Nezákonné poplatky u lekára | Okrem pacienta zrejme nikomu neprekážajú. Dozorné orgány odvracajú zrak

Poplatok za administratívu, manažment, používanie cudzieho jazyka či za nespolupracujúce dieťa. Alebo príspevok na chod ambulancie či dokonca povinný sponzorský dar.

Aj s takýmito poplatkami sa dennodenne stretávajú pacienti pri návšteve lekára a už asi nikoho neprekvapia. A to napriek tomu, že sú nezákonné a lekári nemajú právo vyberať ich.

Približne polovica obyvateľov tak pri návšteve všeobecného lekára zaplatí v priemere desať eur a u špecialistov sa priemerné zaplatené sumy šplhajú až na 17 eur.

Ukázal to prieskum z roku 2023, ktorý realizovala Henrieta Tulejová, analytička Advance Healthcare Management Institute.

Odvtedy táto suma zrejme ešte narástla, mnohí lekári totiž zaviedli nové poplatky v súvislosti s konsolidačným balíčkom či rastom cien energií.

Systém prekvitá, a to napriek tomu, že funguje v sivej zóne a ústava zaručuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť.

V kontrole neoprávnených poplatkov totiž panuje chaos a zdá sa, že ani orgány, ktoré by sa tým mali zaoberať, nemajú záujem.

Cenníky nikoho nezaujímajú

V celej veci je kľúčový samosprávny kraj. Práve ten má kontrolu poplatkov a ukladanie pokút na starosti.

Ak si lekári chcú účtovať akékoľvek poplatky, cenník musia najprv zaslať na VÚC.

Tu však podľa Tomáša Szalaya, ktorý bol do roku 2023 vedúcim odboru zdravotníctva v Bratislavskom kraji, prichádza k prvému nedorozumeniu.

Lekári síce cenníky na kraj posielajú, ale VÚC do nich nijako nezasahuje ani ich nekontroluje, iba ich berie na vedomie.

„My ako samosprávny kraj nemáme kompetenciu skúmať, čo je v cenníku napísané,“ uviedol v rozhovore uverejnenom na stránkach samosprávneho kraja. V cenníku teda pokojne môžu byť nezákonné veci aj úplné nezmysly, nikto to nerieši.

Problém môže podľa Szalaya nastať, až keď si lekár poplatok uvedený v cenníku reálne vypýta.

Názory na to, čo by sa malo diať po tom, sa rozchádzajú.

Podľa Szalaya môže samosprávny kraj reagovať iba na konkrétne podnety od pacientov. Jeho predchodkyňa na poste vedúceho odboru zdravotníctva a bývalá štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková však tvrdí, že župa má reagovať na akýkoľvek podnet, aj keď je anonymný alebo aj keď ide o medializované informácie.

„Župy sa neriadia zákonom o sťažnostiach, ale zdravotníckou legislatívou. Čiže aj keď vidíte niečo v správach, je vaša povinnosť preskúmať to, lebo ste sa o tom dozvedeli,“ vysvetľuje pre Postoj.

Župy však majú problém zaoberať sa už len podnetmi od pacientov.

Lekári vo výhode

Tých je len v Bratislavskom kraji ročne vyše štyristo a ich počet neustále rastie.

Na predstavení monografie Priame platby u špecialistov, ktorú vypracovala konzultačná spoločnosť Pažitný and Kandilaki, to uviedol aktuálny riaditeľ odboru zdravotníctva Bratislavského kraja Peter Kardoš. Tvrdí, že samotné dokazovanie v skutočnosti vôbec nie je jednoduché, pretože pacient, ktorý podnet podal, musí preukázať, že poplatok zaplatil alebo že zdravotná starostlivosť bola podmienená jeho zaplatením. To je často takmer nemožné, ak ide o nelegálne poplatky, lekári nezvyknú dávať účtenky.

Niektorí lekári tiež priznali, že niektoré sadzby sa hovoria iba ústne, nie je tak čo dokazovať.

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Spomínaná monografia navyše obsahuje aj vyjadrenie Szalaya, že počet sťažností je vysoký, „avšak po tom, ako sú pacienti informovaní o dôsledkoch svojich sťažností, väčšina z nich od ďalšieho postupu upustí a nepodá formálny podnet“.

Mnohí pacienti majú strach sťažovať sa aj neformálne. „Ak sa bude sťažovať, lekár ho neošetrí, povie mu, nech si nájde niekoho iného,“ vysvetľuje Szalay.

Aj Ježíková upozorňuje, že pacient nie je v rovnocennom vzťahu s lekárom. Lekár je vo veľkej výhode, pretože poskytuje službu, ktorú pacient potrebuje.

Dostávame sa teda do patového stavu.

Pacienti sa boja podávať podnety týkajúce sa poplatkov, kraj, ktorý má vykonávať dozor, nemôže konať bez podnetov, teda proaktívne. V konečnom dôsledku tak nie je čo riešiť.

Sivá zóna sa môže ďalej rozrastať.

