBA.“

Kočner ďalej Bödörovi píše, že šéfredaktor Sopko je z Košíc, „urobil to na kolene za 7 rokov a chce zdvihnúť čítanosť (a tým pádom aj záber) a nemá na rozvoj a ľudí. Tak som sa pridal. INKOGNITO“.

V rovnakom čase si Kočner dopisuje o Hlavných správach aj s Petrom Tóthom, ten sa mu zveruje, že premýšľa nad Hlavnými správami, ktoré by podľa neho mali raz až dvakrát do týždňa poskytovať Kočnerovi priestor vyjadriť sa k akejkoľvek téme. „Proste musia to byť redakčné články HS, v ktorých ťa budú citovať. Pretože redakčné články sú najdôveryhodnejšie z pohľadu čitateľa. Potom si tam ešte môžeš otvoriť blog a písať vlastné články. Ale to môžeš aj bez toho, že ich sponzoruješ,“ píše Tóth.

Inak zväčša pohotový Kočner na Tóthov nápad nijako nereaguje. Tóth mu ho predostrel večer 22. februára, presne 24 hodín po Kuciakovej vražde, Kočner má zrejme iné starosti. O dva dni sa obaja k téme Hlavných správ opäť vracajú, Kočner nabáda Tótha, aby zvýšil čítanosť Hlavných správ tým, že tam bude publikovať pod pseudonymom. Následne obaja vtipkujú, či by sa mal Tóth podpisovať ako Gejza Vámoš, Dobroslav Chrobák, Janko Kráľ či Adela Ostrolúcka.

Z ich debaty nie je jasné, či sa na niečom dohodli, Hlavné správy naďalej pravidelne publikujú Tóthove texty z Ďatla. O pár mesiacov neskôr – v tom čase je už Kočner vo väzbe pre kauzu zmenky, ale ešte nie je hlavným podozrivým z objednávky vraždy – Hlavné správy uverejňujú komentár autora, ktorý je podpísaný ako Adam Valec Michnovský. Zjavne ide o pseudonym, v texte s názvom „Aj Kočner má právo na prezumpciu neviny“ sa dovtedy neznámy autor prihovára za to, aby médiá rešpektovali Kočnerovu prezumpciu neviny, nevinili ho z rôznych ekonomických trestných činov a nevykresľovali ho ako nebezpečného násilníka. „Každý, kto si pozorne prečítal prepis jeho telefonátu s Jánom Kuciakom, musel pochopiť, že podnikateľ sa mu nevyhrážal a ani ho nezastrašoval. Iba mu povedal, že tak ako sa Kuciak vŕta v jeho živote, rovnako to bude robiť aj on,“ tak znel jeden z argumentov.

Predstava, že by sa mal Kočner dopustiť závažného zločinu, bola Hlavným správam proti srsti aj krátko po zatknutí Zoltána Andruskóa a spol. Keď na verejnosť prenikali informácie, že Andruskó usvedčuje Kočnera ako objednávateľa vraždy, HS mali hneď svoju alternatívnu verziu: „Denník N a Markíza si označenie Kočnera zatknutým Andruskóm ako objednávateľa vraždy zrejme vymysleli. Boja sa, že skutočný objednávateľ im nezapasuje do scenára protestov?“

Exkluzívny rozhovor s kamošom 

15. mája sa Kočner hlási u Norberta Bödöra s otázkou, či by vedel vybaviť pre Hlavné správy rozhovor s odchádzajúcim policajným prezidentom Tiborom Gašparom: „Prosím, myslíš, že by sme vedeli sľúbiť Hlavným správam exkluzívny rozhovor s kamošom pred odchodom?“ Za kamoša označujú vo svojej komunikácii práve Tibora Gašpara. Bödör odpovedá: „Myslím, že áno.“ Kočner: „Ok. Pošlú mu mailom žiadosť, tak ,prosím, mu to povedz.“

O dva týždne neskôr, 1. júna, vychádza v Hlavných správach prvá časť exkluzívneho rozhovoru s Tiborom Gašparom pod názvom „Kto spolitizoval funkciu policajného prezidenta?“. V ďalších dňoch publikujú HS ďalšie tri časti, ktoré nesú titulky „Prečo sa nevyšetrila kauza Gorila?“, „Tlačil Kiska na odvolanie policajného prezidenta, aby zachránil seba?“ a „Aká je pravda o škandále s Bödörovcami?“.

Tento rozsiahly rozhovor na pokračovanie je aj zo spätného pohľadu výstižnou ilustráciou, ako vyzerá žurnalistika na alternatívny spôsob. Redaktor HS Ivan Lehotský uvádza sériu s Gašparom v nadšeneckom duchu. „‚No čo, ste s rozhovorom spokojný?‘ usmiala sa na mňa sekretárka, keď som odchádzal z interview s policajným prezidentom Tiborom Gašparom. ‚Ale áno, mám odpovede na všetky otázky. Bol veľmi milý a ústretový,‘ odpovedal som. ‚Áno, on je skvelý človek. Môžem to porovnávať, zažila som tu za tie roky celý rad policajných prezidentov a tento je z nich najlepší,‘ povedala, čím potvrdila aj môj dojem. Charizmatický, sympatický, usmievavý človek, z ktorého sála dobrá energia a pozitívny prístup. Takto ho vníma aj každý, s kým som sa o ňom rozprával. Ale tento človek sa stal terčom nevyberaných mediálnych útokov. Prečo? Vlastne pre nič konkrétne. Len bol zrejme v správnom čase na správnom mieste…“ V podobnom tóne sa vedie celý rozhovor, Tibor Gašpar čelí otázkam typu: „Ako s odstupom času vnímate celý ten cirkus okolo vášho odvolávania?“

Už len minimálne zo spôsobu, akým Kočner u Bödöra v mene Hlavných správ vybavoval rozhovor s Tiborom Gašparom, je zrejmé, že web mal s Marianom Kočnerom nadštandardný vzťah.

Šéfredaktora Roberta Sopka sme sa preto telefonicky opýtali, ako si vysvetľuje, že Kočner Bödörovi písal, že je akýmsi skrytým akcionárom, respektíve či prispel na fungovanie webu väčšou sumou peňazí.

Robert Sopko na naše otázky, týkajúce sa vzťahu s Kočnerom, nechcel odpovedať: „Nemám chuť vyjadrovať sa pre Postoj, nebudem to s vami riešiť, nerozumiete tomu.“ Okrem toho uviedol, že len máločo, čo je obsiahnuté v Kočnerovej Threeme, sa potvrdilo, väčšinou ide podľa jeho slov o „samé idiotiny“, rovnako za idiotinu označil to, že by bol Kočner niekedy akcionárom HS. Na opakovanú otázku, či môže vylúčiť, že by Kočner prispel relevantnou sumou na prevádzku Hlavných správ, odmietol Sopko odpovedať s argumentom, že sa pre Postoj nebude vyjadrovať telefonicky ani písomne.

Sopkova reakcia tak neoslabuje podozrenie, že Hlavné správy a Mariana Kočnera spájalo až do jeho zatknutia o niečo silnejšie puto než len vzájomné sympatie spolubojovníkov proti mainstreamu.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0