Trump v Číne Americký prezident v otázke Taiwanu ustúpil od rétoriky svojho predchodcu a USA sú opäť neurčitejšie

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň po prvýkrát od svojho opätovného nástupu do funkcie navštívil Čínu.

Veľká medzištátna návšteva sa udiala so všetkými poctami, Číňania sa k americkému prezidentovi správali veľmi úctivo. A ten sa na revanš na svojich hostiteľov, aspoň na verejnosti, obracal s demonštratívnou priateľskosťou, čínskeho prezidenta označil za „priateľa“ a „veľkého lídra“.

Bol to jazyk vzdialený nielen tomu, aký Trump používa voči Číne na svojich kampaňových vystúpeniach, ale aj rétorike, akú on a jeho viceprezident z času na čas používajú voči svojim európskym spojencom.

Bolo by nesprávne tvrdiť, že návšteva nemá žiadne praktické výsledky, ale od väčšieho diplomatického prelomu sú obe strany ďaleko.

Aj keď dohoda o predaji 200 lietadiel Boeing môže znieť impozantne, v kontexte 1,4-miliardovej Číny nejde o privysokú sumu. Keďže sa rátalo s vyšším počtom, Boeing na burze po oznámení dohody nenarástol, ale stratil štyri percentá svojej hodnoty.

Napriek tomu Trumpovo stretnutie so Si Ťin-pchingom prinieslo dva zaujímavé momenty.

Thukydidova pasca

Tým prvým pozoruhodným momentom je voľba slov, ktoré použil čínsky líder, keď sformuloval otázku, ktorá podľa neho stojí v centre čínsko-amerických vzťahov: „Dokážu Čína a USA prekonať takzvanú ‚Thukydidovu pascu‘ a vytvoriť novú paradigmu vzťahov medzi veľkými krajinami?“

Koncept Thukydidovej pasce pochádza z Dejín Peloponézskej vojny, v ktorých antický historik postuloval: „To, čo urobilo vojnu nevyhnutnou, bol rast aténskej moci a strach, ktorý to v Sparte vyvolalo.“

Na úroveň kvázi zákonitosti ho v poslednom desaťročí a pol povýšil a spopularizoval harvardský politológ Graham Allison, podľa ktorého z posledných 16 prípadov, keď upadala stará veľmoc a rástla moc novej, až 12 prípadov sa skončilo vojnou.

Čínska demografická katastrofaPolitika troch detí nefunguje. Pôrodnosť je nízka ako nikdy predtým a krajina stráca milióny obyvateľov

Christian Heitmann

Odvtedy metaforu o Thukydidovej pasci už použila plejáda analytikov či komentátorov a samotný Si o nej hovoril ešte v roku 2015, hoci vtedy odmietal nevyhnutnosť vojenského konfliktu so Spojenými štátmi.

Vodca čínskych komunistov nie je prvým a zaiste ani posledným, kto túto metaforu použije, a je nepochybne upokojujúce, že neverí v žiadnu zákonitosť, ktorá by musela viesť k vojne so Spojenými štátmi. 

Z pohľadu Spojených štátov môže ísť pritom o nemilú skutočnosť – prirovnaním Číny a Spojených štátov k Aténam a Sparte Si Ťin-pching USA nepriamo nazval etablovanou mocnosťou, ktorej postavenie spochybňuje nástup Číny. Donald Trump neskôr vysvetľoval, že tou spochybňovanou veľmocou bola Bidenova Amerika a teraz je všetko inak.

Návrat pred Bidena

Tým druhým momentom je Trumpov odklon od otvorenejšej protaiwanskej politiky, ako ju razil Biden vo svojej rétorike – teda takmer jasného prísľubu, že Američania budú Taiwan brániť.

Spojené štáty od roku 1979 ďalej neuznávajú Taiwan ako legitímnu vládu celej Číny ani ako nezávislý štát. S koncom diplomatického uznania Taiwanu a nadviazania diplomatických vzťahov s Pekingom prezident Carter anuloval spojeneckú dohodu s Taiwanom, ktorú oba štáty uzavreli v roku 1955.

Napriek tomu Spojené štáty s Taiwanom udržiavajú veľmi úzke styky a zákon Taiwan Relations Act umožňuje Spojeným štátom Taiwanu naďalej predávať zbrane – hoci ho oficiálne za štát nepovažujú.

Spojené štáty navyše od vypovedania spojeneckej zmluvy v roku 1979 až do príchodu prezidenta Bidena nikdy jasne nepovedali, či by Taiwanu v prípade čínskeho útoku prišli na pomoc aj vojensky. Táto politika „strategickej nejednoznačnosti“ mala za cieľ uchlácholiť obe strany bez toho, aby Američania museli otvorene jednu z nich uprednostniť, ale v uplynulých rokoch sa ocitla pod rastúcim tlakom.

Kritici totiž namietali, že Spojené štáty by s veľkou pravdepodobnosťou beztak intervenovali do vojny v Taiwanskej úžine, a neochota povedať to vopred by iba zvýšila riziko konfliktu, pretože by mohla v Pekingu živiť klamlivú nádej, že ostrov dokáže dobyť aj bez priamej vojny so Spojenými štátmi. A vzhľadom na nárast moci Číny takýto scenár už nie je len akademickou otázkou.

„Desať mesiacov po nástupe Bidenovej administratívy je úplne jasné, že Spojené štáty budú naďalej posilňovať vzťahy s Taiwanom a brániť ostrov, ak by naň Čína niekedy zaútočila,“ hodnotil krátko po Bidenovom nástupe profesor politológie z Univerzity Južnej Kalifornie Derek Grossman.

Obzvlášť po ruskej invázii na Ukrajinu – pri ktorej Rusi nesprávne vyhodnotili ochotu Ukrajincov brániť sa a Západu podporovať ich – sa obavy z podobného scenára na Taiwane rozmohli aj v Bidenovej administratíve.

Čínsko-japonská krízaTokio by zasiahlo do vojny o Taiwan, Peking hovorí o šokujúcich slovách

Christian Heitmann

Biden potom ešte v máji 2022 verejne potvrdil, že Spojené štáty sú ochotné do prípadného konfliktu o Taiwan zasiahnuť aj vojensky.

O pár mesiacov nato v septembri 2022 na otázku, či by americké sily ostrov bránili, odpovedal: „Áno, ak by skutočne došlo k bezprecedentnému útoku.“ Od takejto rétoriky neustúpil ani po otázke, či by to znamenalo nasadenie amerických vojakov na ostrove.

V Pekingu tieto výroky viedli k vlne pohoršenia. Ministerstvo zahraničných vecí USA následne prezidentove slová korigovalo a zdôraznilo, že americká politika strategickej nejednoznačnosti sa v prípade Taiwanu nemení.

Toto krátke obdobie sa najneskôr po Trumpovej návšteve Pekingu znovu končí.

Donald Trump odmietol otvorene povedať, či Taiwan bude brániť. „Nechcem to povedať. Nepoviem to. Je len jeden človek, ktorý to vie. A viete, kto to je? Som to ja. Ja som tá osoba,“ vyhlásil počas spiatočného letu na palube Air Force One.

V pre Taiwan najoptimistickejšom scenári sa tak americká politika vracia do Obamovej éry, keď USA v tejto veci nedávali otvorené prísľuby.

Trump bezprostredne predtým vyhlásil, že „to posledné, čo potrebujeme, je vojna 9500 míľ ďaleko“. Zatiaľ neschválil ani taiwanský nákup vojenskej techniky za 14 miliárd dolárov a šiel proti duchu Reaganovej zásady, že o predaji zbraní Taiwanu sa nerokuje v Pekingu. V Tchaj-peji preto musia zvažovať aj černejšie scenáre.