Šéf nemocnice milosrdných bratov Poisťovne povedali, že na vyššie platy lekárov peniaze nedostaneme, tak sme zaviedli poplatky

Nemocnica milosrdných bratov v centre Bratislavy prišla nedávno s viacerými zmenami. Pacienti majú platiť ročný 30-eurový poplatok za nemedicínske služby, zrušila sa mamografia a zaviedlo sa aj objednávanie cez portály tretích strán.

Riaditeľ cirkevnej nemocnice Tibor Kőszeghy tieto rozhodnutia vysvetľuje zložitou finančnou situáciou, ktorú nemocnici spôsobujú najmä nedostatočné platby od poisťovní.

„Hrozí, že jedného dňa budeme musieť v polovici mesiaca vypísať, že poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne neprijímame,“ hovorí a dodáva, že keby nemuseli, tak by poplatky nezavádzali. V súčasnej situácii však argumentuje aj tým, že keď zakladateľ rehole svätý Ján z Boha nemal z čoho dať pacientom, chodil žobrať. Platiť poplatky je podľa neho lepšie ako nemocnicu zatvoriť.

V rozhovore vysvetľuje, ako sa nemocnica dostala do zlej finančnej situácie, prečo z nej odchádzajú lekári, hovorí aj o možnej spolupráci s Agelom i o tom, prečo po rozhodnutí ministerstva musela nemocnica skončiť s niektorými výkonmi na liečbu rakoviny. Odpovedá aj na otázku, ako sa zo šéfa Štátnych lesov SR môže stať riaditeľ rehoľnej nemocnice.

Riaditeľom nemocnice ste už viac ako rok. V akom stave ste nemocnicu našli?

Dobrá otázka. Stav nemocnice bol mentálne polarizovaný. Nemocnica má svoju históriu, ktorú tvoria príbehy a ľudia.

Niektorým pre nemocnicu roky bije srdce, pracujú tu desiatky rokov – jedna pracovníčka dokonca už vyše šesťdesiat – a nič iné si ani nevedia predstaviť. Za to im patrí veľká vďaka. Iní sa naučili využiť možnosti skôr vo svoj prospech a počas práce prevažuje ich osobný pohľad nad víziou nemocnice.

Možno bude za tým aj to, že nemocnica bola v strate, čo sa odzrkadľovalo aj v iných sférach. Čo bolo hlavným dôvodom tohto stavu?

Nemocnica v minulosti vykazovala veľmi dobré výsledky, pred približne štyrmi až piatimi rokmi bola naša nemocnica vyhodnotená ako najlepšia nemocnica na Slovensku.

Po mojom nástupe chvíľu trvalo, kým sme presne zistili, v akom ekonomickom stave vlastne sme. Vplyvom rôznych interných nedostatkov, omylov a chýb došlo v prvých troch kvartáloch roka 2024 k nepravdivému prezentovaniu vlastných výkonov smerom nadol. Nemocnica sa tak z pohľadu výkonov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ukazovala v horšom svetle, než v akom bola. A k tomu nezabudnime na klesajúcu hodnotu peňazí.

Niektoré výkony neboli vykázané vôbec a takzvané „chybáre“, keď vám poisťovňa z nejakého dôvodu neakceptuje vykázaný výkon, lebo je zle zakódovaný, neboli dobre identifikované a včas opravené. A teda ani od poisťovne zaplatené.

Čo to v praxi znamenalo?

Minuloročný systém financovania bol postavený na takzvanom PRUZZ-e, čo je prospektívny rozpočet ústavných zdravotníckych zariadení. Vo svojej podstate ide o systém zálohových platieb a záväzku poskytovať výkony v minimálnom dohodnutom rozsahu s dohodnutou tolerovanou percentuálnou odchýlkou od dohodnutej PRUZZ-ovej platby.

Chyby, ktoré sa udiali pred mojím nástupom od začiatku roka 2024, spôsobili fakt, že sme sa ako nemocnica prezentovali slabšie, než sme v skutočnosti fungovali.

A to je dôvod, prečo bola nemocnica v takej strate po minulé roky?

V roku 2024 bola strata oproti minulým rokom už skôr minimálna. K predchádzajúcim rokom či roku 2023 by som sa nerád vyjadroval, keďže to obdobie, v ktorom išlo aj o dosahy covidového obdobia, nemám až tak naštudované.

