Pestovanie rastlín Ako si starý zvyk našiel cestu do mladého sveta

Sú zvyky a koníčky, ktoré si jedna generácia obľúbi a ďalšie na ne potom pozabudnú, odložia ich kdesi na parapet alebo do rohu izby. Ony tam v polotieni zabudnutia vytrvalo čakajú, kým si ich niekto nevšimne, neopráši a nevdýchne im opäť život.

Staré zvyky zapustia nové korene a znovu si nájdu svoje miesto pod slnkom. Miesto v niečom podobné ako predtým, v niečom iné. Na ktorý zvyk že tu narážam? Ale veď to už musí byť každému jasné – ide tu o pestovanie izbových rastlín.

Zelený ošiaľ si mladú generáciu získal už pred niekoľkými rokmi a odvtedy vyrástol až do životného štýlu.

„Je to bohumilá činnosť a človeka to naozaj uspokojuje, je to práca so živým materiálom,“ vysvetľuje vedúca Botanickej záhrady Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity Magdaléna Chytrá.

Mladí ľudia experimentujú, pestujú si sami z odrezkov či klíčia zo semienok. Cez sociálne siete si navzájom radia, vymieňajú informácie či celé rastliny. Aj keď kvôli mestskému životnému štýlu nemajú záhradu, za balkónovými dverami pestujú zeleninu a bylinky.

„Po tridsiatich rokoch je tu iná generácia ľudí, ktorí už prežili detstvo v slobode a materiálnom dostatku, takže honba za peniazmi pre nich nie je na prvom mieste. Vracajú sa ku koníčkom a spolčovaniu s konkrétnym cieľom,“ myslí si Chytrá.

„Trend izbových rastlín odštartovala asi potreba vrátiť sa trochu späť, domov, k záhradám a pre tých, ktorí záhradu nemajú, zostali izbové rastliny,“ premýšľa kvetinárka Veronika Ježková.

Život s rastlinami

Študent grafického dizajnu Marcel si spomína na chvíľu, keď dal pestovaniu vo svojej izbe zelenú. Raz pozeral dokument Kmeny, kde zaznela preňho pamätná veta: „Neviem, či to je náhodné usporiadanie rastlín alebo umelecká inštalácia.“

Vyrastal obklopený prírodou a už ako malý si ju chcel v podobe prvosienok a podbeľa doniesť domov. Neúspešne. No neskôr, asi pred tromi rokmi, si zasadil avokádo. „Jasné, je to úplne prirodzené, ale sledovať, ako jadro postupne vypúšťalo korienky a prvý výhonok, bolo fascinujúce. Zo dňa na deň rozdiel nevidno, ale s odstupom času áno. Taká metafora na život.“

Rastliny Marcelovi pripomínajú, že ak chce niečo v živote dosiahnuť, musí sa o to konzistentne snažiť. „Príkladom je pravidelné polievanie. Rastline nepomôže, keď ju po mesiaci nepolievania zalejem dvoma litrami vody.“

V popredí dve Marcelove rastlinky (Epipremnum aureum, alias zlatý potos, alias hlúpy Jano a Hedera helix, alias brečtan popínavý), v pozadí katechizmus a Stručný etymologický slovník slovenského jazyka.

To nás privádza k otázke, či pestovateľ počas trojročnej praxe nejaký kvietok aj skántril. „Áno, ale nechcem o tom hovoriť… Žiaľ, nebolo to nevedomosťou, ale lenivosťou,“ kajá sa Marcel.

Odvtedy sa hádam polepšil, pretože dnes má okrem avokáda veľa ďalších rastlín. Niektoré si kúpil, iné sám vypestoval z odrezkov. Najnovší prírastok má zo spolujazdy z Oravy do Brna. „Len tak medzi rečou padlo, že spolucestujúca má odrezky od starkej a veľmi rada mi jeden-dva ponúkla.“

Chceš sa stať dospelým? Kúp si rastlinu

Fenomén „odrezok od starkej“ medzi mladými flórofilmi fičí jedna radosť. Stredoškoláčka Laura je vo svete seriózneho pestovania čerstvá novicka.

Iniciáciou pre ňu boli minuloročné Vianoce. Od starých rodičov si vyprosila odrezok z ich štyridsaťročnej monstery. Prosiť ich musela dlho. „K pestovaniu som sa snažila dostať dlhé roky, ale nikdy mi to nevydržalo, hlavne preto, že som veľmi zábudlivý človek,“ vysvetľuje.

Malé rastlinky v kvetináčiku na poličke vždy zabudla poliať a poriadne sa o ne starať a ony skončili obschnuté a bez života. Pri darovaní monstery si preto vypočula, že rastlina nie je len obyčajná dekorácia, ale živý organizmus, na ktorý sa nemôže len tak vykašľať.

„Nuž, mám v rodine svoju reputáciu,“ smeje sa Laura. „Monstera je, našťastie, dostatočne veľká na to, aby som nezabudla, že ju mám a už sa o ňu starám naozaj pravidelne.“ Keď sa rastlina v izbe udomácnila, začala si jej majiteľka zháňať informácie o pestovaní. „Dnes je toho veľa. Rôzne blogy, profily na Instagrame (musím spomenúť hlavne slovenský @plantizia), ale aj obyčajné vyhľadávanie na Googli dá odpovede na nekonečné otázky.“

Laura dokázala rodinu presvedčiť o svojej zodpovednosti a rastliny jej v izbe pribúdajú už aj samy. „Mamina občas príde do izby s novou rastlinkou v kvetináči a položí mi ju na stôl, vraj u mňa bude vyzerať pekne a mám sa o ňu starať,“ popisuje Laura. Najnovšie jej tak v izbe pristáli dva sukulenty.

Laura a jej Monstera deliciosa. 

Rastliny sa rozhodla pestovať, pretože vďaka nim môže do domu vniesť kúsok prírody. A čo viac,  podľa nej rastliny prinášajú so sebou vždy aj trochu pokoja a krásy. Raz by si nimi chcela naplniť vlastný dom. K tomu však vedie dlhá cesta. „Postupne, ale isto sa učím, že na to, aby rastlinky pekne vyzerali a boli šťastné, musím s nimi mať trpezlivosť a dávať im dostatok pozornosti a lásky.“

Majiteľ materskej monstery, Laurin dedko Lórant, to kvituje: „Som rád, že mladšie generácie sa dostávajú do pestovania, je to pekný koníček, ktorý ich naučí zodpovednosti a trpezlivosti, pretože plody svojej práce neuvidia hneď, ako rastlinu polejú alebo jej pridajú hnojivo.“ 

Ako hovoril môj učiteľ náboženstva na gymnáziu: „Dospelosť je o zodpovednosti. Ak sa chceš stať dospelým, kúp si rastlinu a staraj sa o ňu.“

Ako na tie krásky zelené? Hlavne pomaly

Pestovanie okrasných rastlín v záhonoch a kvetináčoch siaha až do staroveku, spomeňme si napríklad na Semiramidine visuté záhrady v Babylone.

Našťastie v tomto článku nemusíme ísť až tak ďaleko. Postačí nám 18. storočie. Podľa botaničky Chytrej práve vtedy začali ľudia do Európy voziť prvé rastliny z misionárskych a objaviteľských ciest do trópov a subtrópov. „Najprv ich pestovali v skleníkoch a oranžériách na zámkoch v panských záhradách, dovoliť si to mohli len bohatí ľudia.“

No monsteru či diefenbachiu by ste na zámku nenašli. Ani príbytky bohatých ľudí sa v zime nedali poriadne vykúriť, a tak sa pestovali hlavne rastliny, ktoré nevyžadujú vysokú teplotu počas celého roka. Boli to napríklad oleandre, bobkové listy, citrusy, klívie, figovníky, palmy a kaktusy.

Až s priemyselnou revolúciou a zrodom moderného mestského bývania, ktoré podnietila, sa v európskych príbytkoch udomácnili vždyzelené tropické rastliny, ktorým vyhovujú naše vždyteplé  byty mierneho pásma.

Prečo tu vôbec hovorím o pôvode? Nemali by sme vhupnúť rovno do návodov na hnojenie a polievanie? Už vyššie padlo, že rastliny nemáme len obdivovať, ale aj sa od nich učiť. Najprv zapustia korene, potom vyženú stonku, rozvinú listy a až nakoniec nasadia kvety. Rastliny sú pomalé, rozvážne a trpezlivé a taký by mal byť aj náš prístup k nim. Najprv si o nich niečo zistiť, najlepšie aké podmienky majú vo svojom prirodzenom prostredí, a podľa toho (spolu so zapojením zdravého sedliackeho rozumu) sa o svoje kvietky starať.

Tak to aspoň v knižke Kvítka v bytě odporúčajú Veronika Ježková a Nikol Francová z rovnomenného brnenského kvetinárstva, ktoré sa usiluje o nový prístup k predaju izbových rastlín. Štúdiom, rokmi experimentovania či „kvietkovou nemocnicou“ (človek donesie vädnúcu či chorú rastlinu a o pár mesiacov si ju vyzdvihne v plnej sile, a to všetko zdarma) získali skúsenosti, o ktoré sa s ľuďmi delia cez sociálne siete a dve knižky.

