Politika 17. október 2018

Kočnerovi alternatívci

Martin Hanus
Martin Hanus
Keď je reč o tom, kto všetko pomáhal fenoménu Kočner vyrásť do obludných rozmerov, treba sa pristaviť aj pri médiách. Pri alternatívnych médiách.
Keď je reč o tom, kto všetko pomáhal fenoménu Kočner vyrásť do obludných rozmerov, treba sa pristaviť aj pri médiách. Pri alternatívnych médiách.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Martin Hanus

Kočnerovi alternatívci
Foto Youtube

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Tento text z roku 2018 uverejňujeme v súvislosti s poslednými zisteniami z Threemy o tom, ako Marian Kočner po vražde Jána Kuciaka využíval takzvané altwernatívne médiá ako Hlavné správy na šírenie dezinformácií v jeho záujme.

Keby sa v nových médiách, ktoré sa vymedzujú voči systému aj mainstreamovej žurnalistike, dali vystopovať isté profesionálne štandardy, základná súdnosť či kúsok novinárskeho talentu, mohli by byť aj spoločensky užitočnou alternatívou.

Problémom slovenských alternatívnych médií však je, že u nich toto všetko absentuje, a preto sa na alternatívu voči systému a mediálnemu mainstreamu len hrajú. Ich šťastím je to, že im praje duch doby, migračná kríza, odôvodnený pocit ohrozenia identity aj zlyhania politických aj mediálnych elít. Preto im na fungovanie biznismodelu stačí prvosignálna emócia, ktorá velí veriť alebo tvrdiť vždy opak toho, v čo veria alebo čo tvrdia médiá hlavného prúdu.

Takto dochádza priam k čarovnému paradoxu, keď si alternatívne médiá volia za svojich hrdinov ľudí, ktorí svojho času či ešte donedávna stelesňovali systém moci v tej najhoršej podobe.

Naša alternatíva: Mečiar, Harabin, Kočner

Rostas zo pseudoezoterického Zem&Vek takto robil minulý rok dojemné a fotogenické rozhovory s Vladimírom Mečiarom (a spolu si notovali v tom, ako dnešná žurnalistika pripomína politické procesy 50. rokov). Hlavné správy a Slobodný vysielač zas svojim čitateľom a poslucháčom predkladajú prezidentského kandidáta Štefana Harabina ako odvekého bojovníka za spravodlivosť. Na túto morálnu kvalifikáciu dlhoročného šéfa Najvyššieho súdu s tou najhoršou povesťou im bohato stačí poznanie, že aj Harabin myslí „alternatívne“ a tiež označuje novinárov hlavného prúdu za „presstitútov“.

Na alternatívnej mediálnej scéne totiž neexistuje niečo ako pamäť, tá predvčerajšia ani včerajšia, hodnotenie okolitého sveta sa neriadi kontextom a úvahami, ale pudmi.

Tak to je aj v prípade Mariána Kočnera, ktorý sa v týchto dňoch stáva spolu s Ivanom Lexom hlavným symbolom nášho ponovembrového gansterizmu.

Alternatívny svet si Kočnera vážil, keďže ten sa roky netajil tým, že s gustom poľuje po novinároch a zbiera na nich kompromateriály. Alternatívci nepribrzdili ani po tom, čo polícia Kočnera minulý rok v septembri obvinila z trestného činu neodvedenia dane a poistného.

Dnes, keď sa čoraz viac hovorí o štruktúrach moci, ktoré celé roky Kočnera chránili a výmenou za to využívali jeho služby, o polícii, generálnej prokuratúre, o Smere aj Pente, sa preto hodí pripomenúť aj jeho mediálnych komplicov.

Kočner, náš sprievodca zložitým svetom

Takmer pred rokom, presne v deň, keď bolo obvinenie zverejnené, vystúpil Kočner v relácii Slobodného vysielača, kde dve hodiny hovoril o politike, médiách a nahlas uvažoval, že sa chystá vstúpiť do politiky. Kočnerovi akurát ležal v žalúdku redaktor Aktualít.sk Ján Kuciak, ktorý sa jeho biznisom predošlé mesiace intenzívne venoval. Práve po tom, čo Kuciak v júni 2017 upozornil na chyby policajtov, ktorí zastavili vyšetrovanie Kočnera v daňových kauzách, sa veci rozhýbali a prokurátor Špeciálnej prokuratúry nariadil obnoviť vyšetrovanie.