Za mylné zúčtovanie za rok 2024 však finančne trpíme dodnes a sme v strate. Stále nemáme doriešené uznanie opravných výkonov za predošlý rok, komunikácia so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) je veľmi zlá. Je začiatok novembra a my zo VšZP nemáme od júna, keď sme posielali opravu roka 2024, žiadnu spätnú väzbu. Práve táto oprava by nám mala priniesť finančné vyrovnanie.

Takže vám zobrali peniaze, ktoré ste si ani nevykázali?

Áno, bola to chyba na našej strane, no odkedy sme spravili opravu, je ticho. Nám však tie peniaze dnes chýbajú. A to nie je všetko. Práve pre túto chybu sme dostali nižšie limity aj na rok 2025, ktoré pravidelne prekračujeme a nedostávame za ne zaplatené. Preto 40- až 50-tisíc eur mesačne padá do pomyselného koša, lebo sú to spravené výkony nad uhrádzaným limitom.

Keby sme tento limit mali spravodlivo nastavený, potrebné peniaze by sme dostali. Nemocnica má pritom potenciál na ešte väčší výkon, čo je potešujúce.

Takže nemocnica dnes trpí pre predošlé manažérske zlyhania?

Ak máte na mysli obdobie posledných troch až štyroch rokov, tak áno. Každý môže spraviť chybu, no máme nárok na opravu. Ale určite trpíme aj vinou celkovej situácie v slovenskom zdravotníctve.

A stále máte právo na opravu na strane poisťovne? Nezobudili ste sa neskoro?

Z legislatívnej stránky stále máme priestor na doúčtovanie, dokonca je na to limit tri roky, takže sme v práve, len na zmenu by sa s vami musel niekto baviť. Dnes sme v situácii, že trpezlivo čakáme a snažíme sa pritom klopať na všetky strany, aby nás zaregistrovali.

Za súčasnú finančnú situáciu môže už teda viac nekonanie zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne?

Áno, platby z poisťovní sú pre nás primárnym zdrojom peňazí.

V minulosti ste pritom vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni pôsobili ako manažér odboru liečby v cudzine. Prečo napriek tomu dnes s vami vôbec nekomunikujú?

Tie osobné vzťahy nie sú už na takej úrovni, aby dali priestor na inú než oficiálnu komunikáciu. Stojíme tak v zástupe so všetkými ostatnými. Inými slovami, keď nemám termín, dnes ma tam ani cez vrátnicu nepustia. Hrozí, že jedného dňa budeme musieť v polovici mesiaca vypísať, že poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne neprijímame.

Na týchto limitoch, ktoré majú aj iní poskytovatelia, môžu vlastne vznikať takzvané „čakačky“. Keď jednoducho poskytovateľ nechce vytvárať vyšší výkon, ako je limit, tak si jednoducho v istom okamihu povie, že napríklad ďalšiu výmenu kĺbu už do konca mesiaca nespravia.

To často nie je o tom, že lekár by nezvládal robiť viac, ale v niektorých prípadoch poisťovňa viac nezaplatí, preto sa ani na operačke viac neurobí.

Dlhé mesiace pred vaším príchodom sa riešilo, že by správu nemocnice mohol prevziať Agel. Prečo to nakoniec nevyšlo?

Nemám o tom kompletné informácie, k rozhodnutiu došlo pred mojím nástupom. Takto si to vyhodnotilo vedenie rehole a ja som to prijal ako fakt.

Neviete teda, či zavážili listy od veriacich, pacientov alebo tlak cirkvi?

Predpokladám, že všetko z toho, čo sa udialo, nejakou mierou prispelo k finálnemu rozhodnutiu, ale nerád by som hodnotil, čo bolo rozhodujúce.

Spoluprácu so spoločnosťou Agel do budúcna vylučujete?

V princípe do budúcna nevylučujem spoluprácu s nikým. Skôr by som chcel trvať na tom, aby každá spolupráca bola korektná. Za seba túto garanciu a korektné vzťahy dokážem poskytnúť a budem rád, keď to tak bude vždy aj z druhej strany.

Nemáte s rastúcim vplyvom Agelu v zdravotníctve problém?

Naše problémy by som nerád personifikoval na kohokoľvek. S predstaviteľmi spoločnosti AGEL komunikujeme v inej veci a hľadáme možnosti spolupráce.

V akej?