„Začiatočníci by mali začínať s jednoducho pestovateľnými rastlinami a nemali by prepadať kvantite. Ale určite by sa zase nemali báť experimentovať,“ hovorí Veronika.

Pokus-omyl považuje za výborný zdroj skúseností. „Pokročilým pre vycibrenie ich schopností určite pomôže štúdium textov ľahko preniknúť do rastlinnej anatómie.“

Alternatívne kvetinárky Nikol Francová a Veronika Ježková vo svojom ateliéri – kvetinárstve pózujú spolu s knihou, ktorú napísali.

Problémom je podľa kvetinárky to, že ľudia nad pestovaním často nepremýšľajú, z čoho vyplýva najčastejšia chyba – nepomer medzi zálievkou a svetlosťou stanoviska. „Niektorí ľudia sú schopní umiestniť rastlinu do priestoru bez denného svetla, dokonca sú potom v údive, že zomrela.“

Málokto si napríklad uvedomuje, že aj to najsvetlejšie miesto v byte je tmavšie než tieň von za oknom a že svetelnosť so vzdialenosťou od okna klesá dramaticky (stačí si do mobilu stiahnuť luxmeter a overiť si to). Väčšina vecí v otázke pestovania je však logická a ak bude človek premýšľať, príde na riešenia – napríklad že so skracujúcim sa dňom treba rastlinu prisunúť bližšie k oknu.

Ďalším problémom je spotrebiteľský prístup. Prevažná väčšina exemplárov v našich kvetinárstvach pochádza z masovej produkcie holandských skleníkov, čo drží ceny nízko, ale zároveň vedie k istej bezohľadnosti. „Občas máme pocit, že ľudia nakupujú bez rozmyslu,“ sťažuje sa Veronika. Napríklad asi polovica produkcie papradí pokrýva tie kusy, ktoré ľuďom doma zahynuli. „Umrel vám ľadviník? Nevadí, v obchode si za pár eur kúpite nový!“

Vo svojom kvetinárstve sa tomu snažia predchádzať. Počas rozhovoru pre český rozhlas spred niekoľkých rokov spontánne vznikol termín „slowplant“, ktorého sa dievčatá dodnes držia. Vystihuje ich prístup k predaju kvetín. „Je to ekologické a praktické. Rastliny sú obchodnou komoditou ako každý iný tovar a tak i pri nich platí, že pokiaľ  budeme nakupovať a produkovať lokálne, obmedzíme dosah na životné prostredie, potlačíme nezmyselné masírovacie obchodné kampane a zužitkujeme kapacity, ktoré máme v našich krajinách,“ vysvetľuje Veronika.

Pre svoj „slowplant projekt“ si prenajali priestory mimo centra, zato však s dostatočnými svetelnými a priestorovými podmienkami. „V našom ateliéri sa snažíme nefungovať ako v obchode, časť rastlín si samy pestujeme a medzi predajnými nechávame aj tie, ktoré nie sú pekné,“ opisuje kvetinárka.

Asi šesťdesiat percent rastlín majú z dovozu, no zvyšok tvoria tie rastliny, ktoré si samy vypestujú, kúpia ako nechcené či zachránia od smetných košov. Vďaka vhodným podmienkam ateliéru a skúsenej starostlivosti sa aj zničené rastlinky dajú dokopy a niekto si ich s radosťou kúpi. A to je ten slowplant – neuponáhľaná rastlina. Tých šesťdesiat percent by chceli zrážať nižšie, ale ide to ťažko, lebo českých pestovateľov je málo a pestovať všetko na vlastnú päsť nestačia.

Každú predanú rastlinku navyše presadia do vhodného terakotového kvetináča a vybavia drenážnou vrstvou, aby zabránili preliatiu a rastlina vydržala so svojím novým majiteľom roky, pokojne aj desaťročia. Takýto prístup je pomalý, zaberá viacej času a produkuje menej peňazí, no stojí im to za to. „Keby sme chceli predávať ‚fastplant‘ z Holandska a trhnúť poriadne prachy, vykašleme sa na to, otvoríme si malý obchod v tvare slíža na hlavnom námestí a času máme dvakrát toľko.“

V skleníku tropických rastlín Masarykovej univerzity nájdete veľa rastlín, ktoré bežne pestujeme doma. Prekvapia vás však svojimi obrovskými rozmermi.

Ak aj človek nemá vo svojej blízkosti „pomalé“ kvetinárstvo, môže zvoliť „pomalý“ prístup on sám.

