Boj s korupciou Vláda môže pomôcť Kočnerovi aj Bödörovi

Už dávno pred voľbami bolo zrejmé, že ak sa vráti k moci Robert Fico, v prípade vyšetrovania korupčno-mafiánskych káuz s politickým pozadím nezostane kameň na kameni. Deväť z desiatich tlačoviek neriešil nič iné.

Beztrestnosť vybraných predstaviteľov bezpečnostných zložiek, prokuratúry, súdov aj nominantov Smeru v štátnych funkciách bola nosnou agendou tejto strany prakticky celé volebné obdobie 2020 – 2023.

Fico, Kaliňák, Gašpar a spol. avizovali rozsiahle personálne čistky hlavne na úrovni polície, ale aj špeciálnej prokuratúry. Primárne sľubovali koniec Štefana Hamrana, Daniela Lipšica a vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu.

Politici Smeru sa zároveň spoliehali na to, že po „normalizácii“ situácie sa automaticky utlmí aj preverovanie káuz, v ktorých sú namočení ich ľudia či dokonca oni sami. A zároveň, že nové prípady sa udusia už v zárodku.

Čierna robota

Fico a spol. nikdy ani len nepredstierali, že chcú bojovať s organizovaným zločinom. V bytostnom ohrození však odhodili všetky zábrany: otvorene sa prihlásili k ľuďom ako Norbert Bödör a začali ich ostentatívne brániť.

V zápase o beztrestnosť našli prirodzeného spojenca aj v Hlase, ktorý má vo svojich radoch takisto viacero podozrivých osôb. Vrátane niektorých členov vedenia, čo je jeden z mnohých styčných bodov so Smerom.

Pokiaľ ide o personálne čistky v polícii, na čiernu robotu sa odhodlal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Zrejme je len otázkou času, kedy sa vládna koalícia pokúsi vyhnať z funkcie aj špeciálneho prokurátora.

Snaha o odstavenie nepohodlných vyšetrovateľov však nemusí vypáliť podľa predstáv. Šéf rezortu vnútra zatiaľ zaznamenal len jeden čiastkový úspech (Čurilla), dvakrát, naopak, tvrdo narazil (Kišš, Mašin).

Aktívny odpor

Neprešli mu ani bezprecedentné vyhrážky disciplinárkou voči sudcovi, ktorý rozhodol o perzekvovaných policajtoch inak, ako si želal Eštok. Sudcu sa totiž rázne zastali kolegovia, takže minister zišiel z kratšej cesty.

Je vysoko pravdepodobné, že podobne ako čurillovci bude klásť aktívny odpor aj Daniel Lipšic. A zrejme i ďalší predstavitelia polície a prokuratúry, ak bude vládna moc ceriť zuby tak ako doteraz.

Aj právne komplikovaný personálny zápas s neistým výsledkom, ktorý rozpútal minister pomsty, je zrejme jedným z dôvodov, prečo sa koalícia rozhodla pristúpiť k systémovému riešeniu, ako ochrániť svojich ľudí.

Vláda chce totiž znížiť sadzby za ekonomické trestné činy. Za istých okolností to môže pomôcť aj Marianovi Kočnerovi, ktorý by sa dostal z väzenia – za falšovanie zmeniek – možno aj o niekoľko rokov skôr.

Strata motivácie

Ak by sa nová úprava vzťahovala aj na korupciu, ľudia ako Bödör alebo Gašpar by dokonca mohli vyviaznuť len s podmienkou. Na rozdiel od Kočnera ešte neboli odsúdení, takže by nebol problém ani s retroaktivitou.

Hoci primárne ide o agendu Smeru/Hlasu, koalícia môže počítať aj s podporou SNS. Bol to jej nominant Tomáš Taraba, ktorý už v opozícii navrhoval zníženie sadzieb za korupciu aj pranie špinavých peňazí.

Argumentoval aj Rakúskom alebo Nemeckom, hoci ide o úplne odlišnú situáciu – nehovoriac o tom, že organizovaný zločin tam nesedel na najvyšších poschodiach štátu. Okrem toho, Taraba je v osobnom konflikte záujmov.

Podnikal totiž s kontroverzným siskárom Petrom Koščom, ktorý je obžalovaný aj pre trestný čin korupcie. Súdu za podplácanie Dušana Kováčika sa zatiaľ vyhýba, keďže medzičasom ušiel do zahraničia.

Odhliadnuc od toho, že znižovať tresty po tom, čo sa tu dialo v ére policajnej mafie, je samo osebe perfídne, to má aj iný rozmer. Slušní stratia motiváciu bojovať a gaunerom to vyšle signál, že kradnúť sa oplatí.