Nevylučujem, že budeme v budúcnosti spolu viac spolupracovať, napríklad v oblasti laboratórií alebo v iných smeroch pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale myšlienka prevzatia riadenia nemocnice Agelom v tomto momente nijako nežije a je to vylúčené. A hlavne o tejto téme ja vôbec nerozhodujem.

Ale ak bude priestor na nejakú normálnu zdravú spoluprácu, nemyslím si, že by mal Agel pre nás napriek všetkému vypadnúť z hry len preto, že je to Agel.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Dnes sú známe viaceré prepojenia spoločnosti Agel na vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Rovnako je verejne známe, že štátna poisťovňa stále platí za výkony najviac práve nemocniciam Agelu. Vzhľadom na to, že vašu nemocnicu sa Agelu nepodarilo prevziať, nemôže byť súčasné ignorovanie zo strany štátnej poisťovne aj istou formou pomsty za rozhodnutie Rádu milosrdných bratov z minulého roka?

K tejto vašej hypotéze by som sa nerád akokoľvek vyjadroval.

Popierate ju?

Nebudem to viac komentovať.

Keď ste nastupovali do funkcie, hovorilo sa o tom, že musia prísť zmeny vo fungovaní nemocnice. Čo ste už zmenili?

Z môjho pohľadu toho už bolo celkom dosť. Nie všetko je viditeľné, lebo väčšina zmien sa týka interných procesov.

Môžete to nejako ilustrovať?

Áno. Napríklad naša nemocnica s rádovo štyristo zamestnancami nemala dostatočne obsadené personálne oddelenie. A to v situácii, keď každé zariadenie nášho typu zápasí s nedostatkom personálu.

V podstate tu boli dvaja pracovníci, ktorí mali na starosti takmer výhradne iba mzdovú agendu, s ktorou mali práce vyše hlavy. Nebola tu žiadna personalistika, žiadna práca s ľuďmi, čo sa muselo zmeniť.

Ďalšími pozitívnymi zmenami sú napríklad efektívny manažment pacientov, posilnenie IT oddelenia.

Aké zmeny ešte plánujete?

Stále sú to aj zmeny smerom dnu, ale už sa cítime dosť silní na to, aby sme plánovali aj zmeny smerom von. Napríklad určité zmeny v štruktúre poskytovaných výkonov tak, aby sme čo najefektívnejšie využili potenciál našich zamestnancov a priestorov, v ktorých pôsobíme.

Snažíme sa orientovať na trhu a zameriavať sa práve na tie výkony, ktoré nám umožňuje naša kategorizácia a náš personálny výtlak aj podľa toho, čo by sme na trhu mohli pokryť.

Chcete teda okresať ponúkané výkony a sústreďovať sa len na niektoré?

Nenazval by som to okresaním. Skôr chcem klásť dôraz na tie výkony, na ktoré naozaj máme a kde vidíme aj dopyt.

Kategorizácia nemocníc radí vaše zariadenie na najnižšiu úroveň, z čoho vyplýva okresanie niektorých chirurgických programov i obava, že sa z nemocnice stane prioritne doliečovacie zariadenie. Riešite to s ministerstvom, keďže to môže výrazne zmeniť súčasný profil nemocnice?

Nemocnica tým utrpela, keďže niektoré výkony sa dostali do úrovne, ktorú naša nemocnica už nemôže dosiahnuť, ani keby mala takú ambíciu.

Nechcem ísť do detailov, ale niektoré výkony, ktoré sa tu roky úspešne vykonávali a boli zdokladované počtom, kvalitou aj odbornými posudkami, sa u nás už vykonávať nemôžu. A to nám potom chýba.

Takže tie výkony už ani nerobíte?

Nemôžeme ich už robiť, lebo nám ich zdravotné poisťovne jednoducho nezaplatia. Také sú napríklad niektoré výkony zamerané na liečbu rakovinových ochorení. Robili sme ich a už ich robiť nemôžeme. Kategorizácia nemocníc má nepochybne svoj zmysel, ale keď sa robí niečo podľa šablóny, takto to potom dopadne.

Nesnažíte sa to ešte nejako vyrokovať s ministerstvom?

Samozrejme, že sa snažíme. Je to veľmi dlhá cesta, zatiaľ je všetko skôr na úrovni prísľubov. S niektorými poisťovňami sa nám podarilo dosiahnuť určité výnimky, ale nie je to na úrovni, na ktorej sme boli.

