Ambulantní lekári o poplatkoch Niektoré cenníky sa hovoria len ústne. Hlavne byť potichu a nejako prežiť, tvrdia

V posledných mesiacoch vyšli dve súkromné analýzy, ktoré sa pozreli na poplatky u ambulantných lekárov. Jedna sa zamerala na tých všeobecných, druhá na špecialistov. Ani jedna štúdia neanalyzovala, či sú poplatky potrebné a spravodlivé, ale najmä to, ako ich zlegalizovať a urobiť v nich poriadok.

Obe realizovala poradenská firma špecializovaná na zdravotníctvo Pažitný and Kandilaki a finančne ich podporila zdravotná poisťovňa Dôvera.

Peter Pažitný sa v oblasti zdravotníctva pohybuje roky, bol súčasťou tímu bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca a dlhodobo háji zvýšenie finančnej spoluúčasti pacienta. Nastavenie analýz tak nie je prekvapením. 

Ako Pažitný povedal na predstavení analýzy poplatkov u špecialistov, na ktorom sa stretli elitní predstavitelia ambulantných lekárov, zástupcovia ministerstva zdravotníctva, Dôvery či Sociálnej poisťovne – ľudia sú ochotní platiť.

Dokazuje to podľa neho napríklad fakt, že portály, ktoré ponúkajú online objednávanie k lekárom za poplatok, majú miliónové tržby.

Pažitný taktiež poukázal na skutočnosť, že slovenskí pacienti už teraz ročne prispievajú na rôznych poplatkoch či doplatkoch, napríklad aj za lieky, 1,7 miliardy ročne. Táto suma zároveň ešte nezahŕňa rôzne poplatky u ambulantných lekárov, ktoré fungujú v sivej zóne a do oficiálnych štatistík sa teda nedostanú.

Pacient tak podľa neho už teraz platí a správne otázka znie iba tak, ako celú vec zlegalizovať.

Protizákonné balíčky poplatkov?

Ako ukázala analýza, poplatky už teraz fungujú pred samotným ošetrením, za výkony počas neho, ako aj po ňom. Hlavnou skupinou sú takzvané „programy manažmentu pacienta“, ktoré ponúkajú rôzne úrovne služieb a štandardu. 

„Nič také v zákone nie je,“ upozornil Pažitný a hneď dodal, že chcú dosiahnuť, aby sa takýto štýl poplatkov zlegalizoval.

Teraz sa totiž deje to, že „spoplatnené balíčky veľakrát obsahujú aj to, čo podľa zákona obsahovať nemôžu“, uviedol Pažitný. Príkladom je objednanie na konkrétny termín, prednostné ošetrenie či dokonca vypisovanie receptov.

Podobne ako pri objednávacích portáloch to funguje tak, že tieto služby poskytujú „predsunuté firmy“ a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý má zakázané poplatky vyberať, tak neporušuje zákon.

„Aby neprišlo k omylu, ja to mám vlastne rád. Ukazuje to, že keď je regulácia zlá, tak ľudia vymyslia, ako to obísť,“ objasnil Pažitný. „Vyriešilo sa to elegantne a ľudská inovácia predbehla významným spôsobom regulátora,“ dodal.

Aká je ich idea? Poplatky sa zlegalizujú, pacient bude mať vždy k dispozícii informovaný rozpočet, podľa ktorého bude vedieť, koľko zaplatí, a na konci dostane daňový doklad.

Ešte predtým sa však definuje, na čo má reálne pacient zo zákona nárok v rámci verejného poistenia. To totiž teraz chýba, čo vytvára priestor na rôzne definície toho, čo už je nadštandard.

Lekár ako štvaná zver, poplatky ako filter

Viac ako samotná analýza však bola zaujímavá debata medzi lekármi, ktorá nasledovala po prezentácii.

Na podujatí sa okrem iných stretli predstavitelia Zväzu ambulantných lekárov, Asociácie súkromných lekárov, Komory iných zdravotníckych pracovníkov, Asociácie na ochranu práv pacientov, ako aj viacerí lekári z bratislavských prémiových kliník.

Aj oni v tom majú jasno. Poplatky sú absolútne nevyhnutné, a to aj za cenu toho, že fungujú v sivej zóne.

„Za súčasného nastavenia a popri tej rýchlosti, ako rastú náklady ambulanciám, lekári svojím spôsobom nemajú na výber, ako fungovať,“ tvrdila prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jana Orosová.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

„Poskytovateľ sa cíti ako štvaná zver, je daný do situácie, že musí prežiť, musí zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, musí naplniť nároky svojich zamestnancov a tak ďalej, zároveň sú však všetky poplatky akoby zakázané. Čo spraví? Snaží sa byť čo najviac potichu a nejako v tom systéme prežiť,“ povedala.

Lekár z prémiovej bratislavskej ortopedickej kliniky zasa upozorňoval, že to nie je problém iba Slovenska. Zdravotná starostlivosť je vo všeobecnosti čoraz drahšia a náročnejšia. Ak sa chce lekár naučiť novú techniku, ide na školenie, ktorého cena sa pohybuje v tisíckach eur, poisťovňa však niečo také neuhrádza.

