Organizátor petície proti ETS 2 Náklady pre domácnosti môžu stúpnuť o tisíce eur, emisné povolenky vedú Európu k chudobe

ETS 2, resp. spoplatnenie emisií z bývania a dopravy umelým zdražením palív, vyvoláva naprieč Európskou úniou nesúhlas a odpor členských štátov. Nebývalo silná koalícia 19 krajín nateraz presadila aspoň odklad účinnosti z roku 2027 na rok 2028, čo však samotný problém nijako nerieši. A riešením nie je ani dočasné zastropovanie ceny emisnej povolenky, teda tony skleníkových plynov, keďže na burze už dnes tona stojí okolo 70 eur.

Ako ukázala aj anketa Postoja, prakticky celá politická scéna na Slovensku s výnimkou Progresívneho Slovenska deklaruje nesúhlas s mechanizmom ETS 2 a zámer jeho spustenie zvrátiť.

V parlamente sú zároveň predložené uznesenia z dielne KDH či KÚ, ktoré žiadajú, aby Slovensko tento systém v súčasnej podobe odmietlo, neaplikovalo, resp. snažilo sa ho v spolupráci s partnermi v EÚ zmeniť.

Pribudla aj petícia Stop ETS, ktorá spustí zber podpisov v najbližších dňoch. Rozprávali sme sa s jej hlavným organizátorom Igorom Kosom. Pôsobí ako finančný poradca a analytik, je konateľom spoločnosti Perspective Group.

Prečo ste sa rozhodli zorganizovať petíciu proti ETS 2?

Dôvody sú v zásade rovnaké ako pri petícii proti klimatickému zákonu. ETS 2 podľa nás povedie k zníženiu životnej úrovne obyvateľstva – to je kľúčový dôvod. Pritom planétu nezachráni. Povedie tiež k strate pracovných miest, deindustrializácii, zvyšovaniu cien energií z tradičných palív a rastu cien potravín.

Okrem toho môže časom obmedziť používanie alebo dokonca aj vlastníctvo motorových vozidiel. Môže spôsobiť zníženie dostupnosti bývania. A mám obavu, že v strednodobom a dlhodobom horizonte môžu dosahy ETS 2 viesť až k rozkladu spoločnosti a ohrozeniu demokracie.

Z akých predpokladov vychádzate?

Dnes presné dosahy nedokáže predpovedať nikto, to uznávam. Ale vychádzame z výpočtov českého ekonóma Lukáša Kovandu. Ten pracuje s odhadom budúcej ceny emisnej povolenky, ktorú však určuje trh – ide teda o niečo mimoriadne nestabilné.

V zásade budeme platiť nejakú novú daň, ktorej výšku nepoznáme, a zároveň sa jej hodnota bude nepredvídateľne meniť.

Energetici upozorňovali, že už v systéme ETS 1 predstavovala kolísavosť cien veľké problémy pre podniky. Kovanda pri svojich prepočtoch použil priemer rôznych prognóz na rok 2030 a dostal sa k hodnote zhruba 260 eur za tonu CO₂.

Dokonca ani Európsky parlament nehovorí o sume 45 eur za tonu oxidu uhličitého, ale pracuje s cenou 80 eur.

Aké ďalšie faktory sa vzali do úvahy?

Pán Kovanda vychádzal, samozrejme, z priemerných ukazovateľov pre české domácnosti. Zohľadnil priemernú spotrebu palív – 975 litrov ročne, čo zodpovedá približne 14-tisíc kilometrom pri priemernej spotrebe 7 litrov na 100 kilometrov. Tým vypočítal vplyv na dopravu. Pri kúrení v rodinnom dome vychádzal z pomeru 85 percent plyn a 15 percent uhlie.

Doplnil prognózy národných bánk o dodatočnej inflácii spôsobenej ETS 2. Česká národná banka hovorí o 0,9 percenta, poľská o 2 percentách, pán Kovanda použil 1 percento.

Výsledkom bol odhad, že priemerná česká domácnosť zaplatí ročne o približne 83-tisíc českých korún viac, teda zhruba 3 300 eur. My sme to zaokrúhlili na 3 000 eur, ale pre Slovensko to môže byť ešte vyššia suma – sme totiž jedna z najvidieckejších krajín EÚ, obyvatelia preto musia častejšie jazdiť autom a vo väčšej miere bývajú v starších rodinných domoch.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Zástancovia ETS 2, resp. spoplatnenia emisií z individuálnej dopravy a vykurovania, hovoria o dosahu niekoľkých eur mesačne. Nie je to priveľký rozdiel?

