Progresívna dilema Opozícia si nemôže dovoliť mať takto zraniteľného lídra

Progresívne Slovensko investovalo do svojho lídra Michala Šimečku už toľko politického kapitálu, že úvahám o jeho výmene sa budú brániť do poslednej chvíle. Ak však majú pud sebazáchovy, ale aj zodpovednosť voči voličom, mali by túto možnosť minimálne v internom kruhu otvoriť.

Výmena na čele strany by síce krátkodobo vyznela ako priznanie viny Michala Šimečku za aféru, s ktorou osobne nemá nič spoločné. Lenže politika je v tomto nemilosrdná disciplína a pred politickými dôsledkami kauzy združenia Projekt Fórum nedokáže šéf progresívcov utiecť. Je nad tým zbytočné moralizovať, platilo by to aj pre každého iného lídra.

V PS sa nemôžu spoliehať na to, že táto záležitosť po niekoľkých týždňoch vyšumí do stratena. 

Problémom je, že v PS sa nemôžu spoliehať na to, že táto záležitosť po niekoľkých týždňoch vyšumí do stratena. Toto je totiž ten typ kauzy, pri ktorom hrozí vleklé bublanie a toľko kostlivcov vypadnutých zo skrine, že môžu zasypať aj inak efektívny progresívny marketing.

Stále prebieha vyšetrovanie, v rámci ktorého sa môžu objaviť ďalšie nepríjemné veci, celá záležitosť môže skončiť na súde a je tu i hrozba, že rozprávať nepríjemné veci začne aj Andrea Puková, spolupracovníčka Marty Šimečkovej zo združenia.

Práve na Pukovú mala presmerovať pozornosť nedávna akcia so zverejnením účtovných dokladov združenia, ktorá prebehla v zjavnej súčinnosti s PS. Príliš to však nevyšlo a všetci, ktorí chcú túto kauzu proti PS ďalej ťahať, akurát dostali novú muníciu.

Aktualizačných momentov, ktoré pomôžu Ficovi, ale aj ďalším operovať touto kauzou proti progresívcom, sa teda ešte celkom určite objaví viacero.

Pre Šimečkovu stranu je táto záležitosť nepríjemná z viacerých dôvodov.

Značná časť imidžu Michala Šimečku bola spojená s minulosťou jeho rodiny. Išlo o angažovaných ľudí, z ktorých viacerí v čase komunizmu preukázali odvahu, čo dávalo váhu tomu, keď vo svojich verejných vystúpeniach nastavovali zrkadlo zvyšku národa. Na tomto obraze sa teraz objavila trhlina.

Z pohľadu politiky je podstatnejšie ešte niečo iné. Každá strana má tvrdé jadro a mäkký obal voličov. S tými najpresvedčenejšími voličmi PS táto kauza nič neurobí, ale o tých váhajúcich a nie úplne rozhodnutých môže strana začať prichádzať. Koľko ich bude, naznačia v najbližších mesiacoch prieskumy verejnej mienky.

Je to len hypotéza, ale dá sa predstaviť, že ak by sa SaS a Demokrati dohodli na predvolebnej spolupráci, tak by sa PS ešte mohlo triasť o pozíciu lídra opozície.

Ďalšou nepríjemnosťou pre progresívcov je, že kauzou nebude operovať iba Robert Fico a vládni politici. Igor Matovič už naznačil, že túto príležitosť nehodlá nechať ležať na zemi, a nedá sa vôbec vylúčiť, že s tým, ako sa bude v predvolebnej kampani zvyšovať teplota, sa k nemu pridajú ďalší opoziční politici.

Z pohľadu PS to znamená riziko, že sa to neskončí len ako obligátna Ficova kanonáda, nad ktorou voliči progresívcov len mávnu rukou.

Michal Šimečka dnes navyše apeluje na predvolebné spájanie opozičných strán s cieľom zabrániť prepadnutiu väčšieho množstva voličských hlasov. Majú sa však dnes Demokrati alebo SaS hrnúť do predvolebnej spolupráce s jeho stranou, keď nevedia, čo v kauze združenia Projekt Fórum ešte môže vyplávať na povrch?

Progresívci by pritom v prípade výmeny lídra boli v celkom komfortnej situácii. Disponujú politikmi, ktorí by Šimečku dokázali nahradiť bez toho, aby strana u svojich voličov nejako významne riskovala.

Ivan Korčok aj Ľudovít Ódor majú porovnateľné osobné ratingy ako Michal Šimečka. Podľa aktuálnych dát agentúry Ipsos má Korčok ako potenciálny premiér silnejšiu podporu medzi voličmi ostatných opozičných strán a dokonca by ho akceptovala aj pätina voličov Hlasu.

Operácia výmeny lídra opozície zároveň nemusí nevyhnutne znamenať, že Šimečka skončí ako predseda strany. Ponúkajú sa rôzne modely. Pamätníci si spomenú na to, ako v roku 2010 Mikuláš Dzurinda pod tlakom kauzy financovania SDKÚ rezignoval na post volebného lídra strany, teda kandidáta na premiéra. Volebnou líderkou sa potom stala Iveta Radičová, predsedom strany však naďalej zostal Dzurinda.

SDKÚ takto otupila útoky Smeru a vyhla sa vážnejším reputačným škodám, pričom po voľbách nakoniec zostavovala vládu.

Upozadenie Michala Šimečku by pre kľúčových ľudí v PS určite nebolo jednoduchým rozhodnutím. Ak však chce dnešná opozícia uspieť proti Ficovi, nemôže si dovoliť mať takto zraniteľného lídra.