Vzniklo to ako inovatívne riešenie. Keď sa pred viac ako desiatimi rokmi Martin Švec nevedel dovolať k zubárovi a vybaviť si termín, prišiel s nápadom portálu, cez ktorý by sa dalo objednať online.
Pacient by zadal základné údaje, vybral by si z databázy lekárov a objednal sa na presný čas.
Tak vznikol portál NávštevaLekára.sk, na ktorom je dnes registrovaných viac ako tristo lekárov rôznych špecializácií po celom Slovensku.
Jedna vec sa však zmenila. Na začiatku bolo objednanie cez portál pre pacienta bezplatné, biznismodel bol založený na príjmoch z reklamy a od lekárov. Dnes je však situácia iná a za objednanie človek zaplatí sedem až 30 eur.
Nejde pritom o jediný takýto portál, existuje ich hneď niekoľko a ceny za objednanie sa líšia. K čoraz viac lekárom sa pritom dá objednať už iba takýmto spôsobom. Za termín si tak pacient musí zaplatiť.
Zákon pritom určuje, že lekári nemôžu požadovať úhradu za objednanie pacienta na vyšetrenie. Ako je teda možné, že rezervačné portály existujú a niektoré majú tržby v státisícoch eur ročne? A je možné sa na takýto postup sťažovať?
Trhu dominujú v podstate dva portály: spomínaný NávštevaLekára.sk a TopDoktor.sk. Oba fungujú na rovnakom princípe. Pacient si vyberie lekára, v kalendári si vykliká deň a čas, na ktorý sa chce k lekárovi objednať. Následne zaplatí poplatok a deň vopred mu príde notifikácia cez SMS, ktorá mu vyšetrenie pripomenie.
Najväčším portálom je TopDoktor.sk, s ktorým spolupracuje viac ako 900 lekárov. Ceny za objednanie sa líšia, začínajú sa na 7,4 eura a v niektorých prípadoch dosahujú až takmer 40 eur.
Tento portál využíva aj bratislavská nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia v centre mesta. Za objednanie k urológovi pacient zaplatí napríklad 32,29 eura. Nemocnici ide z tejto sumy podľa slov bývalého riaditeľa viac ako polovica.
Ako ukazujú údaje na Finstate, tržby portálu dosiahli v roku 2024 18,7-tisíc eur, zisk predstavoval 12,2-tisíc eur. Ešte v roku 2025 bola však v obchodných podmienkach uvedená ako prevádzkovateľ spoločnosť Smamed, s. r. o. Tá má rovnakých konateľov aj sídlo ako TopDoktor. Jej tržby dosiahli v roku 2024 viac ako pol milióna eur. Zisk bol však iba na úrovni 20,3-tisíc eur.

Dvojkou na trhu je NávštevaLekára.sk, kde je registrovaných viac ako tristo lekárov. Ceny za objednanie sa začínajú na siedmich eurách, ale často ide aj o vyššie sumy.
Posledné dostupné údaje o tržbách sú za rok 2022, keď dosiahli 36,3-tisíc eur a zisk bol na úrovni 23,1-tisíc eur.
Oba portály na svojich stránkach upozorňujú, že poplatok nie je účtovaný za samotné objednanie, ale za takzvaný „manažment pacienta“, SMS notifikáciu či služby zákazníckej podpory.
Okrem rezervačných portálov existuje systém eČasenka, ktorý neponúka objednanie na presný čas, ale rezerváciu na konkrétny deň a poradie. Ak si pacient priplatí, systém ho notifikuje, keď sa bude jeho poradové číslo blížiť.
Portál eČasenka využívajú najmä všeobecní lekári a okrem objednania sa na vyšetrenie dáva aj možnosť zistiť, aké poradové číslo je práve v ordinácii, či požiadať o vypísanie receptu a zaslať výsledky.
Každá služba je, samozrejme, spoplatnená. Sumy sa pohybujú od 70 centov do 3,9 eura. Oproti rezervačným portálom ide o relatívne nízke sumy, ekonomické výsledky spoločnosti však ukazujú, že ide o úspešný biznismodel.
