Slovensko na turnaji desaťročia Štvrté miesto je veľký úspech. Miláno zanecháva viac optimizmu ako Vancouver

Tréner Vladimír Országh po prehratom zápase o bronz povedal, že štvrté miesto nie je úplným odrazom postavenia slovenského hokeja. Slovensku k nemu pomohla súhra viacerých okolností a hrací systém turnaja, ale základ položili samotní hráči. Začali prekvapujúcou výhrou nad Fínskom. Paradoxom je, že skončili vysokou prehrou s rovnakým súperom. 

Slovenský hokej sa po Miláne nedotiahne na svetovú špičku. Stále je od nej výrazne vzdialený. Najmladší tím skončenej olympiády však ukázal, že by sa o podobné prekvapenia mohol postarať aj v budúcnosti.

Pod piatimi kruhmi sa po 12 rokoch zišli najlepší hokejisti sveta. A očakávania od Slovenska s len siedmimi hráčmi z NHL neboli veľké. Cieľom bolo štvrťfinále. Zverenci trénera Országha napokon na turnaji desaťročia napísali jeden z najzaujímavejších príbehov. O tom, aké prekvapenie dosiahli, svedčí aj fakt, že zámorské médiá ich pred začiatkom zaradili do jednej skupiny s Dánskom a Lotyšskom.

Pri konkurencii, aká bola v Miláne, a pri stave slovenského športu je štvrté miesto hokejovej reprezentácie veľkým úspechom. Nikto zo slovenských športovcov na olympiáde v Taliansku sa k tomuto výsledku nepriblížil.

Tím, s ktorým nikto nerátal, sa dostal až do semifinále spoločne s hokejovými veľmocami Kanadou, USA a Fínskom. Napokon sa ukázalo, že s topfavoritmi môžeme občas vyhrať, ale nie vyhrávať pravidelne. A to je pri sile jednotlivých tímov úplne pochopiteľné. 

Len na porovnanie, USA mali natoľko nabitý káder, že v zápase so Slovenskom nechali na tribúne Kylea Connora, ktorý má v tejto sezóne NHL na konte v 56 zápasoch 64 bodov, čo je o 19 viac ako Juraj Slafkovský. 

Mladí lídri ukázali sebavedomie

Slováci sa dostali do pozornosti svetových médií. Zahraniční experti oceňovali počas celého turnaja tímový výkon. Zaujali ich však aj jednotlivci. Jedným z nich bol brankár Samuel Hlavaj, ktorý svojimi zákrokmi podržal tím v zápasoch s Fínskom a Švédskom. 

Najviac sa, samozrejme, hovorilo o mladíkoch. Juraj Slafkovský potvrdil, že už nie je len nádejný talent, ale hviezda slovenského aj svetového hokeja. Dostať sa do All Stars tímu po boku Mcdavida, Celebriniho, Makara, Hughesa a Hellebuycka je neskutočná pocta. Tí, ktorí Slafkovského v tejto sezóne sledovali v Montreale, o ňom ani na sekundu nezapochybovali. 

V Miláne sa ukázal ako líder. Do tímu priniesol sebavedomie. A predviedol aj víťaznú mentalitu. Po prehratom zápase o bronz povedal, že byť štvrtý a posledný je to isté. Podobne sa vyjadril aj Pavol Demitra vo Vancouveri.

Juraj Slafkovský. Foto: TASR/AP

Sebavedomie ukázal aj najmladší člen kádra Dalibor Dvorský, ktorý sa dokázal gólovo presadiť v ťažkých zápasoch. V Miláne prekonal rekord v počte bodov hráča, ktorý je nováčikom v NHL. Obrovským pozitívom pre reprezentáciu je, že hrá centra, teda na pozícii, ktorá bola dlhodobo problémová. 

Aj ďalší z mladíkov, Šimon Nemec, ukázal, že môže byť v budúcnosti elitným ofenzívnym obrancom. Odohral dlhé minúty, bol veľmi dôležitý pri prechode do útoku a vytváraní šancí. A bol kľúčovým článkom slovenskej presilovky. 

