Ústup od radikálnej klimapolitiky Nemecko reviduje kotlíkový zákon, Fínsko žiada prehodnotenie desiatok európskych predpisov

Ústup od radikálnej „zelenej“ politiky sa z politických vyhlásení a volebných kampaní začína presúvať k reálnym krokom.

Hoci tohtotýždňové vyjadrenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen na summite o jadrovej energetike v Paríži o tom, že odklon od využívania tohto zdroja bol vážnou chybou, možno stále zaraďovať do kategórie politických deklarácií, ide o explicitné vyjadrenie zmeny paradigmy.

Šéfka eurokomisie LeyenováOdklon Európy od civilného využitia jadrovej energie bola strategická chyba

TASR

V prípade jadrovej energie už otočka prebieha niekoľko rokov. Od prvých lastovičiek, keď sa investície do jadrovej energie podarilo pretlačiť do tzv. zelenej taxonómie (zjednodušene lacnejšieho a jednoduchšieho úverového a verejného financovania) cez prehodnotenie už plánovanej odstávky jadrových elektrární v niektorých krajinách (napr. v Belgicku) až po rozvoj projektov výstavby nových jadrových zdrojov či snahy zaradiť sa do jadrového klubu v prípade krajín, ktoré doteraz využívali iné zdroje (napr. Poľsko).

Renesancia jadraEurópa sa vracia k jadru ako bezpečnému zdroju energie

Erik Potocký

Renesancia jadra sa tak deje už niekoľko rokov a tohtotýždňové politické priznanie chyby, ktorú energetici od počiatku označovali doslova za obludnú, už nešokovalo. Iba potvrdilo existujúci stav.

A tento odklon, ktorý spustilo Nemecko pod vedením kancelárky Angely Merkel v snahe vyhovieť verejnej mienke zachvátenej panikou po havárii v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima, mal svoje energetické aj politické následky.

Podľa Merkelovej snov malo byť jadro postupne nahradené obnoviteľnými zdrojmi a energetiku mal prechodne chrániť „lacný“ ruský plyn, pre ktorý aj na dne Baltika vyrástli dve rúry – Nord Stream I a Nord Stream II.

Ako to dopadlo, vieme. Putinovo Rusko začalo plyn v ešte väčšej miere využívať ako nátlakový nástroj, čo po rozpútaní vojny proti Ukrajine v roku 2022 v kombinácii s burzovými špekuláciami pri obchodovaní so zásobami zemného plynu viedlo k skokovému nárastu jeho ceny a tým aj zvýšeniu prakticky všetkých hospodárskych a životných nákladov.

A tak sa Nemci v snahe zachrániť svoju energetiku stali čistými dovozcami elektriny – z jadrových elektrární vo Francúzsku a z uhoľných elektrární v Poľsku a v Česku. Dokonca začali spúšťať vlastné už odstavené uhoľné elektrárne. Ale toto je už niekoľkokrát vyrozprávaný príbeh.

Nemecký kotlíkový zákon

Nemci sú v hlavnej úlohe aj v aktuálnej otočke.

Tzv. kotlíkový zákon, ktorý obyvateľov pod hrozbou sankcií nútil, aby sa zbavili svojich vykurovacích zariadení predovšetkým na plyn a vykurovací olej a nahradili ich síce dotovanými, no i tak drahšími tepelnými čerpadlami, sa nestretol s pochopením nemeckej verejnosti.

Stranu zelených, ktorá tento zákon ako vládna strana v kabinete socialistického kancelára Olafa Scholza presadila, to pripravilo o hlasy a jej volebný zisk sa v posledných voľbách výrazne prepadol. Z ich sklamaných voličov sa časť presunula k sociálnym demokratom, časť k ešte radikálnejšej ľavici a z časti sa stali sklamaní nevoliči.

Uprostred vojny o nemecké kotolneZelení, zďaleka najmenej skorumpovaná strana, sa práve zosmiešnili rodinkárstvom

Martin Leidenfrost

Posilnilo to aj antisystémovú AfD, ktorá čerpala nielen z odporu proti ľavicovej vláde, ale bodovala a boduje najmä v (chudobnejších) spolkových krajinách bývalej NDR, kde by mal kotlíkový zákon na priemerných ľudí väčšie ekonomické dosahy ako v bohatších západných spolkových krajinách.

Hoci sú voľby do Bundestagu ešte relatívne ďaleko, práve prebieha séria krajinských volieb a tradičné veľkostrany – CDU a SPD, ktoré tvoria aj spolkovú vládu – sú v nich vystavené dvojitému tlaku. Posilňujú sa totiž radikálne prúdy – na jednej strane Zelení, ktorí opäť rastú na kritike vlády, že nie je dosť proklimatická, a na druhej AfD, ktorá čerpá z nespokojnosti vyplývajúcej z ekonomických následkov minulých až radikálne „zelených“ opatrení.

Tento dvojitý tlak napokon vyúsťuje do toho, že aj úprava kotlíkového zákona je polovičatá, keďže sa snaží pokryť nespokojnosť zľava aj sprava.

Primárnym cieľom pôvodného zákona bolo znížiť používanie fosílnych palív na vykurovanie budov, ktoré v čase schvaľovania tvorili až 80 percent výroby tepla v Nemecku. Zhruba polovica domácností kúrila plynom a asi štvrtina vykurovacím olejom (alebo tieto palivá využívali teplárne).

Zákon prinášal povinnosť zabezpečiť aspoň 65 percent tepla z obnoviteľných zdrojov (OZE) pre nové zariadenia a vláda predpokladala inštaláciu približne pol milióna tepelných čerpadiel ročne.