Vráťme sa k zmenám v nemocnici. Hovorili ste, že väčšina je interného charakteru, ale sú aj také, ktoré vidno aj navonok. Najviac sa aktuálne rieši zavedenie 30-eurového ročného poplatku za nemedicínske služby. Čo vás viedlo k jeho zavedeniu?

K tejto téme už asi všetko podstatné odznelo. Viedla nás k tomu najmä nutnosť hľadať nové zdroje. Ukážem to na konkrétnom príklade. Odborársky výsledok z konca minulého roka v podobe navýšenia miezd lekárov a ostatného zdravotníckeho personálu nás mesačne stojí na osobných nákladoch o stotisíc eur viac.

LOZ však tvrdí, že tieto peniaze na navýšenie by ste mali dostať z poisťovne. Alebo to tak v praxi nie je?

V poisťovni nám otvorene povedali, že ich nedostaneme. Objektívne sa nám teda zvýšili náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale v ocenení jednotlivých výkonov sa to prejaví až asi o dva roky. Takže dva roky každý poskytovateľ akoby úveroval systém. A na strane príjmov čelíme rastúcej inflácii.

A tu sa veľmi markantne prejavuje rozdiel vo forme vlastníctva. Štátne nemocnice majú ľahšiu situáciu v tom, že majú pred sebou víziu oddlženia, ale súkromný sektor nemôže mať takúto víziu, hoci väčšinu výkonov zdravotnej starostlivosti zabezpečuje súkromný sektor.

My si nemôžeme dovoliť vytvárať dlh, svoje záväzky plníme. Ale každý, kto si na Finstate pozrie oficiálne zverejnené údaje o záväzkoch a dlhoch niektorých iných nemocníc, môže vidieť, že to nie je všade tak a že situácia je naozaj vážna. A to nie je len náš názor. Stačí si prečítať tlačovú správu Asociácie nemocníc Slovenska z 30. októbra tohto roka.

Ako z tejto situácie chcete vyjsť?

Hľadáme cestu. Preto sme sa rozhodli zaviesť takýto ročný poplatok za nemedicínske služby, ktorý odzrkadľuje našu snahu zachovať aj napriek nerovnováhe medzi vynútenými nákladmi a ocenením výkonov určitý štandard. Musíme a chceme kráčať s dobou aj v záujme našich pacientov.

A preto zavádzate nemedicínske poplatky ako iné súkromné zariadenia?

Všetky nemedicínske služby, ktoré v 21. storočí priamo súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, majú svoju cenu a my máme na výber. Buď ich prestaneme poskytovať, alebo ich pre dobro našich pacientov zachováme.

Ide o to, čo si pod nemedicínskymi službami máme predstaviť.

Je to veľmi široká škála, nie všetko je absolútne presne pomenovateľné. Najmarkantnejšie sú naše opatrenia súvisiace s manažmentom pacienta. Prevádzkujeme moderné call centrum, čo je personálne aj technologicky náročné. Máme už prototyp fungovania prepravy pacienta na ambulantné vyšetrenie. To je tiež niečo, čo môžeme, ale nemusíme robiť.

Nestretávate sa s tým, že pacient povie, že tieto služby jednoducho nechce využívať?

Samozrejme. Je to zaujímavá dilema. Snažíme sa to vnímať tak, že tým ľuďom, ktorí nemajú prostriedky, spomenutý poplatok odpustíme alebo vrátime. Nechceme vytvárať prekážky tam, kde to nie je vhodné.

Na druhej strane je to pre nás zdroj, bez ktorého by sme naozaj dýchali ešte ťažšie.

Je to teda aj akási daň za memorandum vlády s LOZ-om?

Vo svojej podstate áno. Keby sme ako poskytovateľ neboli nútení hľadať iné zdroje, tak celkom iste by sme ho nezavádzali.

Viete, koľko lekárov dalo minulý rok vo vašej nemocnici výpoveď v rámci akcie odborárov?

Áno, jeden. S komentárom „zo solidarity“.

Je ročný poplatok povinný?

Boli by sme radi, keby to verejnosť akceptovala ako pevnú súčasť nášho fungovania, a ďakujeme všetkým pacientom, ktorí to akceptujú. Uvedomujeme si, že to nie je platba za samotnú zdravotnú starostlivosť. Nepodmieňujeme ju týmto poplatkom. Neodkladnú urgentnú zdravotnú starostlivosť nepodmieňujeme ničím.

