Kedysi sa ľudia pri večeri rozprávali o svojich snoch, plánoch alebo drobných postrehoch z uplynulého dňa a posteľ bola miestom, kde sa spalo a milovalo. Dnes však tieto intímne priestory čoraz častejšie osvetľuje modré svetlo obrazoviek.
Fenomén, ktorý v anglicky hovoriacich krajinách už má svoj názov phubbing, sa podľa psychológov stáva tichým, ale vytrvalým narušiteľom manželského spolužitia. Výraz phubbing je zložený zo slov phone (telefón) a snubbing (odmietanie alebo pohŕdanie).
Keď človek uprednostní notifikáciu na displeji, nevypína len zvonenie, ale v danej chvíli preruší samotné emocionálne spojenie, ktoré tvorí jadro vzťahu.
To, že tento moderný neduh má merateľný negatívny vplyv na partnerstvá, potvrdzuje aj rozsiahla štúdia psychologičky Claire Hartovej z University of Southampton.
V rozhovoroch so 196 účastníkmi skúmala súvislosť medzi vnímaným rozptyľovaním pozornosti mobilným telefónom a spokojnosťou vo vzťahu. Vyšlo jej, že čím viac sa ľudia cítia prehliadaní pre smartfón svojho partnera, tým negatívnejšie hodnotia svoj vzťah.
Podľa štúdie už samotný pocit, že je človek prehliadaný, môže vo vzťahu vyvolať negatívnu dynamiku. Prehliadaní partneri zo vzdoru často tiež siahajú po mobilnom telefóne. Vzniká tak špirála vzájomného odvracania sa.
Každé prerušenie komunikácie spôsobené smartfónom znamená prerušenie spojenia, hovorí Hartová. A stačí aj krátky pohľad na obrazovku, aby sa stratil spoločný okamih. Návrat do rozhovoru často trvá oveľa dlhšie ako samotný pohľad na displej.

Výskumu tohto fenoménu sa venujú aj Nemci. „Mnoho ľudí sa v takýchto situáciách cíti svojím partnerom emocionálne odsunutých na vedľajšiu koľaj,“ hovorí pre denník Die Welt Anne Mileková, profesorka psychológie zdravia na Univerzite Witten-Herdecke. „To narúša sebavedomie,“ tvrdí Mileková, ktorá sa touto témou zaoberala vo svojom výskume.
Vedkyňa opisuje, že kto počas rozhovoru neustále siaha po mobile, vysiela správu, ktorá má jasný odkaz: Práve teraz si pre mňa menej dôležitý.
V nemeckej štúdii dostali páry úlohu, aby počas desiatich dní každý deň odpovedali na krátke otázky týkajúce sa tém ako pohoda, vzťah a používanie smartfónu, ako aj správanie partnera. Súčasne vedci počas tohto obdobia zbierali reálne údaje o používaní smartfónu, aby vytvorili objektívne porovnanie.
Z výskumu vyplynulo, že tí, ktorí sa vo vzťahu pravidelne cítia ignorovaní, častejšie udávajú depresívne symptómy a žijú v menej stabilných vzťahoch.
„Niektorí ľudia však na to reagujú citlivejšie ako iní,“ hovorí Mileková. Kto je obzvlášť svedomitý, toho rušenie rýchlejšie vyvedie z miery. „Najprv nevieme, čo ten druhý robí, a to podnecuje fantáziu,“ vysvetľuje Mileková.
Niekedy je totiž zariadenie aj rýchlym únikom zo situácie. „Partneri sa často utiahnu k svojmu smartfónu, pretože predtým došlo k hádke alebo preto, že sa chcú vyhnúť svojmu partnerovi,“ hovorí nemecká vedkyňa.
Účastníkom štúdie kládli otázku, ako vnímajú správanie svojho partnera v súvislosti so smartfónom, a odpovede boli väčšinou negatívne. Hoci keď to porovnali so skutočným používaním telefónu, predstava o partnerovi nezodpovedala realite. To naznačuje, že už aj tak nespokojní ľudia sú kritickejší a alergickí voči používaniu mobilného telefónu svojho partnera.
Odborníci ako riešenie odporúčajú, aby sme k používaniu smartfónu pristupovali uvedomelejšie. Keď niekto vezme do ruky mobil, mal by otvorene povedať prečo a potom ho zase odložiť. Krátke vysvetlenie, prečo sa musíme pozrieť na mobil, môže druhej osobe ukázať, že jej prítomnosť je naďalej dôležitá. Zároveň nás to zaviaže, aby sme sa okrem danej veci nepozabudli pri kontrole ďalších notifikácií.
Arthur Brooks, profesor na Harvarde, ktorý skúma šťastie, zostavil manuál, ako sa zbaviť závislosti od mobilu a nedať si ňou zruinovať najdôležitejšie vzťahy života. Pripúšťa, že v extrémnych prípadoch závislostí pomôže len úplná abstinencia, teda zbaviť sa samotného smartfónu. No vo väčšine prípadov stačí podľa neho vedomé regulovanie množstva času, ktorý s mobilom trávime.
Hodinu po zobudení a hodinu pred zaspávaním by sme sa podľa Brooksa nemali smartfónu vôbec dotýkať. Na výhovorku, že mobil slúži ako efektívny budík, reaguje, že rovnako dobre na tento účel poslúži aj páreurový klasický budík na nočnom stolíku. „Niekoľko dní vás to bude stáť veľa síl, aby ste po mobile ráno nesiahli, ale časom to bude čoraz jednoduchšie. Uľahčiť by to mali aj zóny v byte, kam sa mobil nedostane.“ Myslí tým kuchynský stôl a spálňu.
V prípade domu Brooks odporúča nechať mobil nabíjať v hale alebo na prvom poschodí a do nočnej časti domácnosti ho vôbec nenosiť.
Brooks praktizuje niekoľkokrát do roka vedomé dni bez mobilu. Či už sú to duchovné cvičenia, alebo víkend s rodinou, radí vedome si zaradiť do rutiny dni, keď si človek mobil jednoducho kompletne vypne.
K mobilu by sa malo pristupovať ako k jedlu, užívať ho len vtedy, keď ho skutočne potrebujeme, nie bezhlavo, myslí si americký vedec.
Dnes už máme pocit, že neustály „podmaz“ v podobe podcastov robí náš svet pestrejším a zaujímavejším. Umývame riad, pustíme si podcast, varíme, pustíme si youtubové video.

Brooks radí, že ideálne by bolo naučiť sa naplno žiť v prítomnom okamihu pri činnosti, ktorú práve vykonávame. Nerozdeľovať aktivity na menejcenné a dôležitejšie. Takto zakorenený naplno v prítomnosti si budeme vedieť život vychutnávať naplno. To sa, žiaľ, so všadeprítomným mobilom celkom nedá. Keď vás partner alebo dieťa vyruší otázkou pri bežnej činnosti, radi mu odpoviete, ak vám skočí do podcastu, väčšinou znervózniete.
Ďalšia jednoduchá rada je vypnúť si všetky notifikácie, aby si nás mobil zakaždým nenašiel a neurobil z nás produkt množstva aplikácií.
Svetoznáma psychoterapeutka a autorka, expertka na moderné vzťahy Esther Perelová dlhodobo upozorňuje, že smartfóny narúšajú „erotický priestor“ medzi partnermi. Podľa nej digitalizácia vzťahov vedie k tomu, že sa snažíme zložitosť ľudského kontaktu nahradiť efektivitou pripojenia, čím však strácame hĺbku a tajomstvo, ktoré sú pre túžbu nevyhnutné. „Siahame po svojich telefónoch skôr, než siahneme jeden po druhom, a potom sa čudujeme, čo sa zmenilo.“
Profesorka na MIT a odborníčka na psychológiu interakcie človeka s technológiou Sherry Turkleová varuje pred fenoménom „osamote spolu“ (alone together). Tvrdí, že smartfóny nám dávajú ilúziu spoločnosti bez nárokov na skutočné priateľstvo či partnerstvo. „Zistili sme, že aj tichý telefón položený na stole narúša rozhovory, na ktorých skutočne záleží. Technológia sa pasovala do roly architekta našej intimity, no výsledkom je často útok na empatiu,“ tvrdí profesorka.
V konečnom dôsledku je smartfón len nástroj, no spôsob, akým ho držíme v ruke, určuje hranice našej intimity. Vo vzťahoch len nemôžeme zabudnúť, že skutočná blízkosť si vyžaduje nedelenú pozornosť, ktorú žiadny algoritmus nedokáže nahradiť. Smartfóny tu s nami zostanú a pravdepodobne ich raz nahradia ešte sofistikovanejšie zariadenia, no priestor pre hlboké ľudské puto si musíme vybojovať sami.