Prečo to aj za Plavčana pôjde dolu vodou

Onedlho uverejníme na tomto mieste rozsiahly rozhovor s Petrom Mederlym, jedným zo spoluautorov vysokoškolskej reformy spred 15 rokov. Mederly je rešpektovaný odborník, ktorý pôsobil na ministerstve pod deviatimi ministrami, väčšina ministrov si jeho rady cenila, hoci sa nimi nie vždy riadila. Peter Mederly sa krátko po voľbách stal poradcom nového ministra Plavčana, napokon, obaja sa z ministerstva dobre poznali.
Plavčan z neho spravil šéfa reformného tímu, ktorý pripravuje novú koncepciu vysokého aj regionálneho školstva. Mederly však po pár mesiacoch odišiel a ako pre Postoj vysvetľuje, jedným z dôvodov odchodu bolo zistenie, že sa v rezorte naďalej plánujú robiť eurofondové megaprojekty, ktoré krivili školstvo už od roku 2006. A ktoré sú pre úzku skupinu osôb biznisom. 

Tu sa dostávame k ďalšej vzdelávacej tragédii, ktorá bude spätá s treťou Ficovou vládou. Školstvo už po štvrtýkrát v novodobej slovenskej histórii pripadlo SNS (prvým národniarskym ministrom bol Jaroslav Paška, ďalej Eva Slavkovská, Ján Mikolaj, teraz Peter Plavčan), a hoci sa SNS za Danka značne odnacionalizovala, základná DNA jej zostala: nulový étos, čo sa týka spravovania verejných vecí, chápanie svojich rezortov ako pašalíkov, v ktorých sú ministri len vymeniteľnými figúrkami na šachovnici svojho šéfa.

Andrej Danko je momentálne terčom verejného posmechu pre svoje kapitánske výložky, ktoré mu v úslužnom predklone udelil jeho minister obrany. Pre médiá to bola neodolateľná téma, ľahko uchopiteľná a výrečná, takže možno aj sám Danko si dnes za svoj papalášsky výstrelok udiera hlavu o múr (alebo ju tak najskôr udiera svojmu úslužnému generálovi Gajdošovi za babrácke zdôvodnenia).

Je to však v niečom banálna kauza, ktorá síce veľa hovorí o skutočnom Dankovi, ale málo o jeho ozajstnom zákulisnom vplyve na chod ministerstva obrany či školstva. Keď sa rozprávate s ľuďmi zo školského rezortu, nikto nemá pocit, že by mal ministerstvo v rukách Plavčan. Pred pár mesiacmi napríklad neočakávane odvolal dlhoročnú generálnu riaditeľku sekcie financovania a rozpočtu Evu Bizoňovú. Mala povesť odborníčky, pre viacerých aj garantky istého poriadku. Plavčanovmu okoliu však bolo zjavné, že tým, kto ju odvolal, nebol slabý minister, ale šéf SNS, ktorý chcel dostať túto sekciu pod kontrolu.

Od ministerstva, ktoré neriadi minister, ale jeho tieňový kapitán a navyše ide o rezort páchnuci eurofondmi, sa nedá čakať nič iné než len stará esenesácka klasika.