Ministerstvo pokuty znižuje

Samotné ukladanie pokút je ďalšou témou. Maximálna výška je v stovkách, zriedkavo v tisíckach eur, ako však hovorí Ježíková, keď prišla do úradu, väčšina pokút bola v symbolickej výške sto, dvesto eur.

Postupne pokuty zdvihli, ale narazili na ministerstvo zdravotníctva.

„Prax je taká, že aj keď sme dali pokuty, poskytovateľ sa odvolal a ministerstvo často pokutu znížilo. Nikdy ju nezrušilo, nešlo o to, že by bola nejaká dôkazová alebo procesnoprávna chyba, ale znížilo ju, pretože poskytovateľ namietal, že pokuta je vysoká,“ hovorí pre Postoj.

Niektoré župy pokuty ani neukladajú. Príkladom je Prešovský kraj, ktorý to v roku 2023 otvorene priznal pre Denník N.

„Napriek tomu, že vieme a môžeme upozorňovať na neoprávnené vyberanie poplatkov, prípadne udeliť pokutu, považujeme to za neadekvátnu represiu vzhľadom na štátom zlé a nerovnomerné nastavenie financovania zdravotníctva,“ uviedla prešovská župa, ktorú vedie predseda KDH Milan Majerský.

Vyberanie poplatkov neriešia ani poisťovne.

Na jednej strane to nie je ich kompetencia, na druhej strane im z čisto finančného hľadiska situácia vyhovuje. Ak ambulancie získajú prostriedky navyše, a to aj takýmto spôsobom, nebudú vytvárať tlak, aby poisťovne zvýšili platby, hoci sú tým obmedzované práva ich poistencov.

Ambulancie obhajujú zavádzanie poplatkov nedostatkom financií. Jedným z dôvodov tohto nedostatku je podľa zástupcov lekárov to, že poisťovne im neplatia za všetky fakturované výkony.

„To sa stáva pravidelne, že príde tretina, polovica či dve tretiny faktúry. Často sa stáva, že k takýmto zásahom dochádza aj neoprávnene alebo bez predchádzajúceho včasného upozornenia, pričom poskytovateľ sa voči nim sám nevie účinne brániť,“ uviedla v rozhovore pre Postoj výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov Naďa Trenčanská Bedušová.

Riaditeľka zväzu ambulanciíLekári nie sú „odľudia“ ani sociálni netvori. Ak by boli, všetky ambulancie sú nezmluvné

Kristína Votrubová

Zväz apeluje na to, že spoluúčasť pacienta sa musí zvýšiť a poplatky sa majú zlegalizovať. Systém totiž z ich pohľadu trpí nedostatkom financií, a ak to štát nevie vyriešiť, musí si priplatiť pacient.

Kraje nerobia dosť

Na rozmach poplatkov v zdravotníctve upozornil aj Národný kontrolný úrad. Podľa úradu poplatky výrazne narastajú.

„Viaceré poplatky nie sú zákonom upravené, sú vyberané bez legislatívnej podpory a zodpovedné štátne inštitúcie túto alarmujúcu situáciu prehliadajú.“ Najviac zo situácie profitujú neštátni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

Téme sa začal venovať aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Problém vidí najmä v nedostatočnom dohľade nad cenníkmi.

Szalay síce tvrdí, že župa nemá právo kontrolovať ich, ale ombudsman má iný názor.

„Obsahom dohľadovej činnosti zverenej samosprávnemu kraju v oblasti zdravotnej starostlivosti nemá byť len následná kontrola neoprávneného výberu poplatku, ale aj kontrola obsahu zverejneného cenníka poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,“ povedal.

Problémom je podľa neho aj to, že rôzne dozorné orgány sa sporia o to, komu prináleží poplatky riešiť, a pacientov odkazujú z jednej organizácie na druhú.

Dobrovodský chce problém riešiť s ministrom zdravotníctva Šaškom, nezdá sa však, že by táto záležitosť patrila medzi priority rezortu.

Ministerstvo pre Postoj uviedlo, že bol tento rok zrealizovaný audit a „na základe výsledkov auditu uzavrelo MZ SR memorandum so Zväzom ambulantných poskytovateľov a bude riešiť ďalšie kroky“.

Verejný ochranca práv problém riešil už aj s predchádzajúcou ministerkou, no na poplatkoch sa nič nezmenilo. Práve naopak, ďalej bujnejú.

Môže to byť dané aj tým, že súčasný systém v podstate všetkým vyhovuje. Okrem pacienta.

Lekári si tak zvyšujú príjmy, na poisťovne vďaka tomu nie je vyvíjaný nátlak, aby lekárom platili viac, a ministerstvo zdravotníctva nemusí otvárať ťažkú tému, ako ďalej s financovaním zdravotníctva.

„V dnešnej dobe sú poplatky úplným štandardom, ktorý sa rešpektuje, viditeľne nikomu neprekáža, je to tolerované porušovanie zákona,“ hovorí Ježíková.