Skúsenosti aj sebavedomie priniesli Martin Fehérváry a Erik Černák. Ich mená sa pri hodnoteniach zápasov nespomínali veľmi často, keďže sa vždy viac hovorí o ofenzívnych hráčoch. Dvaja najlepší slovenskí obrancovia súčasnosti však boli pre slovenskú defenzívu kľúčoví. Bránili najväčšie svetové hviezdy a pri oslabeniach takmer neschádzali z ľadu.

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Výborne hrala formácia s Martinom Pospíšilom, Milošom Kelemenom a Pavlom Regendom. Traja siloví útočníci boli dokonalým receptom na to, ako znepríjemniť život súperovým hviezdam. Boli rýchli, tvrdí a zároveň produktívni. 

Po posledných dvoch zápasoch sa bude oprávnene poukazovať aj na chyby. Slovensko bolo najtrestanejším tímom turnaja. Niektoré formácie si možno počas turnaja žiadali zmeny. Už sa nedozvieme, ako by napríklad fungovala spolupráca Slafkovského a Dvorského v jednom útoku. 

Hlavný tréner Vladimír Országh zažil doposiaľ najdôležitejší turnaj svojej kariéry. A obstál v ňom. Nebolo ľahké zasadnúť na lavičku po Craigovi Ramsaym. Országh sa tejto pozície nezľakol. Nebál sa ani pozmeniť systém skúseného kanadského kormidelníka a dával väčší dôraz na defenzívu.

Vo Vancouveri jedna generácia končila, v Miláne začína nová

Vo februári 2010 prežívali slovenskí fanúšikovia jednu z najkrutejších prehier v ére samostatnosti. Silná generácia okolo Demitru, Pálffyho, Cháru či Haláka siahala vo Vancouveri na olympijský bronz, ale po kolapse v tretej tretine jej unikol. 

O štyri roky neskôr, v Soči, sa ešte niekoľko slovenských hviezdnych mien vrátilo na olympijskú scénu, ale na lepší výsledok už nedosiahli. Po osemfinálovej prehre Jaroslav Halák so slzami v očiach hovoril o konci jednej generácie a sťažoval sa, že neprichádzajú mladí, ktorí by ich nahradili.

Nádej svitla v Pekingu, ale tento turnaj bol bez hráčov z NHL vo svete podceňovaný. Bronz bol úspech, no nemal taký lesk ako z olympiád, kde sú tí najlepší z najlepších. Aj samotný Šimon Nemec po víťazstve nad Nemeckom povedal, že postup do semifinále v Miláne si cení viac ako medailu z Pekingu. 

Miláno 2026 bol turnaj desaťročia. Po dvanástich rokoch prišlo na súboj najlepších hráčov na svete. A mladý slovenský tím sa nestratil. Aj preto zanecháva skončená olympiáda pozitívnejšie a optimistickejšie pocity ako Vancouver a Soči. Tam jedna generácia končila, tu vidíme začiatok novej.

Lídrami tímu sú mladíci, ktorí majú celú kariéru pred sebou. Dvorský má 20 rokov, Slafkovský 21 a Nemec 22. Aj ďalší hráči sú v hokejovo stále perspektívnom veku: Hlavaj má 24, Pospíšil, Kelemen, Regenda, Fehérváry zhodne po 26 a Černák 28. Tretím brankárom bol 21-ročný Adam Gajan. A na šancu čakajú ďalší mladíci, ktorí sa nedostali do olympijskej nominácie.

Foto: TASR/AP

Miláno je aj bez medaily jedným z najväčších úspechov slovenského hokeja. A navyše s perspektívnym pohľadom do budúcnosti.

Slafkovský a spol. budú na ďalšej olympiáde v najlepšom hokejovom veku a bohatší o skúsenosti z veľkých zápasov. Ukázali veľké sebavedomie a hlad po úspechu. Negatívom je, že súčasné mladé jadro je veľmi malé. Na ďalší prípadný úspech bude Slovensko potrebovať ešte viac hráčov v NHL, ktorých by mohli doplniť najlepší z Európy.

Ako sa slovenský hokej so súčasnou nastupujúcou generáciou posunul, ukáže nielen olympiáda v roku 2030 vo Francúzsku, ale aj domáci svetový šampionát o rok skôr.