Výchova detí v homosexuálnych rodinách: teória “žiadneho rozdielu” neplatí

Americká štúdia zistila, že rodičia opačného pohlavia sú lepší ako rovnakého. Čakajte ohňostroj.

Nedávny výskum je ako rozbuška vhodená do problematiky rodičovstva osôb rovnakého pohlavia. V recenzovanom vedeckom časopise British Journal of Education, Society & Behavioural Science došiel americký sociológ Paul Sullins k záveru, že “u detí rodičov rovnakého pohlavia sa emočné problémy vyskytujú vo vyše dvakrát väčšom počte, než je to v rodinách heterosexuálnych rodičov“.

Autor s istotou hovorí: „Je nesprávne viac tvrdiť, že neexistuje žiadna štúdia poukazujúca na znevýhodnenie detí v homosexuálnych rodinách v porovnaní s heterosexuálnymi rodinami.“

“U detí rodičov rovnakého pohlavia sa emočné problémy vyskytujú vo vyše dvakrát väčšom počte, než je to v rodinách heterosexuálnych rodičov.“
Paul Sullins, sociológ

Zdieľať

Rázne odmietnutie hypotézy o „bezrozdielnosti“ výchovy je nepochybne pichnutím do osieho hniezda. Najvyšší súd sa pripravuje na ťahanice počas diskusií o otázkach pre a proti manželstvu ľudí rovnakého pohlavia. V porovnaní so všetkými predošlými štúdiami je Sullinsova založená na väčšom počte dát, preto ju kritici nebudú môcť ignorovať. Týka sa 512 detí rodičov rovnakého pohlavia v rámci amerického National Health Interview Survey. Medzi preukázané emočné problémy patrilo zlé správanie, úzkostlivosť, depresia, chabé vzťahy s rovesníkmi či neschopnosť koncentrácie.

Sullins po spracovaní číselných dát zistil, že rodičia opačného pohlavia poskytujú lepšie prostredie. „Biologické rodičovstvo osobitne a jasne vyzdvihuje prínos pre deti u rodičov opačného pohlavia pred rodičmi rovnakého pohlavia,“ uviedol.

Ako poznamenal, má to nesmierny dopad na verejnú politiku. Nemal by ho mať prezentovaný vzor sladkej lásky Eltona Johna a Davida Furnisha a potomstva náhradných rodičov. Sullins tvrdí, že „primárny úžitok manželstva pre deti nie je o tom, ako sa zvykne zobrazovať u dokonalých rodičov (stabilnejší, finančne zabezpečení atď., hoci to je prínosom). Osožné je hlavne to, aby boli spolu s vlastnými rodičmi.“

Vzdialený ideál rovnakopohlavných manželstiev či právne a sociálne uznanie homosexuálnych partnerstiev neznížia riziko emočných problémov. Obidve rozdielne formy rodín budú mať stále fundamentálne odlišný a protichodný vplyv na biologický faktor zdravia detí na úkor tých, ktoré vyrastajú v rodinách rovnakého pohlavia.

Predošlé výskumy

Až doteraz boli takmer všetky štúdie o rodičovstve párov rovnakého pohlavia veľmi malé. Pri mapovaní 49 štúdií v roku 2010 jeden výskumník zistil, že priemerná veľkosť ich vzorky bola iba 39 detí. Len štyri zo vzoriek boli vybraté náhodne, ostatné sa vybrali kontaktovaním s gay a lesbickími skupinami. Ambiciózna štúdia Marka Regnerusa na University of Texas v Austine z roku 2012 identifikovala iba 39 mladých dospelých ľudí, ktorí žili s dvojicou rovnakého pohlavia viac než tri roky zo všetkých 2988 prípadov.

Pre výskumníkov je to ťažká otázka. Počet detí vychovávaných pármi rovnakého pohlavia je taký malý (0,005 percenta amerických domácností s deťmi), že zachytiť ich vo výskume je ako nájsť ihlu v kope sena. Preto 512 detí, hoci sa javí ako stále relatívne malé číslo, vytvára zo Sullinsovej štúdie významný príspevok.

"Až doteraz boli takmer všetky štúdie o rodičovstve párov rovnakého pohlavia veľmi malé. Priemerná veľkosť ich vzorky bola iba 39 detí. Počet detí v Sullinsovej štúdii je 512."