Nový zákon o modernizácii budov vypúšťa povinnosť 65 percent OZE, ľudia si opäť budú môcť kúpiť nové plynové a olejové kotly.

Nový zákon o modernizácii budov vypúšťa povinnosť 65 percent OZE, ľudia si opäť budú môcť kúpiť nové plynové a olejové kotly.

Znižovanie podielu fosílnych palív vláda prenáša na ich dodávateľov – do plynu a vykurovacieho oleja budú musieť primiešavať „klimaticky neutrálne alternatívy“ – biometán, syntetické palivá, bioolej, vodík.

Primiešavanie bude postupné, prvé sa má začať v roku 2028 a prvým limitom je minimálne 10 percent v roku 2029.

Viaceré problematické body však aj v prípade presadenia novej legislatívy, ktorá by mala platiť už v tomto roku, zostávajú.

Nemecko sa totiž okrem iného zaviazalo ku klimatickej neutralite už k roku 2045, pričom práve sektor vykurovania tvorí jednu z najväčších položiek spotreby fosílnych palív. Nie je jasné, či dôjde k prehodnoteniu aj tohto záväzku, keďže jeho nesplnenie môže vyvolať aj súdne spory a náklady na pokuty pre vládu.

Energetickým problémom sa môže stať nižšia dostupnosť alternatívnych palív, ktorých podiel v zmesi sa bude musieť zvyšovať. A ak sa nezmení aj politika emisných povoleniek, takéto vykurovanie so stále vysokým podielom fosílneho plynu a vykurovacieho oleja môže v ďalších rokoch masívne zdražieť, čo opäť vyvolá sociálne pnutia.

Fínska revízia

Severské krajiny bývajú vnímané a prezentované ako avantgarda v klimatickej politike. O to prekvapujúcejšie znie správa, že fínska vláda napísala list Európskej komisii, v ktorej žiada prehodnotenie 43 európskych právnych predpisov súvisiacich aj so „zelenou“ agendou.

Celý dokument (v angličtine) je priložený na konci tohto textu.

Fínska vláda pritom nejde do konkrétnych klimatických či emisných cieľov. Jej návrh eurokomisii je postavený najmä na deregulácii a znížení administratívnej záťaže.

Okrem priameho zásahu do „zelenej“ agendy je veľká časť zameraná na energetiku, ale dotýka sa aj obrany či využívania umelej inteligencie.

Byrokracia podľa Fínov spotrebuje priveľa peňazí, ktoré by sa dali využiť na opatrenia, ktoré reálne pomôžu životnému prostrediu.

Fínsko napríklad argumentuje aj tým, že niektoré z opatrení, ktoré majú smerovať k naplneniu klimatických a emisných cieľov, sprevádza príliš rozsiahla byrokracia, čo zvyšuje náklady na tieto opatrenia. 

Tie pritom nemajú priamy vplyv napríklad na úsporu emisií, no projekty ako také predražujú. Ušetrené peniaze by sa následne dali investovať do ďalších projektov alebo použiť na posilnenie podpory existujúcich.

Návrh je preto súčasťou diskusie o veľkom deregulačnom balíku známom ako Omnibus, ktorý chystá Európska komisia.

Pre Fínsko je kľúčovou agendou obnova lesa a mokradí, ktoré tvoria veľkú časť územia krajiny a sú dôležité v niekoľkých ohľadoch – na obnovu a ochranu pôvodných biotopov, viazanie uhlíka v pôde a udržiavanie vody v krajine, čo podporuje malý vodný cyklus a bráni striedaniu sucha a prudkých dažďov.

Posudzovanie jednotlivých biotopov, ktoré potrebujú ochranu a obnovu, by malo byť viac v rukách členských štátov – konkrétne podmienky v Škandinávii si vyžadujú iné formy zásahov ako povedzme v Stredomorí alebo v strednej Európe.

Dotýka sa však napríklad aj na Slovensku kritizovaného systému obchodovania s emisiami EU ETS 2, ktorý má spoplatniť emisie z dopravy a bývania dodatočným zaťažením palív. Tieto emisie majú platiť výrobcovia a dodávatelia palív a preniesť ich do konečných cien pre zákazníkov.

Organizátor petície proti ETS 2Náklady pre domácnosti môžu stúpnuť o tisíce eur, emisné povolenky vedú Európu k chudobe

Erik Potocký

Fíni navrhujú vypustiť z tejto povinnosti firmy s emisiami do tisíc ton oxidu uhličitého ročne. Argumentujú, že tieto firmy tvoria približne polovicu povinných subjektov, no dohromady sú zodpovedné za menej ako jedno percento všetkých emisií z dopravy a bývania.

Hlavným cieľom fínskych návrhov nie je obmedzenie znižovania emisií, ale zvýšenie konkurencieschopnosti – EÚ ako celku, členských krajín aj jednotlivých firiem, na ktorých stojí prosperita a zamestnanosť.

Z fínskych návrhov by mohlo mať osoh aj Slovensko. Aj firmy u nás by mali menej reportovania, menej byrokracie pri energetických projektoch, prehľadnejšie pravidlá pre obnoviteľné zdroje.

Úplne konkrétne by Fínmi navrhované zmeny mohli pomôcť (aj) slovenským poľnohospodárom. Priniesli by nielen menej papierovania pri dotačných schémach, ale aj prehľadnejšie systémy kontrol, čo by napokon viedlo k rýchlejšiemu vyplácaniu podpôr.