Putinov kritik Jan Nepomňaščij vs. Číňan Ting Li-žen Už ani v šachu nie je Rusko to, čo bývalo

Na Veľkonočnú nedeľu sa v Astane, hlavnom meste Kazachstanu, stretli Rus Jan Nepomňaščij (hrajúci pod neutrálnou vlajkou Medzinárodnej šachovej federácie) a Číňan Ting Li-žen v prvom zápase finále majstrovstiev sveta v šachu. Duel sa hrá na 14 partií, víťaz bude korunovaný najneskôr 30. apríla.

Ich papierové predpoklady sú veľmi vyrovnané, vyzerá to na napínavý súboj. Tohoročné finále má však zvláštnu pachuť, lebo v skutočnosti sa o titul pobijú „len“ svetová dvojka s trojkou. Suverénna jednotka Nór Magnus Carlsen, ktorý bol majstrom sveta päťkrát za sebou, sa pre nedostatok ďalšej motivácie už odmietol na týchto majstrovstvách zúčastniť, a to aj za cenu straty titulu.

Zašlá sláva

Takto súťaž stratila na prestíži, no pre čínsky a ruský šach ostáva naďalej zaujímavá. V prípade Číny ide vôbec o prvé finále, kde má svoje zastúpenie. Náš „európsky“ šach je tam ešte stále relatívne novým fenoménom. Rusko je, naopak, šachová veľmoc s bohatou históriou. Preto ťažko nesie, že svoju niekdajšiu dominanciu v 21. storočí stratilo.

Po rozpade ZSSR akoby Rusko prestalo s prudkým globálnym vývinom v šachu držať krok. Dosiaľ posledný ruský majster sveta Vladimir Kramnik prišiel o svoj titul v roku 2007. Odvtedy jeho krajania prvenstvo nie a nie získať späť.Zdieľať

Podobne ako balet a hokej, aj šach bol za čias Sovietskeho zväzu tvrdo drilovaný a štátom štedro podporovaný ako pýcha krajiny a symbol jej domnelej prevahy nad dekadentným Západom.

Počas celej studenej vojny až na jednu výnimku boli všetci majstri sveta zo Sovietskeho zväzu, väčšinou Rusi. Lenže po rozpade ZSSR akoby Rusko prestalo s prudkým globálnym vývinom v šachu držať krok. Dosiaľ posledný ruský majster sveta Vladimir Kramnik prišiel o svoj titul v roku 2007. Odvtedy jeho krajania prvenstvo nie a nie získať späť.

Putinov miláčik Kariakin

Najbližšie k návratu titulu mali Rusi v roku 2016, keď majstra Carlsena vo finále vyzval Sergej Kariakin. Chtiac-nechtiac už v tom čase niesol súboj aj istý politický náboj. Západný svet vrátane Nórska udržiaval, ba pozvoľna rozširoval sankcie na Rusko pre jeho nedávnu anexiu Krymu. 

Pikantné navyše bolo, že sám Kariakin je rodák z Krymu. Titul veľmajstra získal ako dvanásťročný – vtedy rekordne najmladší – ešte s ukrajinským pasom. Ruské občianstvo nadobudol až v roku 2009. So svojou ukrajinskou manželkou sa rozviedol krátko nato, ako nadviazal známosť s tajomníčkou moskovského šachového zväzu. Stal sa hlasným podporovateľom Vladimira Putina, anexiu Krymu srdečne uvítal.

Putin sa raz v Kariakinovej prítomnosti vyjadril: „[Táto] krajina vždy dávala šachu vysokú prioritu a šach vždy pomáhal krajine.“ A keď sa Kariakin prebojoval až do finálového zápasu, bolo o jeho nerušenú prípravu postarané naozaj štedro. Dostal byt a vlastného manažéra, sponzorské od ruských korporácií vo výške státisícov dolárov. Čoskoro mal chatu vo vychytenej oblasti pri Moskve, mercedes a šoféra. Bilbordy s jeho tvárou boli v moskovských uliciach a staniciach metra všadeprítomné.

