Sčítanie medveďov So zberom vzoriek sa už začalo. Nevieme však, koľko bude výskum stáť ani kto bude vzorky analyzovať

Najvyšší predstavitelia ministerstva životného prostredia – štátny tajomník Filip Kuffa aj minister Tomáš Taraba (obaja nominanti SNS) – ohlásili nový projekt monitoringu populácie medveďa hnedého na Slovensku.

Podľa dostupných informácií pôjde o genetický výskum na základe vzoriek DNA, ktoré budú zozbierané v teréne. Analýza sa bude robiť zo vzoriek trusu a srsti a jej cieľom bude čo najpresnejší odhad početnosti populácie našej najväčšej šelmy.

Hoci ide o tému, ktorá do veľkej miery rozdeľuje spoločnosť a pre mnohé vidiecke oblasti ide doslova o existenčnú otázku, ministerstvo životného prostredia (MŽP) aj Štátna ochrana prírody SR (ŠOP) o tejto veci informovali len veľmi skromne.

Štátny tajomník Filip Kuffa mal k téme jednu tlačovú besedu spolu s predstaviteľmi ŠOP a Slovenskej poľovníckej komory a minister Tomáš Taraba o veci napísal len krátky status na sociálnej sieti.

Akékoľvek ďalšie informácie v čase písania tohto textu, napríklad v podobe tlačovej správy, zverejnenia dokumentu, ktorý opisuje metodiku zberu údajov, prípadne zmluvy alebo aspoň predbežné dohody s výskumnými laboratóriami, ktoré budú zozbierané vzorky zbierať, absentujú.

Oficiálne teda vieme len to, čo zaznelo na tlačovke Filipa Kuffu.

Zber vzoriek sa bude realizovať v prvej fáze od tohtoročného do budúcoročného augusta. Podľa generálneho riaditeľa ŠOP Romana Fajtha sú už prvé vzorky zozbierané, prvý odber bol navyše zaznamenaný aj audiovizuálne a má slúžiť ako ukážka v inštruktážnom videu pre ďalších „zberačov“.

Tými majú byť v prvom rade poľovníci, ktorí ako znalci miestnych podmienok v poľovných revíroch a obvyklých trás medveďov v teréne majú byť hlavným pilierom úspechu zberu. Podľa Imricha Šubu zo Slovenskej poľovníckej komory je na Slovensku 1800 poľovných revírov a výskyt medveďa prekrýva 1200 z nich. Spomedzi poľovníkov sa podľa neho do zberu zapojí asi desaťtisíc ľudí.

Cieľom je v priebehu nadchádzajúcich dvanástich mesiacov nazbierať minimálne sedemtisíc vzoriek.

Cieľom je v priebehu nadchádzajúcich dvanástich mesiacov nazbierať minimálne sedemtisíc vzoriek.

Na zber sú pripravené aj špeciálne odberové súpravy pozostávajúce zo skúmavky s liehom na vzorku trusu, z obálky na zber srsti, jednorazových rukavíc a označovacieho štítku, na ktorý „zberač“ napíše svoje meno, miesto a čas odberu biologickej vzorky.

Prvých tritisíc odberových súprav už bolo podľa Romana Fajtha rozdistribuovaných, ďalších päťtisíc je objednaných a podľa šéfa ŠOP sa pri ich obstaraní zmestili pod desaťtisíc eur.

Vzorky sa k jednotlivým zberačom dostanú cez správy národných parkov, chránených krajinných oblastí, regionálne centrá ochrany prírody a obvodné poľovnícke komory. Sústredenie vyzbieraných vzoriek späť na ŠOP sa bude diať opačnou cestou s tým, že do procesu sa zapoja aj regionálne veterinárne a potravinové správy. S nimi majú totiž hojnú skúsenosť najmä poľovníci, keďže tam musia odovzdávať vzorky ulovenej zveri a poznajú postupy. Disponujú zároveň zariadeniami na uchovávanie vzoriek.