Čo sa týka tej plánovanej, nevieme nikomu poskytnúť garanciu, že mu dokážeme dať termín, pretože penetrácia našich ambulancií je veľmi vysoká. Ale chceme zachovať kontinuitu v poskytovaní a nemedicínske služby sú toho súčasťou. Nie sú oddeliteľné, sú už pevnou súčasťou.

O čo v praxi tento poplatok opierate?

Staviame to do roviny, že ak sa chcete u nás dostať k termínu alebo vyšetreniu, tak čerpáte všetko, čo my do systému dávame. Takže by sme boli radi, keby ste tento poplatok akceptovali.

Dokážeme spraviť výnimky, ale nemalo by to byť o výnimkách, malo by to byť o systéme. Keď sa zlepší naše financovanie od poisťovní, sme pripravení tento poplatok automaticky zrušiť.

O akých výnimkách hovoríte?

Napríklad osoby ZŤP tento poplatok neplatia. Sme pripravení vrátiť poplatok aj osobám, ktoré čerpajú príspevky v hmotnej núdzi. Snažili sme sa to nastaviť citlivo, aby sme naozaj najzraniteľnejším skupinám vyšli v ústrety.

Ak niekto iný príde na vyšetrenie a nezaplatí poplatok, nedostane sa na vyšetrenie?

Skúsim odpovedať príkladom. Ak by ste sa rozhodli cestovať z Bratislavy do Košíc, všetky vlaky by už boli vypredané a voľný by bol už iba IC vlak, v ktorom ponúkajú doplnkové služby, ktoré sú v cene lístka. Ak by ste aj tieto doplnkové služby nechceli a mali by ste len záujem odviezť sa do Košíc, nikto by vám napriek tomu ten lístok nedal lacnejšie.

Takže ste si spravili prieskum zdravotníckeho trhu a na základe toho určili cenu?

Chceme zostať funkční. Ale kladiem protiotázku. Ak by sme všetky nedostatky systému financovania vyhodnotili tak, že toto je už niečo, čo nevieme uniesť, je lepšie stiahnuť roletu a povedať všetkým pacientom, aby si išli hľadať ambulancie inde, alebo nájsť rozumnú alternatívu, ktorá zabezpečí kontinuitu v poskytovaní?

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Musia poplatok zaplatiť aj tí, ktorí prídu iba raz za rok na rutinnú kontrolu?

Neznevýhodňujeme tých, ktorí prídu raz. Ale ani tých, ktorí v rámci roka prídu dva- či trikrát. Nikto nevie dopredu, či ten daný rok bude niečo potrebovať. Aj keď idete MHD a revízor vás chytí bez lístka, argumentácia typu, že ste išli prvýkrát v živote načierno, nefunguje.

Ročný poplatok nie je jedinou novinkou. Zaviedlo sa aj spoplatnené objednávanie cez portál TopDoktor. Nefunguje však vo všetkých ambulanciách. Je cieľom, aby na tento systém prešli všetky?

Využívame služby tretej strany, ktorá zabezpečuje logistiku a všetko, čo s tým súvisí, aby sa vyhovelo tým pacientom, ktorí uprednostňujú termín na konkrétny čas bez čakania.

Pre nás to má aj finančný efekt. Z manažérskeho pohľadu sa mi javí vhodné využiť takéto služby, ak sú ľudia, ktorí sú ochotní zaplatiť za konkrétny termín. To je celé.

Nie je cieľom, aby sme zneprístupnili starostlivosť pre ľudí, ktorí nechcú alebo si nemôžu dovoliť platiť za termín. Preto objem termínov cez portál Top Doktor korigujeme tak, aby zostal stále dostatočný priestor v ambulantných hodinách aj pre pacientov, ktorí neplatia za konkrétny čas vyšetrenia.

Objednanie cez Top Doktor stojí 32,29 eura. Túto cenu určil portál alebo ste ju navrhli vy?

Určuje to portál, nie my. Ani tá suma nie je celá pre nás, aj prevádzkovateľ portálu chce z niečoho žiť.

Koľko z poplatku ide nemocnici?

Viac ako polovica.

Niektorí sa môžu legitímne pýtať, či to nejde proti charizme milosrdných bratov, ktorá spočíva v pomoci chudobným a biednym.