„Musíme si uvedomiť, že zdravotníctvo je jedna tenká línia medzi morálkou a ekonomikou, a my sa tam musíme naučiť pohybovať, a to je veľmi ťažké,“ zdôvodňoval. Pomôcť by v tom mal podľa neho rezort zdravotníctva, ktorý by určil, čo garantuje verejné poistenie a čo si môžu účtovať lekári.

Čo je pre neho nadštandard? To, „aby som poskytol takú anestéziu, aby bola pre pacienta čo najmenej náročná, aby sa dokázal na druhý deň postaviť, aby na druhý deň mohol ísť na rehabilitáciu. Na takú rehabilitáciu, ktorá by ho čo najskôr vrátila do štandardného života“, uviedol.

Zároveň však priznal, že pre neho osobne sú poplatky aj akýmsi filtrom. „Všetkých ambulantných lekárov obdivujem, lebo viem, koľko sprostostí sa ľudia dokážu opýtať. Niekedy mi ten poplatok, veľmi sa za to ospravedlňujem, znie to úplne nemorálne, robí trochu filter,“ uviedol. 

A kto zoberie „chudobných“ pacientov?

Aj iná lekárka uviedla, že u nej fungujú poplatky za nadštandard, pričom v cenníkoch nie je ani všetko napísané, niečo sa povie „iba ústne“. No zároveň dodala, že má obrovskú časť pacientov, ktorí neplatia nič.

A tu je problém aj podľa Orosovej, ktorá ambulantných lekárov zastupuje.

Vo veľkých mestách, predovšetkým v Bratislave, vzniká čoraz viac VIP kliník, ktoré vyberajú ročné poplatky. Bez nich sa pacient k lekárom na týchto klinikách ani nedostane, a to ani napriek tomu, že samotní lekári majú zmluvy so zdravotnými poisťovňami.

Keď fungujú takto, mali by mať podľa Orosovej povinnosť zobrať aj časť sociálne slabších ľudí. Deje sa totiž potom to, že VIP pacienti ochotní platiť idú na tieto kliniky a bežným ambulanciám zostanú ostatní.

„Pre mňa sú v poriadku aj sociálne slabší pacienti, ale nemôžem mať iba tých. V Bratislave alebo vo veľkých mestách potom všetci vyberajú poplatky, lebo ten, čo ich nevyberá, bude mať iba chudobnejších pacientov,“ uviedla.

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Autori analýzy mysleli aj na sociálnu otázku. Za tých, ktorí by si legálne poplatky nemohli dovoliť zaplatiť, by platil štát. Tak ako existuje sociálna podpora na rekonštrukciu kúpeľne či pre celiatikov, existovala by sociálna podpora aj v oblasti výdavkov na zdravotníctvo. Podľa Pažitného by to ani veľa nestálo.

No táto úvaha sa v praxi zdá absolútne nereálna, Sociálna poisťovňa totiž už teraz ročne vytvára niekoľkomiliardové dlhy.

Chýbajú dáta o ziskoch ambulancií

V celej debate však chýba jeden dôležitý údaj a neposkytla ho ani analýza, ktorá debatu rozpútala. Ako na tom reálne ambulantní lekári sú?

Štát žiadnu verejnú analýzu nemá, zástupcovia lekárov taktiež nie.

Jednu analýzu vlani predstavil inštitút INEKO. Tá ukázala, že v roku 2022 dosiahol priemerný zisk ambulancií pred zdanením takmer 41-tisíc eur. Oproti roku 2018 im zisky vzrástli viac ako o sto percent. Nejde pritom o platy lekárov, ale o to, čo im zostalo po započítaní všetkých mzdových a iných nákladov.

Zároveň platí, že na debate o poplatkoch sa zúčastnili lekári, ktorých ambulancie či kliniky dosahujú nadpriemerné zisky.

Jednoosobové eseročky, ktoré majú ročné zisky na úrovni tisíc eur alebo sú v mínuse, chýbali.

Zástupcovia lekárov kontrujú tým, že zisky samy osebe nič nehovoria a že môžu plynúť aj z iných činností. Dobré by tak podľa nich bolo pozrieť sa na dáta o príjmoch zo zdravotných poisťovní, ktoré by ukázali, ako to naozaj je.

Aj to dokazuje, aký chaos v celom systéme je a že bez chýbajúcich základných dát možno ťažko volať po reálnej systémovej zmene. Hlavne keď sa nezdá, že by niečo také v dohľadnej budúcnosti malo prísť. 

Regulácia systému a možné zavádzanie poplatkov nie je politicky atraktívne. No bez regulácie sa bude systém aj naďalej rozvíjať nadivoko. Katalóg nadštandardných, prémiových či VIP poplatkov sa bude rozširovať, čo vo výsledku prinesie ešte nedostupnejšiu zdravotnú starostlivosť než zavedenie určitých legálnych poplatkov.