Prvorodené deti a jedináčikovia Je u nich väčšia pravdepodobnosť úzkosti a depresie ako u neskôr narodených detí

Klasicky predpokladáme, že poradie, v akom sa v rodine narodíme, má na nás len malý vplyv. Poznáme zľudovené predstavy, že najmladšie dieťa je rozmaznaný benjamínko, stredné dieťa je dobrý stratég a najstaršie šéfuje svojim súrodencom.

Syndróm najstaršieho dieťaťa je skutočne fenoménom, ktorým sa zaoberá už aj výskum. Psychológovia predpokladajú, že tlaky, ktoré zažíva prvé dieťa v rodine, a teda aj jedináčik, skutočne nejakým spôsobom formujú jeho život.

Špeciálnou kategóriou sú prvorodené dcéry, čo potvrdzuje aj Lisette Schuitemakerová vo svojej knihe Efekt najstaršej dcéry: Ako prvorodené ženy využívajú svoje silné stránky (The Eldest Daughter Effect: How Firstborn Women Harness Their Strengths).

V rozhovore pre Huff Post povedala, že fakt, že sa ženy narodili v rodine ako prvé, z nich robí zodpovedné, svedomité, praktické, pozorné a starostlivé ženy. „Keďže sme boli od malička vychovávané k tomu, aby sme sa ujali vedenia, nie je prekvapujúce, že najstaršie dcéry sú nadmerne zastúpené na vedúcich pozíciách,“ tvrdí Schuitemakerová.

Majú rady systém, tradíciu, poriadok. Sú veľmi citlivé na stres a neschvaľovanie zo strany okolia.

Platí však, že prvorodené deti, ktoré majú mladších súrodencov, sa skutočne stávajú v dospelosti aj dobrými vodcami. „Sú zodpovedné a vedia viesť aj mladších súrodencov. Preto sa neskôr uplatňujú v povolaniach, ako sú učitelia a lekári. Napríklad je dokázané, že najviac amerických prezidentov bolo prvorodenými deťmi,“ povedala v rozhovore pre Postoj psychologička Daniela Čechová.

Prvé deti bývajú však aj konformné a veľmi konzervatívne. „Majú rady systém, tradíciu, poriadok. Sú veľmi citlivé na stres a neschvaľovanie zo strany okolia,“ dodáva ďalej Čechová.

Psychologička o čiernej ovci v rodineVäčšinou posledné dieťa narúša hodnoty rodičov, či už pasivitou, alebo únikom

Zuzana Hanusová

Okrem pozitív môže mať prvá pozícia v rodine aj vyslovene negatívne dôsledky. Zvlášť dievčatá môžu byť v dôsledku svojho pohlavia nespravodlivo zaťažené zodpovednosťou za starostlivosť o domácnosť či mladších súrodencov a cítiť zodpovednosť za povinnosti, ktoré by mali mať rodičia. Táto zodpovednosť za chod rodiny môže presahovať aj do dospelého veku.

Podľa odborníčky na Adlerovu psychológiu má prvorodený veľa spoločné s jedináčikom, a to z toho dôvodu, že obidvaja boli istý čas sami.

„Prvorodený je vystavený situáciám veľmi špeciálneho dieťaťa, pri ktorom sa rodičia len učia byť rodičmi. Mama a otec majú určité predstavy o rodičovstve, ale ešte nevedia, čo je realita. Teda pri prvom dieťati uplatňujú rodičia najviac príkazov a zákazov, zavádzajú veľa pravidiel. Dôsledkom tohto prístupu je, že prvé deti bývajú naozaj zodpovedné. Uznávajú pravidlá a vedia dobre fungovať v rámci pravidiel,“ vysvetľuje Daniela Čechová.

Na prvorodeného sa podľa psychologičky koncentruje celá pozornosť rodičov a ten sa môže naučiť, že takto to má v živote byť, že všetci mi majú dávať špeciálnu pozornosť a význam.

Riziká prvorodených

Nová štúdia pomenovala aj ďalší spôsob, akým môžu byť prvorodené a jediné deti ovplyvnené poradím narodenia.

Výskumný tím z Epic Research analyzoval zdravotné záznamy viac ako 180-tisíc detí narodených v rokoch 2009 až 2016 a zistil, že prvorodené deti so súrodencami mali o 48 percent vyššiu pravdepodobnosť úzkosti a o 35 percent vyššiu pravdepodobnosť depresie vo veku 8 rokov v porovnaní s druhorodenými deťmi alebo ďalšími deťmi v rodine.

Toto isté platilo aj pre jedináčikov, u ktorých sa v porovnaní s druhorodenými deťmi alebo ďalšími deťmi v rodine zistila o 42 percent vyššia pravdepodobnosť výskytu úzkosti a o 38 percent vyššia pravdepodobnosť výskytu depresie vo veku 8 rokov. Výskumníci kontrolovali ďalšie faktory vrátane anamnézy duševného zdravia dieťaťa a matky.

Hoci štúdia neskúma, prečo majú prvé deti a jedináčikovia vyššiu pravdepodobnosť, že dostanú tieto diagnózy, pomenúva poradie narodenia ako potenciálny marker rizika.