Finálová séria bola tesná, Kariakin ku koncu viedol, no napokon zvíťazil favorizovaný Carlsen. Putin napriek tomu Kariakinov výkon vyzdvihol a šachista ostal v Rusku celebritou. Krátko po vypuknutí vojny si pre schvaľovanie ruskej agresie a vtipkovanie na účet vojnových obetí vyslúžil od Medzinárodnej šachovej federácie polročný dištanc. Zanedlho mu Putin udelil štátne vyznamenanie „Za zásluhy pre vlasť“. Na západných turnajoch je však, zdá sa, Kariakinova kariéra už zarúbaná a bočia od neho aj viacerí krajania.

Zvláštne ticho pri tohtoročnom finále

Finále 2016 Kariakin – Carlsen bolo v Rusku vyhajpované. Zato tento rok ruské médiá zatiaľ budia dojem, akoby finále 2023 Nepomňaščij – Ting takmer ani neexistovalo. Možných dôvodov je viacero: dôležitejšie starosti krajiny súvisiace so „špeciálnou operáciou“, strata cvengu majstrovstiev pre neúčasť najlepšieho šachistu, no tiež iné pozadie súperov.

Terajší protivník Rusov nie je vôbec kontroverzný. Zatiaľ čo Magnus Carlsen bol známy svojou úprimnosťou až aroganciou, Ting Li-žen je zdvorilý introvert, ktorý sa publicite vyhýba.Zdieľať

Striktné oddeľovanie športu od politiky je na emočnej úrovni, samozrejme, utópiou. Predsa len, stret s predstaviteľom Západu v roku 2016, keď sa už otvorene hovorilo o „studenej vojne 2“, mal pre Rusov úplne inú šťavu než tohoročný stret s „priateľom bez hraníc“ z Číny. Terajší protivník Rusov navyše nie je ani osobnostne vôbec kontroverzný. Zatiaľ čo Magnus Carlsen bol známy svojou úprimnosťou až aroganciou, Ting Li-žen je zdvorilý introvert, ktorý sa publicite vyhýba.

Nemožno sa však ubrániť dojmu, že za terajším tichom je v skutočnosti hlavne problém Kremľa so samotným Nepomňaščim. Ten je totiž z úplne iného cesta než putinovec Kariakin.

Nepomňaščiho rebélia

Nepo – ako Nepomňaščiho v zahraničí prezývajú – je židovského pôvodu a rodákom z ruského mesta Briansk neďaleko hraníc s Ukrajinou a Bieloruskom. V šachovom svete mával donedávna povesť „lenivého génia“. Mimo šachovnice je fanúšikom FC Barcelona a náruživým hráčom počítačových hier. Hru Dota 2 isté obdobie dokonca hrával profesionálne.

K politike sa Nepo bežne nevyjadroval, no vlani po vypuknutí vojny ruskú agresiu hneď v prvý deň ostro odsúdil. Ba o niekoľko dní neskôr sa objavil na čele signatárov otvoreného listu ruských šachistov proti vojne adresovaného priamo ruskému prezidentovi. Okrem Nepa list podpísalo viac ako 40 ďalších osobností vrátane bývalej majsterky sveta Alexandry Kosteňukovej.

Nepomňaščij sa objavil na čele signatárov otvoreného listu ruských šachistov proti vojne na Ukrajine adresovaného priamo ruskému prezidentovi.Zdieľať

V protiklade s Putinovým prejavom tesne pred vojnou, v ktorom o Ukrajine hovoril pohŕdavo ako o „teritóriu“, šachisti v liste vyjadrujú svojim kolegom z národného tímu Ukrajiny rešpekt a solidaritu.

Zdá sa, že ruský establišment celkom nevie, čo si s Nepom počať. Na jednej strane sú jeho postoje mnohým známe. Na druhej strane sa Nepo po liste už odmlčal a hlavne – športové či kultúrne úspechy a uznanie na svetovom poli potrebuje ruská propaganda v týchto časoch ako soľ.