V roku 2024 dosiahli tržby spoločnosti eČasenka 1,76 milióna eur a zisk viac ako stotisíc eur.
Okrem príjmov od pacientov má spoločnosť príjmy aj od lekárov, ktorí za využívanie systému platia.
S príjmami od pacientov sa spoločnosť s lekárom nedelí. „Nie je dôvod na žiadne delenie, služba eČasenky je poskytovaná pacientovi zo strany spoločnosti eČasenka, s. r. o., a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zavedením systému eČasenka vo svojej ambulancii zvyšuje pohodlie, poriadok v poradí pacientov a dáva pacientovi možnosť voľby,“ vysvetľuje pre Postoj advokát spoločnosti Martin Landl.
Zároveň tvrdí, že systém je v plnom súlade s legislatívou, čo podľa neho potvrdili aj viaceré kontroly rôznych úradov, ktoré spoločnosť absolvovala.
„Pacient neplatí za objednanie k lekárovi. Pacient má vždy slobodnú voľbu, či sa k lekárovi objedná u neho v ambulancii alebo mu bude telefonovať, alebo využije niektorý z iných spôsobov, ako napríklad eČasenka,“ vysvetľuje. Zákazník teda eČasenke platí podľa jeho slov za komfort, ktorý však nie je nútený využiť.
Okrem súkromných platených systémov však existujú aj bezplatné alternatívy, ktoré prevádzkujú samosprávy aj štát.
V prípade samospráv ide o portál objednatvysetrenie.sk, ktorý je však dostupný iba v piatich krajoch. Pacient sa môže objednať na presný deň a čas a deň pred vyšetrením mu príde SMS pripomienka. Služba je bezplatná pre lekára aj pre pacienta. Podľa údajov dostupných na stránke využíva portál 651 ambulancií.
Okrem toho existuje takmer neznámy portál eObjednanie.npz.sk, ktorý však využíva minimum lekárov. Je za ním Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré zaň zaplatilo takmer milión eur.
„Cieľom služby eObjednanie bolo vytvoriť národnú bezplatnú platformu na objednávanie na doplnkové ordinačné hodiny, ktoré sú definované v legislatíve. Medzi lekármi sa však tento koncept neujal,“ hovorí pre Postoj hovorkyňa NCZI Alena Krčová.

Priznáva to aj prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová, podľa ktorej navrhovali v systéme viaceré zmeny.
Pre STVR však uviedla, že slabý záujem zo strany lekárov má aj iný dôvod.
„Druhá rovina – treba si hovoriť pravdu –, prečo poskytovatelia používajú radšej objednávacie systémy tretích strán, je tá, že poplatkami za objednanie cez nejaký portál v podstate dofinancovávajú stratu, ktorú im spôsobuje štát,“ uviedla.
Peniaze, ktoré pacient zaplatí pri objednávaní cez rezervačné portály, sa totiž delia medzi firmu a lekárov. Firmy si z poplatku zvyknú brať od osem do pätnásť percent. Ak si pacient objedná aj ďalšie služby, ako napríklad notifikáciu o uvoľnení skoršieho termínu, podiel, ktorý putuje firme, sa zvyšuje.
Ako pre Postoj upozornila zdravotnícka analytička Jana Ježíková, paradoxné je, že v čase, keď sa štátny elektronický portál pripomienkoval, proti sa vyjadrila aj Asociácia na ochranu práv pacientov. V pripomienke zástupcovia asociácie uviedli, že „v súčasnosti je dostupných množstvo opensourcových riešení, ako aj platených riešení. Vytvorenie takéhoto monopolu neprispeje k zlepšeniu služieb pre pacientov“.
V starších vyjadreniach pre médiá však predsedníčka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová bezplatné objednávanie k lekárom obhajovala. „Ak objednávanie pacientov u niektorých lekárov funguje, a to bezplatne, otázkou je, prečo iní takúto službu neponúkajú,“ uviedla v roku 2017 pre Hospodárske noviny.
