Kotlebovci na komunál jednoducho nemajú

Kotlebovci na komunál jednoducho nemajú

Marian Kotleba (ĽSNS) počas 33. schôdze Národnej rady SR 13. júna 2018 v Bratislave. Foto: TASR – Pavol Zachar

Úspech ĽSNS v komunálkach je v nedohľadne. No pokles jej celoslovenských preferencií tiež.

V posledné dni sa veľa písalo o neschopnosti Smeru, SaS, OĽaNO a Sme rodina získať väčší počet primátorov, starostov a poslaneckých kresiel. Stále však nemajú na stranu, ktorá zo všetkých parlamentných dopadla v komunálnych voľbách 2018 suverénne najhoršie.

Kotleba – ĽSNS postavila iba bezmála 70 kandidátov na starostov a primátorov, z nich bol zvolený jediný. Presnejšie, jediná – starostka Stanislava Zervanová z dedinky Brunovce, okres Nové Mesto nad Váhom. Komunálnych poslancov sa ĽSNS ušlo iba 42, čo je smiešnych 0,2 % zo všetkých zvolených. Pre porovnanie, v parlamentných voľbách získala 8 %, podobne ako KDH za svojich lepších čias.

ĽSNS postavila iba bezmála 70 kandidátov na starostov a primátorov, z nich bol zvolený jediný. Komunálnych poslancov sa ĽSNS ušlo iba 42, čo je smiešnych 0,2 % zo všetkých zvolených. Zdieľať

Po šokujúcom víťazstve Mariana Kotlebu v župných voľbách 2013 ĽSNS na komunálnej a regionálnej úrovni pokračuje už len v sérii debaklov. Vlani v župných voľbách tiež nedosiahli ani jedno percento zo všetkých zvolených poslancov. A terajšie fiasko je svojím spôsobom ešte zlepšenie oproti komunálnym voľbám v roku 2014, keď kotlebovci obišli bez jediného starostu a len s 33 poslancami. Pri takých mikroskopických počtoch však ťažko usúdiť, či tento rok nešlo skôr o „náhodnú štatistickú chybu“ než o systematické zlepšenie.

Politológ Tomáš Koziak ako dôvody tohto biedneho výsledku pre Hospodárske noviny uviedol slabé renomé a kompetentnosť kotlebovských kandidátov v komunálnej problematike, ako aj program strany bez konkrétnych návrhov, ktorý na komunálnej úrovni má sotva čo ponúknuť. Ako najdôležitejší faktor neúspechu však treba spomenúť väčšinový volebný systém v komunálnych voľbách, ktorý stranám typu ĽSNS nenahráva. V neposlednom rade spravila svoje aj izolovanosť strany. Ostatné zoskupenia ani takmer žiadni nezávislí kandidáti neboli ochotní s ĽSNS spolupracovať.

Po tejto tretej fatálnej porážke možno bezpečne konštatovať, že na komunálnej a župnej úrovni ĽSNS na pravidelné úspechy jednoducho nemá. A nič nenasvedčuje, že by sa to v strednodobej budúcnosti mohlo zmeniť. Kto by však na základe týchto výsledkov odpisoval budúcnosť ĽSNS na všetkých úrovniach, ten sa zrejme mýli.

ĽSNS sa totiž z vlaňajších župných volieb poučila, sama tento rok v komunálkach zázraky nečakala. Pri počte postavených kandidátov, ako aj v predvolebnej kampani a vyjadreniach bola skôr zdržanlivá. Očividne je strategicky už na úrovni, keď je schopná lepšieho odhadu svojich kapacít a šetrenia si zdrojov na reálnejšie ciele.

Podpredseda strany a jej neoficiálny hlavný hovorca Milan Uhrík to potvrdil aj svojím povolebným vyjadrením. Riešenia problémov občanov na lokálnej úrovni pohŕdavo bagatelizoval. Poukázal na údajné vznešenejšie ambície kotlebovcov na úrovni priam kultúrno-civilizačnej: „Teším sa na nasledujúce politické zápasy, ktoré budú viac o veľkých politických výzvach ako o tom, či máte v dedine vhodného kandidáta. V najbližších rokoch nás čaká veľký zápas o osud Slovenska – či ho prevalcujú liberáli a konzumná spoločnosť alebo či ho zachránime slušné a kvitnúce aj pre naše deti. A to je naša absolútna priorita.“

ĽSNS sa chystá s o to väčšou silou udrieť v prezidentských voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu najbližšiu jar. Do karát jej hrá pomerný volebný systém a možnosť vytiahnuť svoje populistické celoslovenské témy, pri ktorých sa cíti ako ryba vo vode. Zdieľať

Uhríkov komentár na prvý pohľad možno pripomína onen vtip o mužovi, ktorý prenecháva manželke kompetencie v nepodstatných maličkostiach ako rodinný rozpočet, zadelenie domácich prác či voľnočasový program, no v zásadných otázkach ako postoj voči izraelsko-palestínskemu konfliktu má v rodine hlavné slovo on. Dôležité však je, že značná časť slovenských voličov niektoré Uhríkove (skutočne či domnelo) „zásadné otázky“ ako zásadné vníma tiež.

ĽSNS sa teda chystá s o to väčšou silou udrieť v prezidentských voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu najbližšiu jar. Do karát jej hrá pomerný volebný systém a možnosť vytiahnuť svoje populistické celoslovenské témy, pri ktorých sa cíti ako ryba vo vode.

Popritom už celé mesiace kotlebovci pracujú na zmene imidžu smerom do mainstreamu. Kríž v logu evokujúci Hlinkovu gardu bol nahradený iným. Posledný 14. marec na straníckej úrovni odignorovali. Prestali s trucpodnikmi počas výročí SNP (väčšina Slovákov ho totiž vníma pozitívne vrátane voličov ĽSNS). Vyhodenie Jozefa Tisu z televíznej súťaže Najväčší Slovák ich nechalo chladnými, aspoň navonok. Túto agendu zo svojho „veľkého zápasu o osud Slovenska“ zatiaľ vypustili. O to viac energie venujú nielen svojim srdcovým témam imigrácie a „nielen cigánskych asociálov“, ale tiež kritike vládnej korupcie.

Neúspech v minulotýždňových voľbách teda zrejme nie je predzvesťou skorého úpadku ĽSNS. Skôr naopak, preferencie na národnej úrovni si stabilne udržiava okolo 10 %. Má našliapnuté na „slušný“ výsledok v jarných voľbách. Historicky prvá účasť kotlebovcov v (nimi nenávidenom) europarlamente budúci rok vôbec nie je nereálne očakávanie. Ich comeback v župách a výrazné presadenie sa v obciach a mestách je v nedohľadne. No rovnako v nedohľadne sú zatiaľ vyhliadky na ich scvrknutie sa v celoslovenských voľbách.

Lukáš Pitel
Autor je vedecký pracovník na Ústave experimentálnej psychológie, CSPV SAV.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo