Štyridsať za zápas Stávkovanie zbedačuje ako každý hazard. Reklamy naň v televízii prekročili únosnú mieru

Časť Slovenska počas týchto dní žije druhýkrát v roku hokejom. Majstrovstvá sveta u nás sleduje viac ako milión divákov, čo je obrovská masa ľudí, z ktorej sa dá finančne vyťažiť a využívajú to najmä stávkové kancelárie.

Je to svojím spôsobom prirodzené, keďže táto forma hazardu profesionálny šport sprevádza odnepamäti a z iba pasívneho sledovania zápasu robí omnoho napínavejšiu až angažovanejšiu formu „zábavy“, na ktorej sa dá aj zarobiť. No i prerobiť. A tiež sa dá od nej stať závislým.

Upozorňuje na to aj maličký nápis pri každej z reklám na uzatváranie stávok, ktoré hokejový prenos sprevádzajú. „Hazardné hry predstavujú riziko vysokých finančných strát a ich nadmerné hranie riziko vzniku závislostí,“ informuje varovanie aj so symbolom 18+, hoci vysielanie ako také nie je určené iba pre plnoletých. Naopak, bežne ho sleduje mládež a deti.

Napriek tomu reklamami na hazard je hokejový prenos doslova presýtený.

Zápas našich reprezentantov s Kanadou som si pozrel vyslovene s úmyslom vidieť a spočítať každú reklamu, a to „od štúdia po štúdio“, teda počas oficiálneho trvania hokejového priameho prenosu.

Za tieto približne tri a štvrť hodiny som narátal osemdesiatšesť reklám, pričom štyridsaťjeden z nich propagovalo hazard – uzatváranie stávok či online kasína – dovedna až siedmich spoločností.

Prvá z nich nám sľubuje „strhujúce zážitky“ v „najväčšej komunite tipérov“ a bez ohľadu na nespisovnosť tohto výrazu nás pozýva „fandiť hokeju“. Druhá zasa veští „najvzrušujúcejšie športové okamihy“ a „parádne výhry“.

„Tá chvíľa, keď zvíťazíš! Zaži ten pocit!“ slizko sa prihovára tretia stávková kancelária vo svojej reklame, ktorá silno pôsobí, že bola celá vygenerovaná umelou inteligenciou.

Ďalšia, ktorá má „kasíno – miesto, ktoré nikdy nespí“, k nám zasa prehovára: „Prebuď v sebe radosť z hry!“

A, samozrejme, viaceré nám ponúkajú bonusy rôzneho druhu (či doslova „štedré“ alebo iba prosto „hokejové“), nehovoriac o free betoch a free spinoch.

Aby toho nebolo málo, ďalších šesť reklám počas hokejového prenosu patrí nemenovanej banke, ktorá nám zasa ponúka „parádne zážitky a parádnu pôžičku“.

Podoba s núkaním drogy sídliskovými dílermi čisto náhodná. Apropo, pamätáte sa na iba nedávny reklamný slogan istej stávkovej kancelárie „Stačí len začať“?

Konzervatívny výberHazard je pliaga. Dane z neho sú krvavé peniaze

Erik Potocký

Pokiaľ bola moja metodika rátania reklám správna, znamená to, že až 47,7 percenta všetkých reklám „od štúdia po štúdio“ tvoria reklamy na stávkovanie či hazard všeobecne. Ak by sme k tomu prirátali aj reklamy na „parádnu pôžičku“, sme pohodlne za polovicou.

A v prípade, že niekto štúdiá vynecháva, teda pozerá hokej „od úvodného buly po hymnu“, premietnutých mu je päťdesiatosem reklám, z čoho stávkovaniu je venovaných tridsaťdva – čiže 55 percent.

K týmto údajom ešte treba nejakým spôsobom prirátať „žmurkajúce“ grafiky na stávkovú kanceláriu počas prenosu zo štúdia, zobrazovanie loga tejto firmy v rohu obrazovky a v neposlednom rade aj obrovské reklamy, ktoré má na samotnom klzisku a mantineloch.

Cynicky by sa dalo povedať, že celý prenos je jedna trojhodinová reklama na hazard, do ktorej je voľajako pozašívaný aj hokejový zápas.

V tomto bode treba uviesť, že stávkovanie nepovažujem za nejaké stelesnenie najväčšieho zla a ani to nie je samo osebe nemorálna či nekalá podnikateľská činnosť. Pri niektorých športoch má dokonca takú tradíciu, že si ich bez uzatvárania stávok až ťažko predstaviť – napríklad dostihy.

Ako aj správne rozlíšil Šimon Sádovský počas diskusie o profesionálnom športe v rámci Ružomberských Hanusových dní, oproti napríklad „výherným automatom“, ktoré majú v sebe nastavenú pravdepodobnosť výhry (čiže skôr prehry), športové zápasy nemajú vopred zadefinovaný výsledok, a preto stávkovanie je v ich prípade založené aj na určitej znalosti a skúsenostiach.

To však nič nemení na tom, že uzatváranie stávok má s ostatnými druhmi hazardu spoločné, že hoci pár ľudí peniaze získa, väčšina o ne príde. Celá „komunita tipérov“ je teda kumulatívne v strate. Logicky – ak by to bolo inak, stávková kancelária by zbankrotovala a bolo by po stávkovaní.

Keď k tomu pridáme riziko vzniku závislostí, je zjavné, že celý tento biznis nevytvára žiadnu veľkú spoločenskú hodnotu, naopak, značnú časť národa uvrháva do chudoby a dlžôb. Nečudo preto, že reklamy na hazard sprevádzajú reklamy na pôžičky, rovnako ako kamenné herne a kasína zvyknú sprevádzať pobočky záložní a nebankoviek.

S týmto spoločenským neduhom sa však Slovensko už do značnej miery popasovalo a mnohé mestá či obce úspešne herne a kasína na svojom území zakázali.

Aktivista proti hazardu Peter BeňaZa rok Slováci prehrajú jeden a pol miliardy eur. Tretinu tvoria problémoví hráči

Jakub Lipták

Dobre dopadol – teda neúspechom – aj pokus ministra Huliaka, aby končiace kasína mohol prevziať štátny Tipos. Treba pochváliť prezidenta Pellegriniho, ktorý novelu vetoval a tému nateraz pochoval.

V každom prípade množstvo reklamy na hazard počas športového prenosu – nota bene, nielen vo večerných hodinách – už zásadne prekročilo mieru únosnosti. Túto tému treba politicky otvoriť a televízne reklamy na hazard vrátane stávkovania výrazne obmedziť či rovno zakázať.

Hazard vrátane stávkovania značnú časť národa zbedačuje. Čím menej ho bude, tým lepšie pre nás všetkých.