Maďarský prezident príde o mandát Parlament schválil dodatok k ústave. Magyar hovorí o dokončení ústavnej reformy Orbánovho režimu

Maďarský parlament schválil dodatok k ústave o odvolaní prezidenta Tamása Sulyoka. Premiér Péter Magyar predtým pohrozil prezidentovi ústavnou žalobou v prípade, ak ho odmietne do piatich dní podpísať.

Za prijatie dodatku hlasovalo 139 poslancov, šiesti boli proti a nikto sa nezdržal. Opozičné strany Fidesz a KDNP celé pondelkové zasadnutie parlamentu bojkotovali.

Sulyokov mandát má zaniknúť dňom nasledujúcim po nadobudnutí platnosti dodatku. Novú hlavu štátu má zvoliť až do nadobudnutia účinnosti novej ústavy parlament, maximálne však na päť rokov.

Prezidenta v Maďarsku volí parlament, a hoci sú jeho právomoci prevažne ceremoniálne, môže vetovať legislatívu alebo ju posielať na preskúmanie ústavnému súdu.

„Týmto sme... dokončili ústavnú reformu Orbánovho režimu,“ vyhlásil Magyar po hlasovaní. „(Sulyok) má teraz päť dní na to, aby buď v stanovenej lehote odstúpil, alebo podpísal tento dodatok. Iná možnosť nie je,“ dodal.

Magyar v sobotu v príspevku na Facebooku napísal, že pokiaľ Sulyok dodatok do piatich dní nepodpíše, podajú na neho ústavnú žalobu. Dodatok zahŕňa taktiež obmedzenie mandátu poslancov na 12 rokov. V jeho znení sa uvádza, že cieľom je zabezpečiť „predpoklady na obnovenie ústavnej demokracie“.

Prezident vraj stratil dôveru spoločnosti

Predseda parlamentnej frakcie Fideszu Gergely Gulyás ešte pred hlasovaním o dodatku oznámil, že zo svojej funkcie odstúpi, pretože v prípade jej schválenia nebude môcť kandidovať v najbližších voľbách a chce, aby parlamentnú frakciu Fideszu viedol niekto, kto sa bude môcť uchádzať o poslanecký mandát.

Dodatok po vstúpení do platnosti ukončí Sulyokovo funkčné obdobie, pričom sa odvoláva na prezidentovu „vážnu stratu dôvery“ v spoločnosti.

Magyar dal po výhre v aprílových parlamentných voľbách prezidentovi a viacerým ďalším ústavným činiteľom ultimátum na odstúpenie do 31. mája, k čomu však nedošlo. Prezident republiky už skôr avizoval, že dobrovoľne neodstúpi a svoju pozíciu je pripravený brániť právnymi prostriedkami.

Šéf strany Tisza v minulosti opakovane označil Sulyoka za „bábku“ a „pozostatok“ režimu bývalého premiéra Viktora Orbána. Prezident v polovici mája jasne deklaroval, že neodstúpi a že mieni naplniť svoj mandát aj prísahu.

Dnes prezident, zajtra ktokoľvek iný, vraví Orbán

K dodatku sa po jeho prijatí vyjadril aj Orbán, ktorý podľa agentúry AFP pred hlasovaním odletel do Spojených štátov pozrieť si majstrovstvá sveta vo futbale. „Dnes sa zameriavajú na prezidenta, ale zajtra by mohli urobiť to isté komukoľvek,“ napísal na Facebooku.

Prezident začiatkom júla prijal delegáciu Benátskej komisie, na ktorú sa obrátil pre ústavné otázky so žiadosťou o expertízu „pri riešení ústavného konfliktu medzi ústavnými činiteľmi, ktorý vznikol po voľbách, berúc do úvahy európske ústavné hodnoty“.

Sulyok pred vymenovaním za prezidenta v roku 2024 slúžil desať rokov ako sudca ústavného súdu. Dodatok k ústave podľa neho porušuje vo viacerých bodoch zásady právneho štátu, demokracie a princípu deľby moci.

Magyar v pondelok pred hlasovaním obvinil Sulyoka z toho, že neustále uprednostňuje záujmy strany Fidesz pred ústavnými princípmi. „Každý Maďar vie, že vždy, keď si Tamás Sulyok musel vybrať medzi ústavnosťou a záujmami Fideszu, vybral si a stále si vyberá záujmy Fideszu,“ vyhlásil.

Chcú kandidáta „prijateľného pre všetkých“

Maďarský premiér v pondelok vyhlásil, že vláda hľadá vhodného kandidáta na post prezidenta republiky, ktorý by stelesňoval národnú jednotu a bol by prijateľný pre všetkých.

„Naozaj chceme kandidáta, či už politika alebo nie, ktorý stelesňuje národnú jednotu, pracuje na nej a je dôveryhodný v dodržiavaní demokratických hodnôt, zastávaní sa zraniteľných a zaujímaní morálnych postojov, aj keď to znamená vzdorovať vlastnému politickému táboru,“ vyhlásil Magyar.

Premiér uviedol, že jeho strana Tisza zatiaľ o možných kandidátoch nediskutovala, ale očakáva, že zváži niekoľko uchádzačov.

Magyar zároveň poznamenal, že nový dočasný prezident bude zvolený podľa existujúcich pravidiel a teda ho zvolí parlament na obdobie až piatich rokov. Plánovaná novelizácia ústavy podľa jeho slov ovplyvní až budúce voľby prezidenta. Premiér preferuje, aby bola hlava štátu v budúcnosti volená priamo.