Voľby a ich regulácia Zákon trpí chronickými problémami, príkladom je aj finančná pomoc Pellegriniho sestry

Najprv návrh zmeny volebných obvodov, následne snahy o úpravu vo financovaní politických strán a najnovšie téma britskej finančnej podpory pre aktivizačnú kampaň pred parlamentnými voľbami. Voľby a ich regulácia sú tak nečakane v popredí, aj keď sme iba v polovici volebného cyklu.

To vôbec nemusí byť na škodu. Problém však treba uchopiť zo správnej strany.

Faktom je, že náš zákon o volebnej kampani trpí chronickými problémami. Ich odstránenie však nie je ani jednoduché, ani politicky priechodné. Ľahšie je preto poukazovať na symptómy, prípadne na slamených panákov, ale jadro problému nechať hniť naďalej. A obchádzať pravidlá.

Poďme priamo k veci.

Základným problémom súčasného nastavenia je, že zákon rozoznáva obdobie „oficiálnej“ volebnej kampane a obdobie mimo neho. Počas volebnej kampane môžu viesť kampaň iba politici alebo politické strany. Všetci ostatní majú zo zákona vedenie kampane zakázané.

Kampaňovaním je pritom akákoľvek činnosť v prospech alebo v neprospech kandidáta, resp. strany, za ktorú sa obvykle platí úhrada. Samozrejme, takéto nastavenie v praxi vyvoláva tisíce otáznikov.

Je vyjadrenie názoru na sociálnej sieti kampaňovaním? Bude kampaňovaním, ak budem v miestnej krčme presviedčať osadenstvo, koho má voliť? Čo ak si do okna vyvesím transparent na podporu politika?

Tretie strany v kampani

Je zrejmé, že tu koliduje základné právo na slobodu prejavu každého občana s volebnou reguláciou. Iste, niektoré prípady je možné vyriešiť použitím „sedliackeho“ rozumu. Digitálna doba a prakticky nekonečné možnosti však všetko komplikujú.

Ako vyložiť tú istú situáciu, ak ju robí verejne známa osoba alebo influencer s desiatkami tisícov sledovateľov na sociálnych sieťach? Ešte závažnejší prípad sú špeciálne predvolebné noviny doručované bezplatne do schránok po celom Slovensku. Takáto pomoc v kampani môže neraz dosahovať aj hodnotu desiatok tisícov eur. 

Jasnejšie volebné pravidlá by takéto problémy dokázali vyriešiť.

Kto je kto vo svete influencerovJediným príspevkom zasiahnu masy a politici sú im ochotní platiť v desaťtisícoch

Juraj Brezáni

Prvým krokom je potreba umožniť tretím stranám, aby vstupovali do kampane, a dať im na to zákonné mantinely. Vo veľmi nedokonalej verzii to tak bolo aj pred rokom 2019. Vtedy na podnet Andreja Danka a jeho SNS zo zákona vypadla možnosť prijať podporu od tretích strán, pokiaľ bola vykázaná podľa zákona. Zneužíval sa tento inštitút? Určite áno. Ale teraz je to ešte horšie.

Striktný zákaz totiž politické subjekty obchádzajú rôznymi inováciami, často za hranou zákona. Pomoc alebo dar politikovi skrátka utaja.

To je napríklad aj prípad finančnej pomoci sestry Petra Pellegriniho počas jeho prezidentskej kampane. O jej angažovaní sa dozvedáme mesiace po voľbách, keď je o výsledku rozhodnuté a možnosť udelenia sankcie skrátka stojí za riziko. Napokon – ukladá ju zväčša ministerstvo vnútra, resp. jemu podriadený okresný úrad. Ak ste v koalícii, máte o problém menej.

Možnosť tretích strán participovať na kampani preto treba vrátiť do hry. Treba jej dať primeraný finančný strop a zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť pri jeho porušení.

Zároveň treba negatívne vymedziť aj to, čo kampaňou nie je.

Tu sa dostávame aj k otázke aktivizačných kampaní.

Pokiaľ propagujú konkrétnu stranu či politika, resp. niekoho v súťaži znevýhodňujú, je jasné, že ide o kampaň. Ak to tak nie je, ide o občiansky aktivizmus, ktorý v demokratickej spoločnosti musí zákon umožňovať.

Úplne legitímnou otázkou zostáva, kto môže takúto kampaň financovať a či by sa aj tu nežiadala primeraná miera otvorenosti – najmä informácia o tom, kto kampaň vedie a z akých prostriedkov.