Toto zistenie „prispieva k nášmu chápaniu rizikových faktorov detí“, povedal pre Huff Post Caleb Cox, vedúci výskumu a dátovej vedy v spoločnosti Epic Research.

Existuje niekoľko možných vysvetlení toho, prečo sú najstaršie a jediné deti náchylnejšie na tieto duševné problémy.

Najstaršie a jediné deti sú prvým pokusom svojich rodičov a rodičia sa ešte len učia vychovávať. Ich prístup k ďalším deťom môže byť úplne iný, ako bol pri prvom.

„Pri prvorodenom si rodičia ešte napĺňajú aj vlastné ambície a učia sa, čo funguje a čo nie. Pri každom ďalšom dieťati sú uvoľnenejší a súrodenci tak len profitujú z toho prvorodeného. Tie ďalšie deti už potom lepšie znášajú aj stres,“ povedala pre Postoj psychologička Daniela Čechová.

Psychologička: Pozor, aby ste prvorodeným nespôsobili krivdu (Texty roka)

Zuzana Hanusová

Prvé deti sú takisto častejšie introverti a majú lepšie známky v škole v porovnaní so súrodencami. Sú perfekcionistické a chcú robiť veci čo najdokonalejšie.

„Prvé deti sa často cítia neuznané, lebo všetky výhody, ktoré si ony museli tvrdo odpracovať, dostanú už ďalšie deti akoby zadarmo. Keď vediem terapie pre rodičov, vždy ich upozorňujem, aby staršie dieťa dostávalo nejaké výhody oproti tým mladším,“ hovorí Čechová.

Jedináčikovia dospievajú skôr

Ďalšia nová štúdia naznačuje, že rodinná konštelácia, najmä detstvo bez súrodencov, môže mať vplyv aj na to, kedy deti dospejú. 

Komplexná štúdia dánskej univerzity v Aarhuse v spolupráci s Inštitútom Maxa Plancka v Mníchove sa zaoberala otázkou, či rodinná štruktúra zohráva úlohu pri vzniku hormonálnych zmien, teda či majú súrodenci vplyv na to, kedy deti dosiahnu pubertu.

Vedci analyzovali informácie o vývoji 10 657 dánskych detí od veku 11 rokov počas celej ich puberty.

Výskumníci zistili, že jedináčikovia dospievali v priemere o päť mesiacov skôr ako deti, ktoré vyrastali s biologickými súrodencami.

Dievčatá, ktoré vyrastajú ako jedináčikovia, dospievajú v priemere o 5,5 mesiaca skôr ako deti s biologickými súrodencami; chlapci v priemere o 4,5 mesiaca skôr. Deti s nevlastnými súrodencami sú na pomedzí. U nich sa tiež prejavil skorší pubertálny vývoj, aj keď menej zreteľne. Tu bol náskok v priemere 2,2 mesiaca u dievčat a 1,2 mesiaca u chlapcov.

Prvé deti sa často cítia neuznané, lebo všetky výhody, ktoré si ony museli tvrdo odpracovať, dostanú už ďalšie deti akoby zadarmo. 

Ak bola konštelácia zložitejšia a v domácnosti žili biologickí aj nebiologickí súrodenci, účinok sa ešte znížil: dievčatá vtedy dosiahli pubertu o 1,2 mesiaca a chlapci o 1,4 mesiaca skôr ako deti, ktoré vyrastali výlučne s vlastnými súrodencami.

Výsledky ukazujú, že nielen neprítomnosť súrodencov, ale aj typ súrodeneckého vzťahu môže ovplyvniť pubertálny vývoj. Jedináčikovia môžu mať menej sociálnych interakcií a povinností v rodine, čo podporuje skorý vývoj puberty. Pri patchworkových rodinách môže podľa odborníkov svoju rolu zohrávať stres zo zložitých rodinných vzťahov.

Psychológovia tvrdia, že chybám vo výchove prvorodených či jedináčikov sa dá vyhnúť, ak sa dospelí dobre pripravia na rodičovstvo a ešte pred narodením svojho dieťaťa vyriešia svoje osobné zranenia.

„Aj študentom hovorím o tom, ako prenášame štýl rodičovstva z generácie na generáciu a nevyriešené veci sa potom objavujú aj v ďalšej generácii. Keď sme vnímali svoju pôvodnú rodinu ako priveľmi autoritatívnu a kontrolujúcu a spätne to hodnotíme ako niečo veľmi nepríjemné, chceme robiť s našimi deťmi všetko akoby opačne. A potom sa stáva, že to preženieme druhým extrémom. Sme príliš liberálni a zabúdame dávať deťom hranice,“ tvrdí Daniela Čechová.

Nevyriešené veci rodičov sú vo výchove ako slepé škvrny, myslí si psychologička, „a keď príliš tlačíme na pílu, dôsledkom je, že to nefunguje. Používajme preto vo výchove zdravý rozum a nekompenzujme si na deťoch nič zo svojej minulosti. Práve preto je dôležité, aby sa rodičia pripravili na príchod dieťaťa. Nie je správne riadiť sa len všeobecnými frázami, ale pohybovať sa v realite, vzdelávať sa v praktickom rodičovstve“.