Je totiž dôležité, aby sa vzorka odobratá v teréne čo najskôr dostala takpovediac do chladu, minimálne na mínus 18 stupňov Celzia, aby nedošlo k jej znehodnoteniu.

Vzorky sa následne sústredia na ŠOP, ktorá má chladiace zariadenia na dlhodobé uskladnenie vzoriek pri mínus 60 stupňoch Celzia. Na odbornú analýzu pôjdu až po ukončení zberovej fázy výskumu, teda po auguste budúceho roka.

Ani Filip Kuffa, ani Roman Fajth nešpecifikovali, ktorá inštitúcia, resp. laboratórium bude vzorky analyzovať. Má však podľa nich ísť o slovenskú univerzitu. V tejto chvíli sa tak možno len domnievať, že vzhľadom na odborné kapacity môže ísť o príslušné prírodovedecké pracoviská Univerzity Komenského, Technickú univerzitu vo Zvolene alebo Univerzitu veterinárneho lekárstva v Košiciach.

Jasná v tejto chvíli nie je podľa Filipa Kuffu ani suma, ktorú MŽP, resp. ŠOP za analýzu vzoriek zaplatí. Zmluva s akoukoľvek inštitúciou, ktorej predmetom by bola analýza DNA vzoriek medveďa hnedého, sa nateraz neobjavila ani v Centrálnom registri zmlúv.

Minister Tomáš Taraba však na sociálnej sieti tvrdí, že „Štátna ochrana prírody do sčítania zazmluvnila slovenské univerzity, slovenské vedecké kapacity...“

Ministerstvo životného prostredia aj Štátnu ochranu prírody SR sme požiadali o metodický dokument, ktorý má byť podkladom na zber vzoriek a aj na ich vyhodnocovanie a plánované výstupy. Ani ministerstvo, ani jemu podriadená organizácia na našu žiadosť nereagovali.

Oficiálne teda nevieme, či má byť predmetom a výsledkom výskumu len prosté číslo približnej početnosti populácie alebo, ako určujú štandardy takýchto výskumov, aj pohlavné a vekové zloženie či koncentrácia populácie v rôznych areáloch výskytu.

Podarilo sa nám však získať aspoň metodiku zberu, ktorú vypracoval jeden z najväčších súčasných slovenských odborníkov na medvede, Slavomír Finďo. Okrem postupu pri zbere trusu, ktorý v zásade korešponduje s tým, čo na tlačovej besede prezentoval šéf ŠOP Roman Fajth, opisuje aj spôsob inštalácie pascí na srsť a zberu tohto materiálu.

Bude sa skúmať aj zdravotný stav medveďov?

Nemenej dôležité je však aj to, aby – už keď sa takýto výskum robí – sa skúmal aj zdravotný stav medvedej populácie.

Práve trus a srsť totiž dokážu o zdravotnom stave jedinca povedať veľmi veľa. A zodpovedať napríklad aj otázku, či sa v slovenskej populácii medveďov nerozšírilo ochorenie, ktoré spôsobilo významnú stratu plachosti pri týchto šelmách – napríklad toxoplazmóza.

Znížená plachosť, tzv. synantropia medveďov a ich vyšší výskyt v blízkosti ľudských obydlí totiž nemusia byť len výsledkom premnoženia alebo potravinových lákadiel či vnadísk, ale aj následkom ochorenia.

Poznanie zdravotného stavu populácie by mohlo túto hypotézu buď potvrdiť, alebo vyvrátiť.

Takýto komplexný výskum svojej medvedej populácie robia na každoročnej báze napríklad Švédi, ktorí si ako jedna z mála európskych krajín svoju populáciu medveďa nielen zachovali, ale každoročne ju plošným lovom regulujú o stovky kusov.

To si môžu dovoliť bez fatálnych následkov pre celú populáciu práve preto, že detailne poznajú jej vekové a pohlavné zloženie, počty mláďat, areály výskytu aj zdravotný stav.