Mobilizácia voličov za britské peniazeV čom je problém

Jozef Majchrák

V neposlednom rade by sme si mali priznať, že žijeme v 21. storočí a svetu už nevládne rádio ani tlačené noviny, ale internet. Pravidlá online reklamy v súčasnosti vykladá ministerstvo vnútra, a to najmä podľa svojich štandardov, pretože jasné zákonné pravidla neexistujú.

Evergreenom v tomto smere sú už zmienené statusy, ktoré nie sú sponzorované, hoci je z obsahu úplne zrejmé, že ide o reklamu. Či už profesionalizáciou miery spracovania, mierou angažovanosti známych osobností, alebo koordinovanosťou skupín na sociálnych sieťach. Podľa výkladu ministerstva vnútra je totiž reklamou iba sponzorovaný obsah na sociálnej sieti.

Veľkou zmenou v tomto smere môže byť rozhodnutie prevádzkovateľov sociálnych sietí zakázať v Európe platenú politickú reklamu. Tým pádom v súčasnom ponímaní nebude reklamou na sociálnych sieťach takmer nič. Paradoxne, práve tie momentálne hýbu názormi voličov najviac.

Celkom novou kategóriou problémov sú však tzv. deepfake videá, ktoré imitujú výzor a hlas konkrétnych osôb. Vedenie antikampane týmto spôsobom nabralo úplne nový rozmer, na ktorý je naša legislatíva prikrátka. K tomu treba prirátať moratórium, ktoré kandidátom v podstate znemožňuje, aby sa v posledných 48 hodinách účinne bránili.

Deravá regulácia

Stále sme sa však dotkli iba témy propagácie počas oficiálnej volebnej kampane. Tá sa začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí sa moratóriom, teda už spomenutými 48 hodinami pred voľbami.

Na jednotlivé typy volieb sa pritom vzťahujú osobitné finančné limity, ktoré musia strany, resp. kandidáti dodržať. Do týchto limitov sa započítavajú aj výdavky na kampaň vynaložené politickými subjektmi 180 dní pred voľbami. Na rozdiel od povinnosti viesť transparentný účet a zverejňovať v ňom všetky príjmy aj výdavky sa však „predkampaňové“ obdobie vyúčtováva až následne. Vo finančnej správe, po voľbách a bez detailného popisu výdavkov.

Mimo tohto obdobia je prehľadnosť kampaní mizivá.

Prezieravejší preto stihnú nakúpiť bilbordy s predstihom a do limitov ich nemusia zahrnúť. Vynaliezavosti sa však medze nekladú, čo predviedol napríklad Igor Matovič nákupmi dlhodobého majetku. Ten predsa nie je určený na kampaň, ale dlhodobé používanie.

Napríklad 800-tisícový nákup slávnych Fiatov 500 sa tak do kampaňových výdavkov nikdy nedostal. V kombinácii s predplatenými bilbordmi preto v parlamentných voľbách 2023 konkurenciu výdavkovo prevalcoval.

Premárnená šanca?

Vráťme sa teda na začiatok. Otvorenie volebnej legislatívy je určite na mieste. Pokiaľ však jej cieľom bude zvyšovanie kaucií na možnosť participácie vo voľbách či zvýšenie kvóra na získanie štátneho príspevku, situácia sa nezlepší – práve naopak. V súčasnosti sa pritom z tém spätých s financovaním politiky plánuje upravovať iba táto časť.

Účasť vo voľbách bude najmä pre malé a nové subjekty riziková a veľká časť volebných financií poputuje do šedej zóny.

Niektorí koaliční lídri by oponovali, že aspoň bude vyriešená komplikácia s množstvom strán, ktoré do parlamentných volieb kandidujú. Budú sa musieť zlúčiť a hotovo.

Pluralita politických názorov však naozaj nie je problém. Existuje predsa kvórum vo výške päť percent, ktoré zabezpečuje, že do Národnej rady zasadnú iba politicky relevantné subjekty. Potreba hľadania koaličných kompromisov je následne štandardom parlamentnej demokracie.

Naopak, jedným z hlavných problémov našich volieb je, že prehľadnosť financovania zostáva iba na papieri, avšak realita je úplne odlišná.

Pozitívom tak zatiaľ môže byť aspoň to, že ministerstvo vnútra sa vydalo cestou plnohodnotnej legislatívnej úpravy, teda nie zrýchleného konania. Do popredia sa preto môžu dostať aj námietky. Žiaľ, v súčasnej realite je už aj to skôr niečo výnimočné než štandardné.