Vražda Kuciaka Najvyšší súd vrátil znovu do hry Kočnera

Spočiatku to vyzeralo ako rýchly, jasný a bezproblémový proces. Vyšetrovatelia nazbierali k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej slušné penzum dôkazov – o vykonávateľoch aj objednávateľovi.

V rekordne krátkom čase vytvorili ich logickú reťaz – a predostreli presvedčivý príbeh, ktorý nepripúšťal iný skutkový opis deja. Napokon, s ničím takým neprišli ani obhajcovia podozrivých.

V napätej spoločenskej atmosfére, ktorej výsledkom bol aj pád tretej Ficovej vlády, sa tak nakoniec postavil pred súd aj Marian Kočner – obávaný a dovtedy nedotknuteľný mafián so širokými konexiami.

Ani on sám sa nesnažil presvedčiť súd uveriteľnou legendou, že nemá s vraždou Kuciaka a Kušnírovej nič spoločné. Spolu s advokátmi sa snažil rozbiť obžalobu skôr na prípadných procesných chybách.

Šifry ako dôkaz

Prvostupňový Špecializovaný trestný súd však Kočnera oslobodil. Spolu s jeho volavkou Alenou Zsuzsovou. Nestačili mu nepriame dôkazy, hoci na objednávku vraždy sa nevystavujú faktúry.

Súd zrejme hľadal organizátora s dymiacou hlavňou, čo je však v prípade sofistikovaných páchateľov typu Kočner oxymoron. V priebehu dokazovania sa navyše dopustil viacerých chýb.

Bez relevantných argumentov spochybňoval dôležitých svedkov (Andruskó, Tóth), pričom to robil spôsobom, ktorý pôsobil zaujato. Absurdne interpretoval aj komunikáciu Kočnera so Zsuzsovou.

Senát Ruženy Sabovej ju vykladal doslovne, hoci bolo nad slnko jasné, že išlo o šifry, ktorými zakrývali skutočný motív – zbaviť sa nepohodlného novinára Kuciaka a jeho snúbenice Kušnírovej.

Druhá šanca

Všetky vyššie zmienené chyby si našťastie všimol odvolací Najvyšší súd. Precízne ich zosumarizoval, prikázal vykonať ďalšie dokazovanie a vrátil prípad späť na Špecializovaný trest súd.

Už vtedy sa objavili hlasy, že Najvyšší súd mal prípad rovno odňať pôvodnému senátu. Spôsob, akým prvýkrát rozhodol, totiž budil dojem, že nevie/nechce logicky interpretovať dôkazy.

Najvyšší súd však dal tomuto senátu druhú šancu, čo sa ukázalo ako chyba. V ďalšom kole síce odsúdil Zsuzsovú, ale Kočnera opäť vynechal z hry. Napriek tomu, že motív vraždiť mal on, nie ona.

„Špeciál“ navyše opakovane ignoroval výhrady Najvyššieho súdu vrátane pokynu doplniť dokazovanie. Tento týždeň preto prišlo radikálne rozhodnutie: pôvodný senát definitívne končí.

Zvíťazí spravodlivosť?

Najvyšší súd vrátil prípad na začiatok a nariadil, aby o Kočnerovi a Zsuzsovej rozhodli iní sudcovia. Celý proces sa tak predĺži, no ak to má viesť k ich odsúdeniu, má zmysel trpezlivo čakať aj ďalšie roky.

Ako pritom upozornil Denník N, Najvyšší súd mal pôvodný senát „zrušiť“ už dávno – z procesných dôvodov/zo zaujatosti jeho členov. Ale radšej neskoro ako nikdy, aby bolo zadosťučinené spravodlivosti.  

Zaslúžia si to najmä rodičia Jána a Martiny, hoci ich deti im to už nevráti. Zrejme budú chodiť na súd a opakovane počúvať detaily popravy dovtedy, kým nebude odsúdený aj objednávateľ vraždy.

Prípad Kuciak je precedens, keďže na Slovensku bol prvýkrát zlikvidovaný novinár pre svoju prácu. Aj preto je mimoriadne dôležité poznať celú pravdu – a „sprocesniť“ ju aj zákonným spôsobom.