Zdieľať

Sullins skúma, či aj iné faktory okrem rovnakého pohlavia rodičov môžu vysvetliť odlišné emocionálne správanie detí. Podľa jeho správy to tak nie je.

Jedným z faktorov problémov u detí môže byť nestabilita. Deťom sa darí zle v nestabilnom prostredí. Homosexuálni a lesbickí rodičia si radšej prenajímajú domy, než by ich vlastnili, čo môže spôsobiť traumu z opätovného sťahovania sa. Môže to aj naznačovať, že rodičia sú vo vzťahoch menej vytrvalí. Psychologická tieseň rodičov je tiež spojená so zvýšeným rizikom emočných problémov detí. Ani jeden z týchto dôvodov však rozdiely u detí nevysvetlil.

Najviac akceptovaným vysvetlením slabých výsledkov je homofóbia. Prívrženci takéhoto rodičovstva prisudzujú chabé emočné zdravie stigmatizácii. Hovorí sa, že tieto deti sú postihnuté kvôli tomu, že sa na nich poukazuje, že sa im posmievajú a že sú šikanované. Keby ich rovesníci boli menej homofóbni, bolo by to vraj inak.

Sullins to však odmieta. „V protiklade k tejto hypotéze, deti rodičov opačného pohlavia sú vysmievané a šikanované viac, než je to u detí rodičov rovnakého pohlavia.“

Znie to prekvapujúco, ale v inom článku uverejnenom minulý rok v British Journal of Medicine and Medical Research, a na základe tých istých dát Sullins zistil, že deti rodičov rovnakého pohlavia sú náchylnejšie na ADHD (porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou, pozn. red.). Ak už mali ADHD, bolo u nich až sedemkrát pravdepodobnejšie, že budú sužovaní stigmatizáciou kvôli zníženým interpersonálnym schopnostiam. Inými slovami, ak sú deti rodičov rovnakého pohlavia šikanované viac, je to preto, že im chýbajú medziľudské skúsenosti, a nie preto, že ich rodičia sú rovnakého pohlavia.

Šikanovanie je toxické, avšak je dôležité zistiť, či sú deti šikanované kvôli svojej odlišnosti, alebo odlišnosti svojich rodičov.

Čo bude ďalej?

Čo zo Sullinsovej štúdie vyplýva?

"Čo so štúdiami dievčat žijúcich bez otca a chlapcov bez mamy? Darí sa adoptovaným deťom tak dobre, ako tým, ktorí prišli na svet in vitro fertilizáciou, či deťom u náhradných matiek?"

Zdieľať

Nie je pravda, že deti rodičov rovnakého pohlavia budú vždy emočne narušené. Sullins je v tomto dôrazný. „Väčšina detí vo väčšine rodín dosiahne stupeň psychologickej funkčnosti, ktorá nie je charakterizovaná vážnymi emočnými problémami.“ Avšak aj keď je väčšina detí v poriadku, u viacerých z nich je to najmä vďaka neporušeným manželstvám ich biologických rodičov.

Sullinsove záverečné návrhy vnášajú viac svetla pre ďalší výskum. V médiách a na súdoch sme sa málo stretli s podrobnými štúdiami a aj tie mali k sebe dosť ďaleko. Čo však so štúdiami dievčat žijúcich bez otca a chlapcov bez mamy? Ovplyvňuje rodičovstvo rovnakého pohlavia malé deti inak ako tínedžerov? Darí sa adoptovaným deťom tak dobre ako tým, ktoré prišli na svet in vitro fertilizáciou, či deťom u náhradných matiek?

Toto sú jasné otázky. Kto bude mať dosť odvahy pýtať sa na ne?

Paul Sullins musí byť odvážny chlap. Keď Mark Regnerus napadol hypotézu o „žiadnych rozdieloch“, jeho kariéru to takmer zničilo. Sullins ako profesor na Katolíckej univerzite v Amerike a ako ženatý katolícky kňaz s troma deťmi (niekedy bol episkopál) musí byť pripravený vydržať ako v boxe všetkých 15 kôl.

Michael Cook
Autor je šéfredaktor austrálskeho magazínu MercatorNet. 

Pôvodný text: The “no difference” theory is dead. Uverejnené v rámci licencie Creative Commons. Preložil Pavol Novák. lustračné foto: flickr.com (licencia CC).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo