Tohtoročný mestský festival Bratislavské Hanusove dni (BHD), ktorý každý rok organizujú ľudia z mladého konzervatívneho prostredia, sa stal terčom kritiky. Medzi panelistami podujatia sa totiž ocitla aj influencerka Lívia Pavlíková, blízka strane Republika.
Vraj sa to nepatrí. Vraj to vysiela signál o tom, aká tenká je čiara medzi slovenským konzervativizmom a extrémizmom...
Je to čudná kritika. Veď organizátori nepostavili Líviu Pavlíkovú za kazateľnicu, aby bez oponentúry šírila svoje názory.
Zúčastnila sa na diskusii, ktorej súčasťou bola predsedníčka Mladého Progresívneho Slovenska Karolína Blunárová a kresťanský konzervatívec z youtubového projektu Cultura Jozef Wallenfels. Moderátorom diskusie bol známy youtuber Šimon Žďársky.
Inak povedané, Lívia Pavlíková vystúpila na BHD v rámci moderovaného formátu, v ktorom boli jej názory konfrontované s názormi dvoch ďalších účastníkov. Aký je v tom problém?
Môžete povedať, že to „extrémistickým názorom poskytuje pódium“. Avšak na diskusie BHD pred publikom Lívia Pavlíková nie je odkázaná. Má svoje vlastné kanály na sociálnych sieťach, cez ktoré svoje posolstvá dostáva medzi ľudí.
Alebo môžete povedať, že to legitimizuje názory, ktoré treba vytláčať na okraj. No strana Republika, s ktorou influencerku spájajú, sa v prieskumoch umiestňuje na treťom mieste.
Pri takom výtlaku už nepomáha tváriť sa, že takýto politický subjekt neexistuje. Lepšie je konfrontovať ho v diskusii a polemizovať s ľuďmi, ktorí toto spektrum zastupujú.
Keď v roku 2018 Lívia, ešte ako gymnazistka, kritizovala reklamu na vodku Absolut, lebo v nej vystúpila černoška v slovenskom kroji, my v Postoji sme sa netvárili, že kontroverzia neexistuje. Polemizovali sme s Líviou.

Tvrdili sme, že Slovenka môže mať aj tmavú pleť – zvlášť ak má slovenskú matku, celý život na Slovensku žije a slovenčina je jej materinským jazykom, ako to bolo s dievčaťom v spornej reklame. Ako konzervatívci si totiž myslíme, že slovenskosť je skôr vecou kultúrneho odtlačku v hlave (popri občianstve a vôľovom rozhodnutí človeka za Slováka sa považovať) než genetiky. Napokon, kto v našom geografickom priestore môže u seba garantovať čisto slovenský/slovanský pôvod až k Svätoplukovi?!
Takže bolo úplne v poriadku pozvať Líviu Pavlíkovú na BHD do polemickej výmeny názorov. Rešpekt, že do tejto diskusie išla, navyše na konzervatívnej pôde, si zaslúži aj predsedníčka Mladého PS Karolína Blunárová.
Ženy v PS sú akési odvážnejšie. Napríklad bývalá predsedníčka PS Irena Bihariová dala v minulosti rozhovor aj Postoju, čomu sa jej nástupca Michal Šimečka dlhodobo vyhýba. Možno by ho mala vymeniť opäť nejaká nebojácna žena...
Čosi podobné platí aj pre účasť poslanca Smeru Jána Podmanického na diskusii konzervatívnych politikov. On totiž naozaj reprezentuje krídlo poslaneckého klubu Smeru, ktoré hlasuje za konzervatívne kultúrno-etické návrhy.
Ani Podmanický nebol na pódiu sám. Igor Matovič, Milan Majerský, Milan Krajniak alebo László Gubík mu mohli pripomenúť trebárs hlasovanie Smeru za hanebnú trestnoprávnu novelu, ktorá zmäkčila trestanie ekonomickej kriminality, a celkové dvadsaťročné zanedbávanie rozvoja Slovenska...
Výmena názorov v priamej diskusii tvárou v tvár umožňuje verejnosti vidieť súťaž argumentov. Je to niečo iné ako len jednostranne hlásať svoje postoje do éteru.
Takýto stret v niečom aj brúsi hrany. Protistrana je zrazu človek z mäsa a kostí. Je to iný druh komunikácie ako len nakydať na niekoho na sociálnej sieti.
V dobe, keď kadekto chce prekonávať spoločenskú polarizáciu a vyťahovať ľudí z izolácie ich „echo komôr“, pestujú Bratislavské Hanusove dni priam príkladnú kultúru dialógu i zdvorilej polemiky. Vrátane pripravenosti spochybňovať či obhájiť seba samého.
Napríklad v piatok sa konala v rámci BHD debata o filozofovi Ladislavovi Hanusovi, po ktorom je podujatie pomenované. Zúčastnil sa na nej historik Miloslav Szabó, ktorý má vo fotografii na svojom Facebooku doslova napísané „Volím PS“ a Hanusovi dlhodobo vyčíta niektoré výroky v prospech hitlerovského Nemecka počas druhej svetovej vojny. Z konzervatívnych pozícií s ním diskutoval historik a publicista Samuel Trizuljak, ktorý sa tejto téme venoval vo svojej dizertačnej práci.
Mohli by sme citovať masarykovské „demokracia je diskusia“ a hľadať vzletné dôvody na to, aby sme sa medzi sebou „cez ploty“ rozprávali viac, nie menej. No dá sa spomenúť aj veľmi pragmatický argument.
Verejnosť je v skutočnosti hladná po takýchto diskusiách. Ľudia rôznych svetonázorov chcú vidieť svojich reprezentantov v médiách, ako sa osvedčia v konfrontácii s ľuďmi z protistrany.
Preto takéto diskusie sú aj divácky ostro sledovanou šou. A každé médium, aj mestský festival ako Bratislavské Hanusove dni, chce pritiahnuť pozornosť ľudí.