Rekordné ceny potravín Zo zeleniny sa stal lukratívny tovar, zmena príde iba veľmi pomaly

V decembri ste si mohli kúpiť 90-gramovú mliečnu čokoládu mimo akcie za 1,19 eura. Dnes tú istú značku nájdete v obchode za 1,59 eura. Aj takto sa na Slovensku prejavili dôsledky mimoriadne daždivej sezóny v Indii či Thajsku.

Oba štáty totiž patria medzi najväčších exportérov surového cukru na svete.

Nepriaznivé počasie značne skresalo úrodu cukrovej trstiny, a teda aj produkciu sladkostí. Ceny väčšiny cukroviniek preto od začiatku roka výrazne rástli.

Ide o kategóriu, ktorá v tomto roku zdražela veľmi výrazne. V porovnaní s decembrom sa do konca marca ceny zvýšili o takmer 10 percent. Do cenoviek v obchodoch sa tak pretavuje situácia na svetových trhoch, keď cena cukru od novembra raketovo rástla a dnes dosahuje najvyššie úrovne za viac ako desať rokov.

Dôvod je prostý. Zlé počasie. K tomu sa pridal fakt, že pre vojnu na Ukrajine výrazne vzrástli náklady na hnojivá, čo produkciu predražilo a niektorých producentov dokonca odradilo od toho, aby v pestovaní pokračovali.

India tiež pre nižšiu úrodu obmedzila export cukru a v Číne sa zasa výraznejšie zvýšil dopyt. Tento mix vytvoril napätie na trhu, keď dopyt prevyšuje ponuku. To prirodzene vyústilo do najvyšších cien za viac ako desaťročie.

Slovensko má cukru dosť, no sladkosti predsa dražejú

Slovenska by sa táto situácia teoreticky nemusela týkať, keďže naši výrobcovia vyprodukujú ročne viac cukru, ako obyvateľstvo spotrebuje.

Počas minuloročnej sezóny sa podľa hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej v dvoch slovenských cukrovaroch vyrobilo viac ako 210-tisíc ton cukru. Ročná priemerná spotreba Slovákov je pritom 175-tisíc ton.

To sa však týka iba cukru, no výkyvy na svetových trhoch vplývajú aj na ceny sladkostí, kde je cukor zásadnou zložkou. Ich výrobcovia často nepochádzajú zo Slovenska, a ak aj áno, viacerí patria do medzinárodných koncernov a cukor kupujú cez medzinárodné kontrakty. Slovenské cukrovary by ani nedokázali pokryť potreby výrobcov.

V prípade čokolády bolo zdražovanie spôsobené aj vyššími cenami kakaa.

Ešte viac ako ceny cukru rástli ceny zeleniny. Iba za posledný mesiac stúpli o takmer desať percent a v tomto roku už zdražovanie dosiahlo 23,5 percenta. Tento vývoj je čiastočne prirodzený, išlo o mesiace pokročilej zimy a nástupu jari, keď sa sklady postupne vyprázdňujú. Začiatkom roka preto ceny zeleniny a ovocia rastú v podstate vždy.

Tohtoročný rast je však nezvyčajne prudký. Holéciová pre Postoj potvrdzuje, že na prelome rokov „bol výrazný problém s množstvom vyprodukovanej zeleniny, a to všeobecne vo svete, ale aj v priestore Európskej únie“. Bolo to spôsobené, podobne ako pri cukre, výkyvmi počasia.

Španielsko malo nižšiu úrodu, v Pakistane boli obrovské záplavy, v Strednej Ázii zasa úrodu poškodili mrazy. Na severe Afriky boli výrazné suchá. Vo všetkých prípadoch ide o významných exportérov zeleniny.

Celkovo sa tak vyprodukovalo menšie množstvo zeleniny, a ako hovorí Holéciová, „zelenina sa stala lukratívnym tovarom“.

Slovensko je v rámci zeleniny výrazne závislé od dovozov, vlastná produkcia je veľmi malá a počasie v Pakistane tak malo priamy vplyv aj na cenovky v našich obchodoch.

Inflácia dosiahla zlom

Potravinová inflácia v marci dosiahla v porovnaní s vlaňajškom 29 percent, ceny teda rástli ešte rýchlejšie ako vo februári. Ekonómovia pritom očakávali, že vrchol rastu cien sme už dosiahli a v marci malo prísť prvé zvoľnenie.

To je dané do veľkej miery situáciou na medzinárodných trhoch, ako však upozornili ekonómovia Národnej banky Slovenska v poslednej prognóze, veľkú časť zdražovania v tomto roku nemožno prisúdiť zvyšovaniu cien výrobcami ani zvyšovaniu cien agrokomodít, ani vplyvu vyšších cien energií.

Vývoj inflácie však očakávania ekonómov naplnil a čísla už ukázali mierne zvoľnenie. V marci celkový medziročný rast cien dosiahol 14,8 percenta, čo je o niečo menej ako mesiac predtým.

Podľa analytika UniCredit banky Ľubomíra Koršňáka za to môžeme vďačiť najmä vývoju cien pohonných hmôt. Tie zlacneli vďaka klesajúcej cene ropy na svetových trhoch. V polovici marca padla na najnižšiu úroveň od začiatku vojny na Ukrajine.

Z celkového hľadiska však infláciu ťahali najmä čoraz drahšie potraviny a náklady spojené s bývaním. Ako upozorňuje Koršňák, rástli najmä položky základnej spotreby. Inflácia teda obzvlášť zaťažuje nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

V rámci Európy je situácia rôznorodá. Vo východnejšej časti sa inflácia stále drží na vyšších úrovniach, naopak, na západe už klesá. V rámci V4 dosahuje najvyššiu mieru Maďarsko, kde ceny medziročne vzrástli o viac ako 25 percent. Slovensko so 14,8 percenta dopadlo najlepšie.

Najnižšiu infláciu v Európskej únii má po Luxembursku Španielsko, kde v marci dosiahla iba 3,1 percenta. To je dané najmä cenami energií. V krajine totiž platí takzvaná iberská výnimka, ceny elektriny vďaka nej nie sú naviazané na ceny plynu a nerástli tak prudko. Okrem toho elektrická sústava polostrova je iba slabo prepojená so zvyškom Európy a cenové šoky spôsobené vojnou na Ukrajine preto Španielov nezasiahli tak tvrdo ako iné európske krajiny.

Spomalenie rastu cien však ekonómovia prognózujú v nasledujúcich mesiacoch aj na Slovensku. Podľa Koršňáka sa v nasledujúcich mesiacoch prejaví slabnúca spotreba, ktorá by mohla začať tlačiť na marže obchodníkov.

Z rekordných úrovní sa inflácia bude dostávať iba pozvoľne a analytik UniCredit banky predpokladá, že na dvojciferných úrovniach sa udrží po väčšinu roka.

Podobne vidia situáciu aj ekonómovia Národnej banky, no podľa nich by tempo zdražovania malo klesnúť pod desať percent už v auguste.