„Nie je jedno, akú paradajku si kladiete na tanier. Mnohé vám okrem pesticídov a chémie nič extra nedajú,“ prezrádza propagátorka slovenskej zeleniny a ovocia zo združenia slovenských farmárov Ovozela Anna Kováčová. Radí, čo všetko musíte vedieť, aby paradajky, ktoré zjete, boli pre vaše telo skutočne prospešné.
„Na našich farmách oberáme paradajky ručne, až keď sú úplne dozreté. Do niekoľkých hodín od zberu si ich kúpite na pultoch reťazcov,“ vysvetľuje Anna Kováčová zo združenia výrobcov Ovozela, ktoré sa inovatívnym a ekologickým prístupom rozhodlo zmeniť slovenský paradajkový trh.
MAROKO, ŠPANIELSKO ČI SLOVENSKO?
Slovenskí farmári bijú na poplach, aby sme pri kúpe paradajok sledovali v prvom rade krajinu pôvodu. Na pultoch slovenských potravinových reťazcov nájdeme celkom slušnú zostavu: Maroko, Španielsko, Taliansko, Belgicko, Poľsko, Slovensko. Mnohí pestovatelia v Španielsku a Maroku podľa A. Kováčovej tridsať až štyridsať rokov využívajú rovnaké polia. „Pôda na nich je často vyčerpaná a kontaminovaná. V skleníkoch dokážete zabezpečiť sterilné prostredie, polia však musíte striekať proti škodcom,“ dodáva.
DOZREJÚ V KAMIÓNE ALEBO NA SKLADE
Najväčším problémom dovážaných paradajok je však skorý zber. „Zelené kusy s nevýraznou chuťou dozrievajú v uzavretých dodávkach a skladoch. Prejde najmenej týždeň, kým sa dovezú. Za ten čas k nim neprenikne jediný slnečný lúč. Preto majú menej antioxidantov. Tie sa do paradajok dostávajú v poslednej fáze dozrievania, keď získavajú červenú farbu.“

NAŠE TELO OCENÍ LOKÁLNOSŤ
Naše telo prijíma najlepšie potraviny z lokálneho územia. Tie, ktoré jedli naši predkovia, si dopestovali na svojich poliach a svojich záhradách. „Vďaka tomu bola zelenina vždy čerstvá, nádherne voňala a skvele chutila. Pravé domáce paradajky sú také sladučké, že naši starí rodičia nemávali ani toľko chuti na sladké. Na našich farmách v Brutoch, Kameničanoch, Veľkých Zlievcoch, Handlovej a Novákoch paradajky skoro ráno ručne oberáme a poobede si ich už môžete kúpiť v obchode. Aj preto sú neporovnateľné s tými z dovozu,“ prezrádza Anna Kováčová.
SLOVENSKÉ SKLENÍKY
Podľa farmárov z Ovozela je v skleníku možné zabezpečiť paradajkám naozaj čisté prostredie, v ktorom sa dajú eliminovať choroby paradajok. „Nie je však jedno, v akých skleníkoch sa paradajky pestujú,“ vystríha A. Kováčová.
Upozorňuje na zahraničné, ktoré sú často zastarané. „Skleníky na našich farmách sú vybavené difúznymi sklami. Slnečné lúče sa cez ne rozptyľujú a dopadajú ku každej rastlinke. Skleník v Brutoch ovládame softvérom, ktorý reguluje teplotu, vlhkosť vzduchu a jeho cirkuláciu. Na základe predpovede počasia otvára a zatvára okná. Ak je slnko prisilné, sadenice prekrýva tienidlom.“
Farmári sadia paradajky do kokosového substrátu, ktorý má výborné vlastnosti a nevznikajú v ňom plesne. Zavlažujú vodou s ideálnym pH. Vzniká kombináciou dažďovej vody, ktorú zachytávajú v zberných nádobách, a vody zo studne. „Vykurovanie skleníka pracuje na rovnakom princípe ako skleníky na Islande – využívame iba obnoviteľné zdroje energie.“

CHROBÁKY SÚ POTREBNÉ
Farmy slovenského združenia farmárov Ovozela používajú na ochranu proti škodcom bioochranu. „Využívame bio-ochranu – chrobáčikov, pavúčikov a ich larvy, ktoré sa živia priamo škodcami. Opeľovanie v skleníkoch majú na starosti čmeliaky. V jednom skleníku ich pracuje až 15 000.“
Kampaň financovaná s finančnou pomocou Európskej únie.