„Ide o to, aby sme nekupovali márnivo. Chybou je zbytočné nakupovanie. Dopyt sa musí zmenšiť, aby sa ovplyvnila ponuka. Snažiť sa nakupovať v skleníkoch, kde pestujú sami, na burzách, vypestovať rastlinu z odrezkov. Pokojne si zájsť po rastlinu do IKEA alebo hobby marketu, ale len výnimočne,“ povzbudzuje ľudí Veronika do štýlu, ktorý nazýva „zdravý minimalizmus“. „Dokonca vďaka tomu klesne aj rozšírenie škodcov izbových rastlín!“

Ďalšou možnosťou je vymieňať si rastliny, odrezky či pestovateľské naturálie cez rôzne „swapovacie“ skupiny na facebooku. Nahráte fotku mladej alokázie a niekto vám ponúkne keramický kvetináč, vrece substrátu alebo pekný malý filodendrón. Niet nad starý dobrý barter!

Alebo sa môžete inšpirovať Laurou a jej starými rodičmi a pomocou rastlín utužovať rodinné väzby. Koniec koncov, je v tom až čosi kmeňové – starí rodičia dajú vnučke na prahu dospelosti časť zo svojej štyridsaťročnej rastliny, ktorá s nimi prežila takmer celé ich manželstvo, aby sa o ňu starala, a o polstoročie odovzdala zase svojej vnučke a tak ďalej… Ale tu radšej pritiahneme uzdu fantázii.

Nestať sa otrokom

Ako pri iných záľubách, aj pri pestovaní hrozí, že to človek zoberie za nesprávny koniec a skončí, kde nechcel. Môže sa nechať ovládať mýtmi, módnymi výstrelkami alebo samotnými rastlinami.

„Prvým a najväčším mýtom je ‚umrie mi aj kaktus‘. Kaktusy vôbec nie sú jednoduché rastliny na pestovanie,“ tvrdí Veronika. Druhým mýtom je rosenie. Namotivovaný pestovateľ môže okolo rastliniek skákať s rozprašovačom ako taký tajtrlík aj päťkrát do dňa, no výsledok bude minimálny. Oveľa viac spraví správna a pravidelná zálievka a vhodné stanovisko. A do tretice je veľkým omylom aj čistenie vzduchu niektorými izbovými rastlinami.

„Toto tvrdenie sa opiera o štúdiu NASA, ktorá prebehla za špeciálnych podmienok a s úplne iným cieľom, než je pestovanie kvetov doma v byte, kde prúdi vzduch a priestor nie je hermeticky uzavretý,“ vysvetľuje kvetinárka. Áno, rastliny čistia vzduch, ale potrebovali by ste takých rastlín desiatky a ideálne žiadnu cirkuláciu vzduchu.

Aj rastliny podliehajú móde, najvyhľadávanejšie sú tie, ktoré sa akurát objavujú pod rukami blogerov a influencerov na sociálnych sieťach.

„Niektorí ľudia sa nechávajú strhnúť zberateľskou vlnou a sú ochotní za odrezok (!) rastliny zaplatiť desiatky až stovky eur. Pritom im chýbajú skúsenosti alebo konkrétny zámer, prečo tak robia,“ rozhorčuje sa Veronika.

Schválne, skúste na facebooku vyhľadať burzu rastlín a pozrieť sa, za koľko sa bežne vydraží jedno olistené kolienko panašovanej monstery.

„Sú však rastliny ako ficus elastica, maranta leuconeura, monstera deliciosa, nephrolepis, ktoré boli populárne už za našich babičiek a vždy sa rýchlo predajú.“ Aj medzi izbovými evergreenmi nachádzame skutočné evergreeny.

„Najlepšie je, keď je to koníček a pestovanie je relax. Dať si záležať na tom, aby rastliny vyzerali v interiéri pekne v pekných kvetináčoch a nenútiť sa do ničoho, čo sa vám nechce,“ upozorňuje Veronika.

Pre ľudí býva príjemné spojiť si pestovanie s rituálmi. Napríklad Laura si, keď už má dosť karanténneho vyučovania, pustí gramofón a rastlinky pomaly obchádza, polieva a prezerá si ich. Alebo zas Veronika obľubuje striedanie ročných období. Na jar, keď to všetko bujnie, len pestuje a experimentuje, v lete a na jeseň rieši administratívu a vymýšľa nové projekty a v zime doháňa zvyšok roka.

Keď sa nad tým takto zamyslíme, je to pekné. Všetko pod slnkom má svoj čas. A život s rastlinami má skrátka rytmus.