Martin Bavolár, moderátor Slobodného vysielača, sa tým však nedal nijako zmiasť, čerstvo obvineného hosťa predstavil ako „vyštudovaného novinára, podnikateľa a tajomstvami zahaleného Mariána Kočnera“ a dve hodiny mu celkom vážne kládol otázky typu: „Prečo je Kaliňák takým terčom protikorupčných pochodov?“ „Ďalším terčom je Kováčik, ale nie Čižnár, nie je to zaujímavé?“, „Rybanič konal sám alebo ho niekto naviedol?“, „Bude dobre pre Slovensko, ak bude existovať európsky prokurátor, aby sa preťali miestne väzby?“ „Keď príde na Slovensko štvrť milióna utečencov, čo s nimi?“.

A keď Kočner hovoril, že mafiánske zoznamy si podľa neho vytvorili novinári, aby mali o čom písať, alternatívny moderátor si povzdychol: „To je pud sebazáchovy presstitútov.“ „Áno, táto nálepka je absolútne presná,“ pohotovo prisvedčil Kočner, ktorý sa neskôr sťažoval, že „tieto novinárske hyeny, títo presstitúti, nám ničia životy.“

Kočner okrem iného rozprával, že „novinári bez mihnutia oka obvinia, obžalujú a odsúdia človeka v jednom článku, (…) povedia: Tento človek musí ísť do basy, lebo sa tak nejaký hlupák v nejakých Aktualitách rozhodol“.

Inokedy zas hovoril, že donedávna viedol príjemný život, „až kým som nevstúpil do osieho hniezda, ktoré sa volalo Lipšicovo stádo“. Alebo: „Som absolútne imúnny, ešte raz, imúnny, tretíkrát to zopakujem, imúnny voči drístom mainstreamových novinárov.“

Ak by Kočner stihol vstúpiť do politiky, aj Hlavné správy by riešili dilemu, akému bojovníkovi proti systému a mainstreamu drukovať viac, Harabinovi či Kočnerovi.

Kočner, náš bojovník proti presstitútom

V septembri minulého roka, po tom, čo Aktuality zverejnili, že sa Kočner telefonicky vyhrážal Kuciakovi, dali alternatívci z Hlavných správ už titulkom najavo, kto je z tejto dvojice horší: „Kočner pohrozil presstitutovi z Aktualít: Začnem sa zaujímať o tvojich rodičov a rodinu.“

O mesiac neskôr v komentári o mainstreamových presstitútoch Hlavné správy písali: „Uvidíme, ako sa budú cítiť, keď Kočner dodrží svoj sľub a začne zverejňovať drobné morálne tieniky ich a ich rodinných príslušníkov. Ako budú reagovať, keď sa ich drobné morálne zvrhlosti a malé zlodejiny dostanú na verejnosť. Mali by pravdu o sebe niesť hrdinsky, keď nahádzať kopu špiny a vymyslených klamstiev na iných im nerobí problém.“ 

Tento naratív vydržal Hlavným správam dokonca aj po Kuciakovej vražde. Keď sa Martin Turček z Aktualít zaujímal, prečo bol Kočner v hoteli Zlatý kľúčik, ktorý je spájaný s podnikateľskou skupinou bödörovcov (a ako vieme, Kuciak sa venoval aj bödörovcom, cez rôzne väzby infiltrovaným do vedenia polície), pre našich alternatívcov bolo na tom celom najdôležitejšie, že Kočner nazval Turčeka „zahraničným agentom“.