Okrem toho, že tieto údaje budú pre nás prospešné samy osebe, sú dôležité aj na to, aby nám Európska komisia odsúhlasila regulačný odlov. Minister Taraba totiž niekoľkokrát deklaroval, že sa o to pri rôznych stretnutiach a rokovaniach na európskej úrovni snaží.

Jaroslav SlašťanStrety s ľuďmi zneužívajú extrémisti na oboch stranách. Populáciu medveďa musíme rozumne regulovať

Erik Potocký

Analýza cez DNA je najpresnejšia

Odborná literatúra uvádza rôzne metódy zberu vzoriek, ako aj spôsoby monitoringu populácie divej zveri. Najjednoduchšia, no najmenej presná je evidencia početnosti na základe fyzického spozorovania jedincov. Je limitovaná tým, že ak aj vylúčime možnosť, že jeden pozorovateľ zapíše do evidencie toho istého jedinca viackrát, môžu ho takto zaznamenať viacerí pozorovatelia.

Táto metóda sa využíva priebežne predovšetkým v poľovných revíroch a aj napriek vyššie opísanému obmedzeniu dokáže, ak sa opakuje pravidelne, zistiť minimálne to, či došlo v konkrétnom areáli k zvýšeniu počtu medveďov, resp. k ich zvýšenému pohybu.

Tu je možné aj využitie fotopascí popri známych trasách šeliem, kde zo stacionárnej fotografie je možné jednoducho identifikovať, či ide viacnásobný záchyt toho istého jedinca alebo rôznych jedincov. Výsledok sa spresní kombináciou s monitoringom pobytových znakov – stopy biologického materiálu, existencia brlohov či tzv. medvedích stromov, kde najmä samce nechávajú svoje pachové stopy.

Najpresnejší je zber a následná analýza biologického materiálu. Tá má tri spôsoby: deštrukčná, keď je zviera s týmto cieľom usmrtené alebo sa na analýzu využijú vzorky z odlovených jedincov, druhá je nedeštrukčná invázna, keď sa zvieraťu po odchyte odoberie vzorka tkaniva a krvi.

Najpresnejšou a zároveň najšetrnejšou ku skúmaným jedincom je spomínaná neinvazívna genetická metóda, pomocou ktorej sa určí genotyp na základe získanej DNA z trusu alebo zo srsti.

S genotypmi konkrétnych jedincov sa pracuje bez toho, aby s medveďmi zberač prišiel do fyzického kontaktu. Medvede tak nie sú prenasledované, vyrušované a stresované odchytom. Prvé najrozsiahlejšie použitie tejto metódy uskutočnili v Škandinávii, v posledných rokoch aj v Slovinsku a Chorvátsku. Jej zmysel spočíva v tom, že s narastajúcim počtom vzoriek stúpa aj počet unikátnych genotypov.

Opäť politizácia medveďa

Napriek tomu, že takéto plošné štúdie stavu populácie divej zveri a chránených druhov zvlášť by mali byť bežnou súčasťou vedecko-výskumnej práce a verejnosť by sa k ich záverom dostávala ako k zaujímavým faktom, ani táto téma sa nevyhla politizácii.

Rôzne mimovládne organizácie pod vedením ľudí, ktorí v minulosti pôsobili na ministerstve životného prostredia a veľkou mierou sa pričinili o zastavenie regulačného odlovu medveďa a sčasti aj sabotovanie odlovu problémových jedincov, už vyhlásili, že sčitovanie medveďov plánované týmto vedením ministerstva má už vopred daný výsledok – že medveď je premnožený a treba ho strieľať.

