Odsúdený Cintula Aká krajina, taký terorista?

Pod slovom teror si predstavujeme čosi desivé, ale aj niečo silno organizované, dlhodobo pripravované, premyslené, niečo veľmi vážne a nebezpečné pre celú krajinu.

Cintula sám sa ako terorista necíti a svoj trest 21 rokov vo väzení považuje za nespravodlivý. Nechcel byť teroristom, iba obyčajným atentátnikom alebo vrahom. Ale úplne najradšej by bol hrdinom bez bázne a hany, ktorý svojím činom zachránil krajinu od zla.

No zo súdneho procesu vyšiel ako popletený starý muž, ľahko ovplyvniteľný egocentrik s histriónskymi a narcistickými rysmi, ktorý mal pocit, že život sa mu pomaly kráti a on ešte nič veľké neurobil.

Na súde sa čítala jeho motivácia a bolo to ako z lacného románu: „Niečo je potrebné v živote dokázať a zviditeľniť sa, dosiahnuť obdiv, uznanie, pozornosť, úspech. Vnímal to tak, že má poslednú príležitosť niečo dokázať, a sám to zobral tak, že sa obetuje pre budúce generácie...“

Na včerajšom pojednávaní Cintula pozýval na opozičné mítingy.

Keď vykonal hanebný atentát na premiéra v máji 2024, minister obrany a minister vnútra s tajomnými výrazmi v tvári naznačovali, že ide o sprisahanie a že ešte budeme prekvapení, čo všetko za atentátom na premiéra je, aké temné sily sa tam spriahli. Nedokázali vtedy v šoku po atentáte uveriť, že by za tým mohol byť len jeden frustrovaný osamelý vlk.

Už to však museli prijať.

Minister obrany včera vyhlásil, že Cintula bol indoktrinovaný opozičnými stranami, a premiér na FB odkázal, že atentátnik je „v podstate úbožiak“, odpustil mu, pretože bol len „nástrojom nenávisti, ktorú v ňom budovali médiá a opoziční politici“.

Na včerajšom pojednávaní Cintula ešte ukazoval prstami véčko a patetickým hlasom pozýval na opozičné mítingy.

Nuž, nebola to tá najlepšia pozvánka. Ale Cintulovi nenapadlo, že ani pre opozičný tábor nie je príjemné, keď práve on zvoláva ľudí na protesty.

Bol Cintula indoktrinovaný médiami a opozíciou? Tak ako slovo terorista, tak aj slovo indoktrinovaný znie pre Cintulu príliš sofistikovane. On mal skôr dopletenú hlavu. A nevedel prijať, že opozičné mítingy, na ktoré rád chodil, nemali žiadnu koncovku.

Pripomeňme, že protivládne protesty sa začali už v novembri 2023, ďalšie prišli v decembri pod heslom Zastavme ich! A veľká protestná vlna bola potom v januári aj vo februári 2024. Hlavnou motiváciou protestov bola zmena Trestného zákona a rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.

Námestia sa plnili, v Bratislave chodili na protesty desiatky tisíc ľudí, pridávali sa aj iné mestá, na pódiách stáli lídri PS, SaS aj KDH.

Ešte 7. februára boli protesty vo vyše päťdesiatich mestách, dokonca aj v menších mestách, v Šali, v Gelnici, v Senici, v Rožňave, Trebišove, v Skalici... A protestovalo sa aj v zahraničí, v Prahe, v Brne, v Krakove, v Osle, v Paríži, v Londýne, v Kodani, v Luxemburgu, v New Yorku, v Bruseli.

Možno to vtedy vyzeralo tak, že túto silnú protestnú vlnu pod názvom Zastavme ich! nič nemôže zastaviť.

A hoci mrzlo, ľudia na námestia chodili a brali to tak, že teraz treba chvíľku vydržať, odstáť si to aj v zime, ale o pár dní či týždňov Ficova vláda padne. Budú zastavení.

Ďalšia frustrácia pre protestujúcich. Načo na tie námestia chodili?

Na tieto protesty chodieval aj Juraj Cintula s manželkou a pri vyšetrovaní povedal, že sa tam cítil dobre, že tam bol medzi svojimi.

Iste, na takýchto protestoch vzniká silná emócia, sme tu spolu, plece pri pleci, bojujeme dobrý boj, spolu sme silní. A nie je nás málo, presadíme to svoje.

Ale potom bol Trestný zákon novelizovaný, Úrad špeciálnej prokuratúry zrušený a námestia ostali prázdne. Protestujúci začínali chápať, že žiadna rýchla zmena nebude. Hoci je koalícia z protestov na námestiach nervóznejšia, až tak to s ňou zase neotriasa. Drží pokope a ide si za svojím.

Na protest 15. marca 2024 už prišlo menej ľudí a hovorilo sa o iných témach – boj proti ovládnutiu RTVS, kritika ministerky kultúry a prezidentské voľby, ktoré nesmie vyhrať Pellegrini.

Ani z toho nič nevyšlo, koalícia si presadila svojich ľudí do vedenia verejnoprávnych médií, ministerka kultúry neohrozene úraduje ďalej a voľby vyhral Pellegrini.

Ďalšia frustrácia pre protestujúcich. Načo vlastne na tie námestia chodili?

A tak sa frustrovaný Juraj Cintula doma zadíval na svoju pištoľ a podľahol presvedčeniu, že to zastaví on.

V niečom je to poučné. Organizátori protestných mítingov musia byť realisti a nemožno budiť veľké očakávania. Hoci nás je tu veľa a na námestí sme aj jednotní a odhodlaní, neznamená to, že dosiahneme rýchle zmeny. V prvom rade tu uplatňujeme svoje právo na zhromažďovanie a na verejné vyjadrenie svojho názoru. A možno nedosiahneme nič zásadné, teda ani to, že Fico už nikdy nepôjde za Putinom, ani to, že bude odvolaný šéf SIS Pavol Gašpar, ani to, že koalícia zmení školské zákony, ktoré my považujeme za zlé.

Robert Fico sa už raz dal dotlačiť námestiami k rezignácii, ale poučil sa a túto chybu už neurobí. Naopak, urobí všetko pre to, aby zase vyhral voľby, ako to sľúbil na poslednom pracovnom sneme Smeru. Je to jeho právo, pokúsiť sa o to v normálnych voľbách, tak ako majú nespokojní ľudia právo ísť protestovať na námestia.

Juraj Cintula bol z tohto frustrovaný, že protesty na námestiach nemajú vždy jasnú koncovku, teda pád vlády. A preto chcel tú koncovku urobiť on, dúfajúc, že sa stane hrdinom, ktorému budú raz stavať pomníky.

Nuž, nie každý človek starne tak, že mu rokmi pribúda múdrosť, pokora a láskavosť v srdci.