Strana Demokrati v pondelok odovzdala do Prezidentského paláca vyše 384-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda. Otázky sa týkajú skrátenia aktuálneho volebného obdobia, zrušenia renty premiérovi a obnovenia NAKA a ÚŠP. Demokrati prezidentovi navrhli, aby referendum vyhlásil na 27. júna.

Prezidentská kancelária v reakcii uviedla, že bude nasledovať kontrola pravosti podpisov a Peter Pellegrini prijme stanovisko v zákonom stanovenej lehote. Na rozhodnutie má hlava štátu 30 dní.
Predseda Demokratov Jaroslav Naď hovorí, že vyzbierané podpisy sú vysvedčením od verejnosti pre vládu Roberta Fica. Podľa neho sú to podpisy ľudí, ktorí nedôverujú vláde a chcú jej koniec. Tvrdí, že petíciu podpísali aj rodinní príslušníci premiéra Fica.
„Vláda stráca legitimitu. Každý jeden deň, keď vládne Robert Fico, je zlý dňom pre Slovensko,“ dodal Naď. Prezidenta vyzýva, aby konal a referendum vyhlásil. Nepredpokladá, že sa hlava štátu obráti na Ústavný súd.

Foto: Postoj/Andrej Lojan
Naď pripomenul Pellegriniho slová, ktorý v minulosti deklaroval, že pri vyhlasovaní referenda je potrebné prikloniť sa na stranu ľudí a okamžite vypísať ľuďmi požadované referendum. Naď podotkol, že Pellegrini to odkázal vtedajšej prezidentke Zuzane Čaputovej pri odovzdávaní podpisov za referendum.
Poukázal tiež na to, ako Robert Fico vyzýval najvyšších ústavných činiteľov, že majú povinnosť ukázať verejnosti úctu a rešpekt k referendu.
Otázky navrhovaného referenda Demokratov:
Podpredseda Demokratov Juraj Šeliga si myslí, že referendové otázky sú v súlade s ústavou. „Referendum je legitímny ústavný nástroj a po zmene ústavy v roku 2023 je to i prípustný nástroj, ako dosiahnuť koniec vlády Roberta Fica. Sme presvedčení, že sme splnili všetky zákonné podmienky, a preto očakávame, že prezident Peter Pellegrini bude rešpektovať vôľu viac ako 380-tisíc občanov a referendum bezodkladne vyhlási,“ hovorí.
V júli 2021 Ústavný súd rozhodol, že referendum o skrátení volebného obdobia nie je v súlade s ústavou. Referendum iniciovala vtedajšia opozícia na čele so Smerom.
Šeliga, ktorý bol v tom čase koaličným poslancom, vtedy rozhodnutie okomentoval na sociálnej sieti. Tvrdil, že legitimita mandátu získaného v riadnych voľbách by nemala byť narušená zmenou politických nálad v spoločnosti.
„S rozhodnutím Ústavného dôvodu sa plne stotožňujem a som rád, že súd túto otázku vyriešil jednoznačne. Týmto rozhodnutím sme sa vyhli potenciálne desiatkam referend, ktoré sú nielen drahé, ale v prípade skrátenia volebného obdobia môžu významne znížiť legitimitu a kontinuitu politík jednotlivých vlád,“ hovoril Šeliga v júli 2021.
Teraz Šeliga tvrdí, že situácia sa zmenila v roku 2023, keď parlament schválil novelu ústavy, podľa ktorej môžu skrátiť volebné obdobie poslanci ústavnou väčšinou.

Foto: Postoj/Andrej Lojan
Novela podľa Šeligu upravuje to, že Národná rada môže skončiť funkčné obdobie aj predčasne. Rozhodnúť o tom by mali poslanci. „Naša otázka nehovorí o tom, že automaticky sa končí volebné obdobie dňom vyhlásenia výsledkov referenda. Počíta s tým, že aj poslanci tam v zmysle platnej právnej úpravy majú svoje miesto a urobia ďalší procesný krok a schvália uznesenie,“ vysvetľuje.
Dodáva, že nález Ústavného súdu je z obdobia pred novelou, a teda sa nezaoberal aktuálnym výkladom novely platným po roku 2023.
Šeliga tiež hovorí, že rozumie otázkam, ktoré budú smerovať k tomu, či referendum nie je zbytočne drahé. „Priama demokracia je základom demokratického štátu. Ak štát nenájde peniaze na to, aby vyhlásil a zabezpečil referendum, prestane plniť základné úlohy. Tu nemôže byť debata o tom, či sú alebo nie sú na to peniaze,“ doplnil.