Existujú pritom silné indície, že v prípade štúdie zverejnenej v lete 2023, ktorej autormi sú (aj) vedci z Univerzity Karlovej v Prahe, existoval vnútri ministerstva životného prostredia tlak na to, aby bolo verejnosti prezentované čo najnižšie číslo. S motiváciou preukázať, že medveďov je (relatívne) málo, ich populácia je ohrozená, a preto treba pokračovať v čo najprísnejšej ochrane a nepovoľovať lov ani v tých najvypätejších konfliktných stretoch s ľuďmi.

Existujú silné indície, že v prípade štúdie zverejnenej v lete 2023, ktorej autormi sú (aj) vedci z Univerzity Karlovej v Prahe, existoval vnútri ministerstva životného prostredia tlak na to, aby bolo verejnosti prezentované čo najnižšie číslo.

Podivným spôsobom sa podľa našich informácií postupovalo aj pri zbere vzoriek. Nešlo o otvorený spôsob zapojenia (zväčša) poľovníckej verejnosti, ktorá má skúsenosť z terénu a pozná svoje revíry, či miestne pôsobiacich pracovníkov a dobrovoľníkov v ochrane prírody s rovnakými poznatkami, tak ako sa s tým ráta teraz.

Zber bol vtedy postavený na dobrovoľníkoch, pričom konkrétni zamestnanci uzatvárali individuálne dohody s nimi vybranými jednotlivcami, ktorí mali zbierať vzorky v teréne.

Tvrdia to ľudia, ktorí v tom čase v rezorte pôsobili a sú zároveň kritickí voči súčasnému vedeniu. V neformálnej komunikácii takúto informáciu dostal v tom čase z rezortu dokonca aj autor tohto textu.

Marián Hletko z Iniciatívy My sme les, vtedajší vplyvný ministerský úradník, dnes zdôrazňuje potrebu kvality vzoriek. Podľa našich informácií mal za Hletkovho pôsobenia na ministerstve hlavný spoluautor pražskej štúdie profesor Pavel Hulva veľký problém modelovať veľkosť populácie, a to hlavne pre nedostatočný počet vzoriek a aj preto, že z viacerých orografických celkov bolo vyzbieraných málo vzoriek (alebo žiadne), a tak sa pre tieto oblasti nedala určiť početnosť populácie.

Štúdia si vyslúžila kritický oponentský posudok, čoho sa vtedy – pár mesiacov pred voľbami – chytili aj vtedajší opoziční politici a téma medveďa prispela k vytvoreniu súčasnej vládnej zostavy.

Analýza počtu medveďovJe plná nezrovnalostí a nepresností, píšu oponenti

Erik Potocký

Hoci má nedávna štúdia UK Praha aj pasáže, ktoré sú podľa odborných názorov spracované veľmi dobre, najrelevantnejšou v téme populácie medveďa stále zostáva štúdia profesora Ladislava Pauleho a jeho tímu z Technickej univerzity vo Zvolene publikovaná pred desiatimi rokmi (zber vzoriek prebiehal v rokoch 2013 a 2014). Dostupná je v publikácii Ochrana a manažment veľkých šeliem na Slovensku.

Práve nepomer medzi výsledkami pražských výskumníkov a výsledkami profesora Pauleho hneď na prvý pohľad vzbudil podozrenie o možnom probléme v nedávnej štúdii. „Namerala“ totiž menej medveďov, hoci zber vzoriek sa uskutočnil približne osem rokov po zbere vzoriek pre Pauleho štúdiu. Navyše sa medzitým takmer úplne zastavil regulačný lov a úplne sa minimalizovali výnimky na odstrel problémových jedincov.

Nie je známy ani žiaden prírodný incident – napríklad epidémia nejakej choroby zasahujúcej aj medvede –, ktorý by v populácii výrazne znížil počty. Pri zohľadnení aspoň minimálneho ročného prírastku je teda nemožné, aby v horizonte necelých desiatich rokov počet medveď klesol.

Chystaný prieskum medvedej populácie – ak sa jeho vyhodnotenie udeje bez politických tlakov – je preto šancou na to, aby sa téma medveďa vrátila do odbornej roviny.