Oproti starším generáciám sa nemáme horšie Za pokles počtu manželstiev môže v prvom rade kultúra, nie financie, tvrdí Heritage Foundation

V roku 1962 bolo v USA ženatých 90 percent tridsiatnikov. Dnes už len 55 percent. Ekonomické faktory to nevysvetlia v úplnosti.

Absolvent bakalárskeho štúdia filozofie a ekonómie na Masarykovej univerzite v Brne. Venuje sa spoločenským, kultúrnym a politickým témam.

Ďalšie autorove články:

Odysea Christophera Nolana Internet zúri, no dajme antickému eposu šancu hovoriť za seba

Obžalovaný z vraždy Charlieho Kirka pred súdom Pár hodín po vražde sa pokúsil vrátiť na miesto činu. Prokurátor bude žiadať trest smrti

Francúzsko Najvyšší súd dvom gejom schválil rodičovstvo troch detí, ktoré si objednali u náhradnej matky v Kanade

Kultúrne zmeny a subjektívne očakávania – nie ekonomickú situáciu – treba viniť za klesajúcu mieru sobášnosti v Spojených štátoch amerických. Tvrdí to nová štúdia konzervatívneho think tanku The Heritage Foundation, informoval portál EWTN News.

V roku 1962 bolo vo veku 30 až 35 rokov zosobášených 90 percent Američanov. V roku 2025 ich bolo už len 55 percent. Populárne vysvetlenie, že ľudia si v súčasnosti nemôžu dovoliť mať deti najmä z finančných dôvodov, je však podľa výskumníčky Rachel Sheffieldovej krátkozraké.

Sheffieldová upozorňuje na to, že miera sobášnosti neustále klesá, zatiaľ čo zárobky upravené o infláciu za posledné polstoročie kolíšu. Inými slovami, medzi dvoma premennými nie je jasná korelácia. Je možné, že v niektorých obdobiach príjem vplýval na rozhodnutie vstúpiť do manželstva, ale nikdy nebol hlavným faktorom, tvrdí výskumníčka.

Slabá korelácia

Report pripúšťa, že finančná situácia môže mať vplyv na rozhodnutie, či vstúpiť do manželstva alebo nie, ale ide skôr o posun subjektívnych preferencií ako o objektívnu núdzu. „Vlastníctvo domu alebo jeho veľkosť neboli kedysi takým dôležitým predpokladom pre vstup do manželstva ako dnes,“ uviedla výskumníčka.

Prečo však ľudia dnes túžia po väčšom majetku už pred vstupom do manželstva? Sheffieldová sa domnieva, že jedným z faktorov môže byť menšia istota, že manželstvo a s ním spojená finančná stabilita pretrvajú.

Miera rozvodovosti od 80. rokov síce klesá, ale je to tak najmä preto, že sa berú predovšetkým bohatší ľudia, ktorí sa rozvádzajú menej, a chudobnejšia populácia má menšiu šancu ako v minulosti, že sa vôbec dostane do manželstva.

Na Slovensku skúmali počet detí

Na niečo podobné v slovenskom kontexte nedávno prišla analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, o ktorej Postoj informoval v samostatnom texte. Tá sa však venovala súvislosti medzi výškou príjmov a počtu detí, nie miery sobášnosti.

So stúpajúcim príjmom sa počet detí výrazne nemenil, výnimkou boli rodiny s veľmi nízkym príjmom, čo je menej ako 900 eur mesačne. Analytici však upozornili, že ide len o veľmi malú skupinu, takže ich odhady nemusia byť presné.

„Celkovo sa javí, že rozhodnutia rodín o počte detí závisia od iných faktorov než príjmu,“ uviedli výslovne autori analýzy. Ako možné riešenie navrhli podporovať spoločenské uznanie hodnoty inštitúcie manželstva.

Ako zvýšiť pôrodnosťVyšší príjem neprinesie automaticky viac detí. Zlepšiť treba pohľad spoločnosti na manželstvo

Kristína Votrubová

Vodu kážu, víno pijú

Hoci sa môže zdať, že filozofické poňatie manželstva a sexu je intelektuálna zábavka bez vplyvu na reálny svet, Sheffieldová uvádza, že zmena kultúrnych očakávaní v tejto veci mala najväčší dosah na chudobnejšie vrstvy obyvateľstva.

Myšlienky o vytrhnutí sexu z kontextu manželstva sú populárne aj medzi intelektuálmi a ľuďmi z vyšších vrstiev, tí však podľa výskumníčky nežijú to, čo hlásajú, a vplyv ich posolstiev dopadne na tých chudobnejších.

„Ľudia všetkých úrovní vzdelania a príjmov prijali kultúrny tlak na odpojenie manželstva a sexu, ale medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi sa približne 90 percent detí narodí v manželstve,“ uvádza.

Keď sa niekomu narodí dieťa mimo manželstva, navyše to ešte zníži pravdepodobnosť, že neskôr vstúpi do manželstva. Nechce si totiž ešte viac skomplikovať rodinnú situáciu, konštatuje výskumníčka.

Ťažko politicky uplatniteľné závery

Čo sa týka konkrétnych politických odporúčaní, je jasné, že keď prijmeme tézu, že sobášnosť (alebo počet detí v prípade slovenskej analýzy) súvisí primárne s kultúrou, nie ekonomikou, rapídne poklesne množstvo rýchlo implementovateľných politických riešení.

Sheffieldová preto odporúča prevažne také iniciatívy, ktoré súvisia s formovaním kultúry, aby sa napríklad prostriedky na podporu rodín použili aj na vzdelávacie aktivity na stredoškolskej úrovni.

Okrem toho však vyzýva aj na ťažšie dosiahnuteľný krok, aby médiá a umenie zahŕňali posolstvá o tom, prečo je manželstvo dôležité a ako pracovať na jeho skvalitnení. To je však niečo, kde sa už naozaj nemožno spoliehať na silnú ruku štátu.