Veľké jazykové modely (LLM) sa stali za niekoľko posledných rokov bežnou súčasťou študentského života. Zatiaľ čo si množstvo študentov ich používaním uľahčuje akademické povinnosti, pred fakultami a katedrami stojí výzva, ako prispôsobiť hodnotiace metódy novej ére.
Nová štúdia vedcov z Kalifornskej univerzity a z Cornellovej univerzity zverejnená v časopise Science sa venovala práve otázke rozšírenosti používania AI študentmi pri plnení svojich povinností. Podľa výskumníkov išlo o doteraz najväčšiu štúdiu v tejto oblasti.
Vedci preskúmali odpovede viac ako 95-tisíc študentov z dvadsiatich amerických univerzít počas akademického roka 2023/2024. Na základe týchto údajov zistili, že pravidelné používanie AI je medzi študentmi pomerne rozšírené a že pravdepodobnosť nečestného používania AI koreluje s mierou celkového používania AI daným študentom.
Výskumníci takisto porovnali používanie AI medzi rozličnými skupinami študentov a pedagógom odporúčali zvážiť zmenu hodnotiacich metód.
Až 37 percent študentov uviedlo, že generatívne nástroje ako ChatGPT používali aspoň raz mesačne na pomoc pri dokončení školských úloh.
AI Insider uvádza, že táto miera používania sa výrazne líšila podľa toho, aký odbor respondenti študovali. Pri študentoch informatiky predstavovala napríklad 62 percent, pri študentoch umenia iba 24 percent.
Umelú inteligenciu pravidelne využívalo 45 percent študentov v porovnaní s 33 percentami študentiek. Belosi a Aziati používali AI častejšie ako iné rasy, uviedla štúdia.
Výskumníci sa snažili prísť aj na mieru nečestného používania AI. Študenti sa však zdráhajú priamo priznať k podvádzaniu, preto museli vedci využiť metódu, pri ktorej mali študenti len kvantitatívne určiť, koľko tvrdení zo zoznamu sa na nich vzťahuje. Na základe týchto údajov sa potom snažili odhadnúť mieru podvádzania.
Napokon dospeli k záveru, že nečestne použilo AI deväť percent študentov. Miera podvádzania pritom pozitívne korelovala s mierou pravidelnosti využívania AI daným študentom. Medzi každodennými používateľmi podvádzalo až 26 percent v porovnaní so siedmimi percentami tých, ktorí ju používajú na mesačnej báze.

Keďže je používanie AI medzi študentmi pomerne rozšírené, je načase, aby pedagógovia začali premýšľať nad tým, ako tejto novej ére prispôsobiť zadania, tvrdia výskumníci. Metódy, ktoré fungovali pred rozmachom umelej inteligencie, totiž už nemusia spoľahlivo merať mieru pochopenia látky študentom.
Univerzitám odporúčajú tri kroky. Prvým z nich je sprísnenie testových požiadaviek, čiže napríklad návrat k papieru a peru v prípade písomných skúšok. Druhým je stanovenie jasných požiadaviek pri využívaní AI. Tretím je implementácia AI do štúdia spôsobom, ktorý odráža to, ako bude študent neskôr používať AI vo svojej profesii.
Napríklad na Masarykovej univerzite, ktorú navštevuje autor tohto textu, už vyučujúci na niektorých seminároch vyžadujú od študentov používanie papiera a pera namiesto elektronických zariadení.
Čo sa týka druhého odporúčania, Masarykova univerzita už v roku 2023 zverejnila podrobné odporúčania na používanie AI, ku ktorému sa postavila pozitívne. Podobný krok v našom prostredí učinila aj Univerzita Karlova či Univerzita Komenského.
Samostatnou výzvou sú záverečné práce. Ekonomicko-správna fakulta Masarykovej univerzity napríklad bakalárske práce zrušila úplne a nahradila ich praktickejšie zameranými projektmi. Katedra filozofie, na ktorej študuje autor tohto textu, si takýto krok vzhľadom na povahu svojho odboru nemôže dovoliť, avšak práce výrazne skrátila a dáva oveľa väčší dôraz na argumentačnú kvalitu a vlastný vklad diplomanta.
Ďalším problémom súčasného rozmachu AI v akademickom prostredí je nevedomé vytváranie plagiátov, keďže umelá inteligencia je natrénovaná na textoch iných ľudí a môže sa stať, že vo svojich tvrdeniach skrátka parafrázuje nápad niekoho iného.
Výskumníci z Northwestern University preto v komentári zverejnenom v časopise Nature Machine Intelligence navrhujú, aby sa vedecké pochybenie definovalo tak, aby bolo jasné, že aj za takéto plagiáty nesie zodpovednosť používateľ.
Generatívna AI je tak užitočná na vylepšovanie vlastných textov či „učesanie“ vlastných nápadov, no keď sa na jej výstupy niekto spolieha bez dodatočného overenia, môže sa popáliť. To sa pritom netýka iba študentov a akademikov, ale v čoraz väčšej miere aj sektorov ako právo, obchod či medicína, dodávajú výskumníci.