Aj v roku 2025 sa v článku na stránke asociácie píše, že Asociácia na ochranu práv pacientov vyzýva, „aby štát elektronické služby čo najskôr v plnej miere dokončil, a zároveň spolu so zdravotnými poisťovňami motivoval poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na ich plné zapojenie do jednotlivých častí ezdravia.“
„V konečnom dôsledku je pre pacienta dôležité len to, či je služba dostupná, pre neho užívateľsky zvládnuteľná a bezplatná resp. finančne dostupná,“ cituje článok vtedajšiu prezidentku asociácie Elenu Marušákovú.
Samotní lekári však z používania súkromných portálov nadšení nie sú, a to práve vzhľadom na podiel, o ktorý prichádzajú.
Zväz ambulantných poskytovateľov zastáva podľa analýzy Priame platby u špecialistov k veci kritický postoj. „Podľa nich ide o dôsledok legislatívneho vákua, kde tretie strany ‚parazitujú‘ na objednávaní pacientov, vyberajú poplatky, ktoré by inak mohli plynúť poskytovateľom samotným,“ píše sa v analýze, ktorú vlani vypracovala poradenská firma Pažitný & Kandilaki.
Portály síce tvrdia, že nejde o vyberanie poplatkov za samotné objednanie, a teda o nič protizákonné, samosprávy sa však na ich činnosť pozerajú inak.
„Výber akýchkoľvek poplatkov za objednanie pacienta na vyšetrenie, objednanie sa na konkrétny čas, ako aj poplatky účtované cez portály tretích strán považuje Trenčiansky samosprávny kraj za neoprávnené. V zmysle platnej legislatívy je objednanie poistenca na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas súčasťou zdravotného výkonu,“ uviedla Patrícia Mutňanská z komunikačného oddelenia kraja.
Trenčiansky kraj však v tejto súvislosti zatiaľ neudelil žiadnu pokutu, a to napriek tomu, že dozor nad poplatkami spadá pod právomoc krajov. „Prevádzkovatelia týchto portálov nie sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a samosprávny kraj nie je oprávnený vykonávať nad nimi dozor,“ vysvetlila Mutňanská.
.jpg)
Podobná situácia je aj v Žilinskom kraji. „Samosprávny kraj vníma poplatky za objednanie sa k lekárovi cez portály tretích strán ako zásadný nesúlad s legislatívou SR,“ uviedla riaditeľka odboru zdravotníctva v kraji Silvia Pekarčíková. Ani tento kraj však za posledných päť rokov neudelil v tejto súvislosti žiadnu pokutu.
To, že pôsobenie portálov je problematické, si myslí aj Ježíková.
„Akýkoľvek úkon sa vždy hodnotí podľa toho, čo je jeho obsahom, a nie podľa toho, ako si subjekt tento úkon nazve. Ak sa teda cez portál objednávam k lekárovi a za toto objednanie portálu platím, je nepodstatné, že portál si to nazve používaním aplikácie, službou portálu, zasielaním SMS alebo inak, z právneho hľadiska ide o podmieňovanie objednania osoby na vyšetrenie, ktoré je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Takáto skutková podstata predstavuje správny delikt, pričom ju prešetruje a pokutu až do výšky 16 596 eur ukladá samosprávny kraj,“ hovorí pre Postoj.
Na činnosť portálov sme sa pýtali aj samotného ministerstva zdravotníctva, odpoveď neprišla. Šéf rezortu Kamil Šaško síce tvrdí, že sa chce chaosom v poplatkoch u lekárov zaoberať, no zatiaľ neuskutočnil žiadne konkrétne kroky.
Z jeho pasivity a nečinnosti rezortu tak ťažia súkromníci, ktorí nemajú nič spoločné so zdravotnou starostlivosťou. A dopláca na to pacient.
V pôvodnej verzii článku bolo uvedené, že prezidentka ZAP Jaroslava Orosová vyčítala štátnemu objednávaciemu systému nemožnosť objednať sa na konkrétny čas. Išlo však o nedorozumenie, za chybu sa ospravedlňujeme.