Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
02. marec 2020

Nemecký ústavný súd schválil právo na asistovanú samovraždu

Začína sa nová éra nihilizmu.
Nemecký ústavný súd schválil právo na asistovanú samovraždu

Nemecký Spolkový ústavný súd s predsedom Andreasom Vosskuhleom (piaty zľava) na snímke zo 17. januára 2017 v Karlsruhe. Foto: TASR/AP

Svetové hnutia podporujúce eutanáziu dostali významnú vzpruhu od Spolkového ústavného súdu Nemecka. V stredu vydal dlhoočakávané rozhodnutie potvrdzujúce legálnosť asistovanej samovraždy.

V rozhodnutí sa uvádza, že zákon zakazujúci samovraždu za profesionálnej asistencie je v rozpore s ústavou, pretože nevyliečiteľne chorých pacientov zbavuje „práva rozhodnúť o svojej smrti“.

Sudca Spolkového ústavného súdu Andreas Vosskuhle vyhlásil, že toto právo zahŕňa „slobodu vziať si svoj život a vyhľadať k tomu pomoc“.

Asistovaná samovražda a eutanázia sa v Nemecku vzhľadom na históriu strašného porušovania ľudských práv za Hitlerovej vlády chápu ako veľmi kontroverzné. Nacistický režim v takzvanom Programe T4 zaviedol nedobrovoľnú eutanáziu, pri ktorej bolo legálne zavraždených stovky tisíc chorých a zdravotne znevýhodnených ľudí. Vtedajšia vláda asistovanú samovraždu dokonca propagovala vo filmových melodrámach ako Ich Klage An (Žalujem).

Zdôvodnenie rozhodnutia je ešte radikálnejšie než podobné v Holandsku a Belgicku. Nemecký Najvyšší súd asistovanú samovraždu nielen dekriminalizoval, ale označil ju za základné ľudské právo. Zdieľať

Súčasný zákon (paragraf 217 nemeckého Trestného zákona) bol v roku 2015 schválený, aby zastavil ponúkanie služieb istého druhu asistovanej samovraždy legálnej v susednom Švajčiarsku, či už sa to dialo za úhradu, alebo nie. Pričom povoľoval asistovanú samovraždu „z altruistických dôvodov“.

Vláda tvrdí, že predtým než sa legislatíva preformuluje, potrebuje vec preštudovať. Súd pripustil, že niektoré obmedzenia sú stále možné – pokiaľ „pre jednotlivca zostane dostatočný priestor na uplatnenie si práva rozhodnúť o svojej smrti a na vykonanie tohto rozhodnutia ukončiť svoj život podľa vlastných podmienok“.

Hnutie za „právo na smrť“, hlavne v západnej Európe, bude týmto vývojom nadšené. Portugalsko je od legalizovania eutanázie len kúsok, španielsky parlament o tom bude rokovať koncom tohto roka. Aktivisti v krajinách ako Spojené kráľovstvo či Švédsko využijú zdôvodnenie tohto súdu na to, aby svoj tlak po zmene zvýšili.

Toto zdôvodnenie je navyše ešte radikálnejšie než podobné v Holandsku a Belgicku, kde sa eutanázia zlegalizovala v rokoch 2001 a 2002. Ako uviedol jeden pozorovateľ, v súčasnom Nemecku „má už každý právo na samovraždu, bez ohľadu na vek či ochorenie“. Nemecký Najvyšší súd asistovanú samovraždu nielen dekriminalizoval, ale označil ju za základné ľudské právo.

Rozhodnutie opísané v oficiálnej tlačovej správe súdu predstavuje ohromné prijatie extrémneho liberalizmu.

Samovražda „sa musí zo strany štátu a spoločnosti principiálne rešpektovať ako skutok autonómneho sebaurčenia“. Takéto chápanie, hovorí súd, je v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva. V tejto chvíli však v Európe v skutočnosti neexistuje žiadna zhoda pri tejto téme – no rozhodnutie Spolkového ústavného súdu judikatúru v ďalších krajinách významne ovplyvní.