Keď zkladateľ rehole sv. Ján z Boha nemal z čoho dať pacientom, chodil žobrať. Tento druh poplatku sa dá vnímať aj tak, že toto je spôsob, ako môžu tí, ktorí majú, prispieť pre dobro ostatných.

Poplatok na konkrétny čas je podľa môjho názoru jasnou nadstavbou. Charizmu a hospitalitu rehole dodržiavame a veľmi nám na nej záleží. Aj zavedenie ročného poplatku dozrievalo dlhší čas.

Dá sa povedať, že aj vedenie rehole sa s ním stotožnilo. Okrem iného práve na základe situácie, ktorá vznikla v slovenskom zdravotníctve, keď nám vynútené náklady nemá kto pokryť.

Neobávate sa, že budete pri týchto poplatkoch, ktoré sú nezákonné, len ich župy až tak neriešia, čeliť podnetom od pacientov?

Poplatok za nemedicínske služby sme nastavovali v zmysle zákona. Podstatu poplatku budeme stále komunikovať korektne a transparentne, aby to nebolo v rozpore so zákonom. Naozaj nepoznám zariadenie, kde by sa nič neplatilo.

Plánujete v takejto situácii rozširovať ponuku špecialistov?

Radi by sme.

A vidíte to reálne vzhľadom na nedostatok lekárov?

Nie je ich ľahké nájsť, vytvoriť im podmienky a zabezpečiť také prostredie, aby sa naozaj cítili aspoň trochu komfortne. To sú všetko záväzky zamestnávateľa, ktoré niečo stoja. Každý vám povie, že cena bodu v ambulanciách nebola menená iks rokov.

Podľa môjho názoru by východiskom bolo naozaj systémové opatrenie, možno zlegalizovanie, zoficiálnenie spoluúčasti pacienta na nákladoch za zdravotnú starostlivosť.

Vo svojej podstate je to ťažké rozhodnutie pre ktorúkoľvek politickú reprezentáciu. Všetci máme v hlavách zakódované, že máme ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Aj keď reálne to už dávno na Slovensku neplatí.

Hoci chcete ponuku polikliniky rozširovať, zatiaľ to vyzerá skôr tak, že služby okresávate. Nedávno sa napríklad zrušila mamografia. Prečo?

Samotný mamografický výkon je dnes tak nízko hradený, že z toho jednoducho nedokážete zaplatiť lekára, ktorý by to robil.

Zrušilo sa tiež vysunuté pracovisko v Stupave, ktoré poskytovalo rehabilitáciu a bolo celkom vyťažené. Je za tým rovnaký dôvod?

Áno, problém bol pomer cena a výkon. Náklady boli vyššie ako výnos. Na tomto pracovisku sme síce mali nejaké tržby, ale vyťaženosť nebola taká, aby sme v tom pokračovali. Tieto kroky sú nevyhnutné, no zároveň sa snažíme koncentrovať služby v centre nemocnice.

Aj v nemocnici však došlo k odchodu viacerých zdravotných sestier aj lekárov, dôvodom údajne bola aj zlá atmosféra. Pri vašom nástupe do funkcie ste pritom vyzdvihovali práve dôležitosť medziľudských vzťahov. Čo sa v nemocnici deje?

Z veľkej časti ide o fluktuáciu, ktorá je na slovenskom trhu prítomná. S tým sa dá ťažko bojovať. Dnes je zákonom stanovená mzda taká vysoká, že už nemáte priestor vytvoriť motivačný vankúš. A v našich súčasných podmienkach už vôbec nie.

Čiže odchody nepripisujete problematickej atmosfére na pracovisku či vzťahom s vedením?

Verím, že to nie je vo vzťahu k vedeniu. Snažíme sa komunikovať nielen s lekármi a personálom v rámci internej komunikácie vnútri nemocnice, ale ja osobne aj s každým, kto odišiel. Odpovede, ktoré dostávam, sú o tom, že idú napríklad do inej nemocnice, kde môžu robiť výkony, ktoré u nás robiť nemôžu. Je to prirodzené, najmä u mladých lekárov.

Nemôže byť za tým aj vyšší tlak na efektivitu pracovníkov?

Nedokážem to vylúčiť. Samozrejme, nejaký tlak na efektivitu sa snažíme vyvíjať, pretože ukazovatele hovoria, že máme rezervy. Z pohľadu mojich základných manažérskych povinností je jednou z mojich úloh, aby som zamestnancov motivoval a vytváral určitý tlak.