Krátko nato zverejnili Hlavné správy iný článok, v ktorom zdôvodňovali, prečo sa nenechajú zastrašiť a ďalej budú konkrétnych novinárov označovať za „presstitútov“: „Článkov, ktoré ich z toho usvedčujú, je publikovaných habadej a dôkazy o ich kolaborácii nájdete ľahko. Najmä medzi článkami o ľuďoch, ktorí sa mediálnej šikane presstitútov začali brániť. Napríklad Harabin vysúdil vysoké odškodné. Tiež Kočner začal podávať žaloby po nedávnom prípade, keď ho prv, než dorazili inštrukcie od Toma Nicholsona o talianskej stope, označili za pravdepodobného vraha Kuciaka.“

V máji sa ukázalo, že Marián Kočner zbiera súkromné a dôverné informácie aj o reportérovi denníka SME Adamovi Valčekovi. Ten pripravoval aj spolu s kolegyňou z Trendu materiál o kauze Technopol, po ktorého nepriateľskom prevzatí pristálo na Kočnerovom účte pol milióna eur. Na otázky redaktorov Kočner odpovedal mailom, v ktorom sa pýtal na súkromný a intímny život reportéra. Ako vtedy napísal denník SME, „viaceré z informácií, na ktoré sa pýtal, sú zdravotného a rodinného charakteru, ku ktorým nie je možné sa dostať z otvorených zdrojov“.

Podporte profesionálny a nezávislý POSTOJ!

Kočner a podobní na nás nemaju vplyv vďaka vašej podpore.  

Ďakujeme!

Hlavné správy následne požiadali Kočnera o zverejnenie jeho komunikácie s Valčekom, ten im rád vyhovel, a tak si jeho mimoriadne nechutné otázky na súkromný život reportéra mohli užiť aj čitatelia alternatívy. Neskôr komentátor Hlavných správ označili investigatívca Valčeka za „eso liberálnej žurnalistiky“, Kočner ho vraj nijako nezastrašoval, len mu kládol nepríjemné otázky, „keďže sa dotýkali jeho mentálnej kondície. Ale boli to len otázky, nič iné“.

V júni, len pár dní pred Kočnerovým zatknutím, Hlavné správy jasali, že Kočner spustil portál Na pranieri: „Nočná mora mainstreamových novinárov je tu.“

V auguste, už keď Kočner sedel vo vyšetrovacej väzbe, bolo zas najväčšou starosťou Hlavných správ, že o trestnom stíhaní Kočnera sa píše „s rovnakou zúrivou neobjektívnosťou, ako to kedysi robilo komunistické Rudé právo v prípade kulakov, buržoáznych nacionalistov a iných triednych nepriateľov režimu. (…) Žiada sa však poukázať aj na to, s akou ľahkosťou liberálni novinári robia z Mariána Kočnera nebezpečného násilníka. Každý, kto si pozorne prečítal prepis jeho telefonátu s Jánom Kuciakom, musel pochopiť, že podnikateľ sa mu nevyhrážal a ani ho nezastrašoval. Iba mu povedal, že tak ako sa Kuciak vŕta v jeho živote, rovnako to bude robiť aj on. Isteže, novinárovi to mohlo byť nepríjemné, ale snáď si niekto nemyslí, že Kočner si Kuciakovu pozornosť užíval.“ 

No a ešte sú tu dvaja alternatívci z Youtube, o ktorých je však márnosťou písať viac. Martin Daňo, ktorého kolegovia z Hlavných správ označujú na rozdiel od presstitútov za „investigatívneho novinára“, spolu s Rudolfom Vaskym natočil v marci „prvý exkluzívny povražedný rozhovor“ s Kočnerom (videlo ho takmer 70-tisíc ľudí). Toto video dnes môže slúžiť vyšetrovateľom na psychoanalýzu podozrivého (a čoskoro možno obvineného) objednávateľa vraždy. Z posledných videí Daňa je zjavné, že Kočner pre neho a jeho projekt znamenal veľa a jeho nevinu bude hájiť aj v prípade, ak ho odsúdili. Daňov žiaľ a jeho konštrukcie sú podľa reakcií priveľa aj na časť doterajších fanúšikov („Niekedy som ťa sledoval, Daňo, ale poslednú dobu mám pocit, že ti hrabe“), takže tomuto youtubovému blázincu sa pomaly vybijú poistky. 

Darebácka alternatíva však svoje fiasko s Kočnerom prežije. Napokon, aj Štefan Harabin je rád, že v titulkoch bude žiariť ešte viac.  

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0