Keďže väčšina nemeckých lekárov je proti, podľa súdu evidentne existuje legitímna potreba komerčných služieb asistovanej samovraždy. Rozhodnutie tým otvára dvere pre nový priemysel smrti. Zdieľať

Nehovoríme pritom o samovražde v zmysle poslednej možnosti pri neznesiteľných bolestiach. Ak by to tak bolo, riešením by bola lepšia paliatívna starostlivosť. Podľa súdu však paliatívna starostlivosť nespôsobuje, že samovražda nie je nutná, ona je totiž podľa súdu právom. „Právo na smrť podľa svojho uváženia sa neobmedzuje na situácie určené vonkajšími okolnosťami, ako sú vážne či neliečiteľné ochorenia, ani sa neuplatňuje iba v určitých fázach života či choroby. Namiesto toho ide o právo garantované vo všetkých etapách ľudskej existencie.“

Inzercia

Dôsledky sú šokujúce: pacienti s depresiou, pacienti s mentálnym ochorením, väzni odpykávajúci si doživotný trest, ľudia s rozpadnutými vzťahmi, tínedžeri, ktorí nespravili skúšku, babičky, ktoré nechcú zaťažovať svoje rodiny, ľudia, čo zbankrotovali, samotári bez rodín – všetci majú nárok. Koľko Nemcov začne každoročne umierať?

Oponenti neobmedzeného práva na samovraždu často tvrdia, že prejavovať svoju autonómiu zničením tejto autonómie je absurdné. Mýlite sa, hovorí súd. „Uvážený skutok ukončenia svojho života je skôr priamym, aj keď konečným prejavením snahy o osobnú autonómiu, ktorá je vnútornou súčasťou ľudskej dôstojnosti.“

Autonómia je inými slovami dôležitejšia než samotný život. „Ak je ochrana života v spore s ochranou autonómie, dostáva sa do rozporu s ústredným chápaním spoločnosti, ktorá kladie ľudskú dôstojnosť do jadra svojho hodnotového poriadku a zaväzuje sa preto rešpektovať a chrániť slobodu ľudskej osobnosti ako najvyššiu hodnotu svojej ústavy.“

A čo argument, podľa ktorého sa legalizovaná asistovaná samovražda bude zneužívať medzi zraniteľnými ľuďmi? Vedľajšie škody, hovorí súd. „Úmysel ochrany tretích strán – napríklad snahou zabrániť tomu, aby asistovaná samovražda opakovane nabádala ostatných k napodobovaniu – neospravedlňuje nútenie jednotlivca akceptovať, že jeho právo na samovraždu sa ruší.“

Podľa súdu však nikto nemôže byť donútený k tomu, aby niekomu pomohol spáchať samovraždu. A keďže väčšina nemeckých lekárov je proti, evidentne existuje legitímna potreba komerčných služieb asistovanej samovraždy. Rozhodnutie tým otvára dvere pre nový priemysel smrti.

V Nemecku na rozdiel od Holandska a Belgicka bude stačiť akékoľvek zdôvodnenie: obava z choroby alebo vysokého veku, stroskotaný vzťah, profesionálne zlyhanie či len pocit, že život už nie je zaujímavý. Zdieľať

Vláda dostala od súdu oprávnenie vytvoriť regulácie zabezpečujúce autonómiu ľudí, ktorí chcú spáchať samovraždu. Nezahŕňa to však „vyžadovanie diagnózy nevyliečiteľnej choroby“. Toto je ešte radikálnejšie než legislatíva v Belgicku a Holandsku, kde musí ísť o nevyliečiteľných pacientov. V Nemecku bude stačiť akékoľvek zdôvodnenie: obava z choroby alebo vysokého veku, stroskotaný vzťah, profesionálne zlyhanie či len pocit, že život už nie je zaujímavý.

Predstava slobody, akú ponúka Spolkový ústavný súd, je v anglicky hovoriacom svete dobre známa. Sudca Najvyššieho súdu USA Anthony Kennedy v roku 1992 v prípade Planned Parenthood vs. Casey poskytol svoje dnes už klasické vyjadrenie: „V srdci slobody je právo definovať svoj vlastný koncept bytia, zmyslu, univerza a tajomstva ľudského života.“ Použil ho na obranu práva ženy na potrat – mohla slobodne vyhlásiť, že nenarodený plod, ktorý v nej rastie, nie je ľudským životom. Podobné úvahy následne sprevádzali redefinície manželstva, legalizácie drog a rodové sebaidentifikácie.

Najvyšší súd európskej kultúrnej a ekonomickej mocnosti teraz rozhodol, že najvyššou, najšľachetnejšou, najslobodnejšou ľudskou voľbou je smrť. To je nihilizmus, čistý a jasný nihilizmus.

Nenadišiel čas prehodnotiť toto chápanie „slobody“, ak nás vedie do takejto temnoty?

Pôvodný text: Germany’s high court endorses a right to assisted suicide. Uverejnené v spolupráci s Mercatornet.com, preložil L. Obšitník.

Odporúčame