Mám snahu, aby bol tento tlak adekvátny, zdravý a aby viedol k nejakým výsledkom. Ak to niekto vyhodnotí tak, že akýkoľvek tlak je mimo jeho očakávania, je mi to ľúto.

S týmto sa tiež stretávate?

Až takto konkrétne nie. Neevidujem ani jeden odchod, ktorého dôvodom by bol prílišný tlak na výkon.

Provinciál rehole po ukončení rokovaní s Agelom povedal, že nemocnica naďalej zostáva kresťansko-katolíckym zariadením a toto posolstvo chce vyslať aj zamestnancom a pacientom. Darí sa vám to?

Som presvedčený, že áno. A treba povedať, že slúžime všetkým pacientom bez ohľadu na vierovyznanie.

Čo robíte pre to, aby ste zachovali takýto ráz zariadenia?

Okrem iného v nemocnici poskytujeme duchovnú službu. Sme blízko našim pacientom v týchto hodnotách aj pri pracovných postupoch. Naše etické princípy aplikujeme v súlade s katolíckou doktrínou.

Aký je dlhodobý plán pre nemocnicu?

Ťažko povedať, keďže sme v období stabilizácie. Tváriť sa, že máme víziu, budeme investovať milióny a rozvíjať sa jedným alebo druhým smerom, by bolo predčasné. Keď sa nám podarí uchopiť a preklenúť etapu stabilizácie, potom môžeme hovoriť o plánoch.

Máme kde čerpať. Máme zariadenia v rámci rehole aj v rámci provincie, z ktorých si dokážeme brať príklad, od ktorých dokážeme čerpať skúsenosti, ale ešte treba chvíľu vydržať a zvládnuť konsolidáciu.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Keď hovoríte o skúsenostiach v rámci rehole, z Rakúska je známy prípad nemocnice v Linzi, kde milosrdní bratia spolupracujú so zariadením, ktoré spadá pod alžbetínky. Aj tu v Bratislave je hneď cez cestu Onkologický ústav sv. Alžbety. Viete si predstaviť nejakú formu bližšej spolupráce?

Určite áno. Spolupracujeme už dávno a verím, že to tak zostane.

Aj na tom pracujete?

Každý máme nejaké svoje problémy, ale vieme si predstaviť užšiu spoluprácu. Chce to čas.

Riaditeľ UNB Alexander Mayer v rozhovore pre Denník N uviedol, že s vami rokuje o tom, že by spustili urgentný príjem u vás a vypli by urgent v Starom Meste. V akom stave sú tieto rokovania?

My sme vyjadrili našu pripravenosť zapojiť sa do tohto projektu. Aj v tomto smere sme požiadali o vypočutie Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, pretože nemôžeme ísť do tohto projektu s nevyhovujúcimi limitmi. V prípade nášho vkladu do projektu budeme mať s veľkou pravdepodobnosťou niekoľkonásobne viac výkonov, napríklad v rádiológii, ale aj na iných oddeleniach. Pokiaľ dnes máme stanovený nesprávny strop a nikoho nezaujíma, že robíme viac, tak v takom prostredí sa ani naša dobrá vôľa nedá presadiť.

Ak by bola na strane poisťovne dobrá vôľa, išli by ste do toho?

Keby všetko dobre fungovalo, aj komunikácia s poisťovňou, je to úplne reálne a sme na to pripravení.

V čom je fungovanie cirkevnej nemocnice iné ako štátnej či súkromnej siete?

Asi ide hlavne o základné hodnoty a princípy. O etiku, ktorá je prítomná na každom poschodí, oddelení, v každej ambulancii. Pracujú tu ľudia, ktorí sa s týmito princípmi stotožňujú. Pacienti tu tak dostávajú niečo iné ako v zariadení, kde tieto hodnoty nie sú dávané do popredia.

Koľko vám mesačne na fungovanie nemocnice prispieva Rehoľa milosrdných bratov?

Sú to státisíce. Keby neprispievala, tak už nefungujeme. Súčasné platby z poisťovní by nám na pokrytie nákladov a fungovania rozhodne nestačili. Treba si uvedomiť, že podpora od rehole nie je nekonečný príbeh, preto je úplne kľúčové nemocnicu zastabilizovať.