Jedna lastovička leto nerobí

Ani prípadné víťazstvo tridsiatnika Nepomňaščiho však nebude schopné zvrátiť dlhodobý, pozvoľný úpadkový trend v ruskom šachu. Jeho dnešný stav je porovnateľný so stavom ruského hokeja v deväťdesiatych rokoch: stále ide o veľmoc, ale niekdajšia dominancia je preč. Legendárne svetové jednotky Karpov, Kasparov a Kramnik sú ako hráči dávno na dôchodku a v ich vlasti ich nemá kto nahradiť.

Štatistiky hovoria jasnou rečou. V rebríčku Medzinárodnej šachovej federácie je sila jednotlivých krajín posudzovaná podľa priemerného ratingu najlepších desiatich národných hráčov. Rusko v ňom dlhodobo suverénne kraľovalo, no jeho náskok sa v posledných rokoch čoraz viac zmenšoval a dnes je až na treťom mieste – po USA a rýchlo napredujúcej Indii.

Ešte žalostnejšie to vyzerá s Rusmi v dlhodobejších predikciách. V rebríčku najlepšej stovky juniorov na svete sa nachádza už len šesť hráčov registrovaných v Rusku (resp. z Ruska a dnes neutrálnych) v porovnaní s 21 v Indii, 14 v USA či dvoma na našom malom Slovensku. V top desiatke juniorov figurujú štyria indickí a dvaja americkí hráči, no ani jediný ruský.

Tento trend je výsledkom dlhodobého vývoja, no vojenská agresia na Ukrajine ho ešte viac urýchľuje. Rusko zrazu čelí bezprecedentnému odlivu svojich talentov do šachových zväzov západných krajín. V predošlých rokoch sa dali presuny hráčov z ruského zväzu inde rátať na prstoch rúk. No od začiatku agresie sa ich udialo už vyše stovky – a ďalšie sú zrejme v procese. Počas vojny už stihol ruský šach prísť o viaceré zvučné mená, predovšetkým o Nikitu Viťugova či už spomínanú Alexandru Kosteňukovú.

Rusko čelí bezprecedentnému odlivu svojich talentov do šachových zväzov západných krajín. V predošlých rokoch sa dali presuny hráčov z ruského zväzu inde rátať na prstoch rúk, no od začiatku agresie sa ich udialo už vyše stovky.Zdieľať

Treba dodať, že často ide hráčov, ktorí už na Západe žili dávnejšie. Veľkú úlohu tu zohrávajú aj sankcie jednotlivých národných šachových zväzov a Európskej šachovej únie (ECU).

Celosvetová Medzinárodná šachová federácia (FIDE) má vzhľadom na svoje väzby na ruské biznisové prostredie benevolentnejší prístup k účasti ruských hráčov než väčšina iných športových zväzov (napr. FIFA). Aj FIDE je však pod silným tlakom verejnosti a západných sponzorov. Nenasledovala prvotné odporúčanie Medzinárodného olympijského výboru zakázať hráčom z ruského zväzu účasť. Zakázala však ruské štátne symboly a pozastavila účasť ruských družstiev v celosvetových reprezentačných súťažiach.

Ruský zväz situáciu riešil svojsky: pred pár týždňami prešiel z ECU do Ázijskej šachovej federácie. Stalo sa tak potom, ako ázijské krajiny skoro jednohlasne účasť ruským hráčom u seba povolili. Na prvý pohľad sa môže javiť, že ruský zväz so systémom šikovne vybabral. Lenže je otázne, či si tým v skutočnosti skôr nestrelil do nohy.

S výnimkou niekoľkých silných krajín je Ázia v šachovom svete skôr perifériou. Celková kvalita tamojších súťaží je s Európou neporovnateľná. To by mohlo ďalší exodus ruských hráčov na Západ ešte viac umocniť. ECU už avizovala, že záujemcom z Ruska prestupy v tejto situácii maximálne uľahčí.

Tento príklon upadajúcej veľmoci od Európy k Ázii je dnes pre Rusko všeobecne viac než symbolický. A ak v tohoročnom finále uspeje Ting Li-žen a budeme mať historicky prvého majstra sveta z Číny, bude to symbolické dvojnásobne.

Autor je spolupracovníkom denníka Postoj, žije a pracuje v Anglicku.