Očakávate, že v prípade nápravy budete budúci rok v pluse?

Ak sa nám podarí využiť potenciál, ktorý máme, a ustriehneme procesy, pri ktorých si trúfam povedať, že sme už odstránili tie najzávažnejšie nedostatky, tak sa to javí tak, že by sme mohli byť na nule.

V nemocnici ste prenajali priestor pre Lesnícke pochúťky, ktoré prevádzkujú Lesy SR. V minulosti ste boli šéfom štátnych lesov. Je to protislužba pre vášho bývalého zamestnávateľa?

Vôbec nie, to vnímajte, prosím, ako dve oddelené veci. My sme taký istý nájomca v priestoroch rehoľného majetku, ako sú Lesy SR nájomcom v priestoroch, v ktorých sú. Ja na toto nemám žiaden dosah, ale pokladám to za dobrú voľbu.

Keď ste stáli na čele štátnych lesov, váš koniec žiadala aj skupinka zamestnancov, ktorá vás vinila z korupcie či zo zlých rozhodnutí. Vy ste tieto obvinenia odmietli, no pre kritiku, ktorú ste označovali za neúmernú, ste nakoniec aj tak odstúpili. Prečo?

Každý vidí to, čo chce vidieť. Kto chce vidieť senzáciu, uverí senzáciám o korupcii. Ten, kto chce vidieť pravdu, za tým uvidí manažérske skúsenosti a korektnosť. Ja nemusím prejsť na druhú stranu, keď niekoho vidím, pred nikým neklopím zrak. Mám svoje morálne zásady a možno práve toto sú hodnoty, ktoré vo výsledku zavážili aj tu.

Boli to aktivity iných štruktúr a zastieracie manévre ľudí, ktorí nikdy neukázali svoju tvár. Žiaden reálny dôvod na môj odchod nikdy nebol. Ani žiadna korupcia. Naopak, možno práve preto, že som neprijímal návštevy „bočnými dverami“, vytvoril som si nepriateľov, a keď tomu nevyhoviete, máte problém.

Tak prečo ste potom odišli?

Na sivom biznise s drevom boli podľa môjho názoru zainteresované pomerne silné skupiny, ktoré nakoniec dosiahli to, že som radšej odstúpil. Ja som všetky základné úlohy od vtedajšieho ministra splnil.

Jedným bolo zoštíhlenie organizačnej štruktúry, keď sa z 24 závodov stalo 13, čo prinieslo úsporu rádovo v miliónoch eur.

Druhou bola transparentná obchodná politika a systém bonitácie uchádzačov o drevnú hmotu, teda ten, kto ju hlbšie zhodnocoval, mal lepšie hodnotenie ako ten, čo drevo len nahrubo nareže a potom ďalej predáva. Aby sa nemohlo stať, že jeden silný partner s vrecom peňazí kúpi celú produkciu štátnych lesov a odstaví množstvo menších firiem a živnostníkov, ktorí sú na toto drevo odkázaní. Najhodnotnejšie drevo sa zhodnocovalo formou elektronickej dražby.

A tretia úloha bola znížiť objem strát, lepšie povedané krádeží. Zaviedli sme jednoduchý systém sledovania pohybu dreva, aby to, čo sa vyťaží, sa aj dostalo tam, kde má. Neviem, kde v týchto krokoch možno hľadať nejakú korupciu. Ja si za svojimi výsledkami stojím.

Ako sa zo šéfa štátnych lesov stane šéf katolíckej nemocnice?

S rehoľou som spolupracoval už pred svojím pôsobením v štátnych lesoch. Naše vzájomné spoznávanie sa začalo v roku 2021 v Domove sv. Jána z Boha, kde som pôsobil ako riaditeľ tejto neziskovej organizácie a kde rehoľa už od roku 2011 podáva pomocnú ruku tým, ktorí žijú bez domova, v materiálnom nedostatku a sú na periférii spoločnosti.

Kto vás našiel?

Priamo vedenie rakúskej provincie.

Asi vás však niekto odporučil, nie?

Zrejme áno.

Poviete kto?

Nebudem tipovať. (Úsmev.) Bolo by to na úrovni domnienok a to by nebolo voči nikomu korektné.

A prečo ste to zobrali, keď ste vedeli, že nemocnica nie je v najlepšom stave?

Chcel som a stále chcem posunúť veci k lepšiemu a pomôcť nemocnici prežiť.