Slovenská klimatická koalícia ešte donedávna uvádzala náklad 18 eur mesačne. Vychádzala z ceny 45 eur za tonu CO₂. No v tom čase bola cena povolenky na burze už 80 eur. Po oznámení o odložení účinnosti ETS 2 na rok 2028 a debatách o možnom zastropovaní ceny 23. októbra prudko klesla. Odvtedy však opäť postupne stúpa.

A to stále hovoríme o tom, že sa obchoduje s tzv. futures, teda emisie z dopravy a bývania ešte reálne spoplatnené nie sú, no na burze sa s nimi už obchoduje. Začalo sa s tým v máji tohto roka a už pri spustení bola cena okolo 80 eur za tonu, doterajší vrchol bol tesne pod 95 eurami za tonu.

A ako vieme z fungovania trhov, burzové aktíva z dlhodobého pohľadu rastú – ETS 1 je toho dôkazom – a bolo by naivné myslieť si, že ETS 2 bude výnimkou.

Čo je cieľom ETS 2?

Zmeniť naše správanie – aby sme výrazne menej jazdili autom a výrazne menej kúrili. A 18 eur mesačne, teda 216 eur ročne, správanie veľkého množstva ľudí nezmení.

Univerzita v Kolíne nad Rýnom vypočítala, že na to, aby sa emisné ciele Európskej únie aspoň čiastočne naplnili, musela by tona emisií oxidu uhličitého stáť výrazne viac ako 250 eur. Nemecký Spolkový úrad pre životné prostredie prognózuje cenu medzi rokmi 2027 a 2030 na v priemere 99 eur za tonu CO₂ a v roku 2030 na 122 eur za tonu.

Keď si porovnáme odhady inštitúcií s odhadom burzových analytikov, tie burzové sú ešte vyššie. A povedzme si – čo je reálnejšie? Ak niečo nesprávne odhadne úradník, v zásade mu nič nehrozí. Ale ak sa dlhodobo mýli burzový obchodník, príde o klientov.

Preto si myslíme, že omnoho reálnejšie sú prognózy burzových analytikov. Bloomberg napríklad predpokladá cenu 149 eur za tonu v roku 2030.

Potom je tu zásadná štúdia ekonómov uverejnená v bulletine Rakúskej národnej banky. Oni na to išli úplne inak. Za základ si zobrali naplnenie cieľov Fit for 55, kľúčovej časti Green Dealu, a rátali, čo sa musí stať, aby boli splnené. Výsledkom ich analýzy je, že cena emisnej povolenky, teda jednej tony CO₂, by musela do roku 2030 stúpnuť na 668 eur.

Čo by taká cena znamenala pre ekonomiku?

Táto štúdia predpokladá priemerný pokles HDP v EÚ o 2,2 percenta a rast cien o 6,4 percenta. No krajiny s nízkymi príjmami a vysokým podielom fosílnych zdrojov v doprave a vykurovaní – medzi ktoré patrí Slovensko – by boli postihnuté dvojnásobne.

Pre Slovensko vychádza pokles HDP na takmer mínus 5 percent a rast cien až 17 percent. To je kombinácia hospodárskej krízy a vysokej inflácie – stagflácia, jeden z najhorších ekonomických javov. V časoch hypotekárnej krízy na konci nultých rokov bol síce podobný hospodársky prepad, ale inflácia bola mierna. Nechcime si ani predstaviť, akú chudobu by znamenal pokles HDP o 5 percent a zároveň nárast inflácie o 17 percent.

Slovensko z tejto štúdie vychádza ako potenciálne najviac postihnuté zo sledovaných krajín.

Práve preto, aby sa tento scenár nenaplnil, prosíme verejnosť o podporu našej petície Stop ETS.

Nástup ETS 2Nové zelené dane prinesú ďalšie zdražovanie dopravy či prevádzky budov

Erik Potocký

Je vôbec realistické, aby sa cena povolenky vyšplhala tak vysoko? Ľudia majú určité limity, ktoré sú ochotní zaplatiť, a spotreba nad tieto limity zamrzne.

Veď o to Bruselu ide. Aby spotreba zamrzla, aby sa masívne znížila životná úroveň. Lebo svet našu životnú úroveň údajne neunesie. Inak všetci zhoríme v klimatickom pekle. Myslím si, že sa to v plnom rozsahu nenaplní – nie preto, že by to bolo nemožné, ale že odpor verejnosti a štátov bude príliš silný. Dôkazom je, že sa 19 členských štátov dokázalo zhodnúť v tom, že existujúca podoba ETS 2 je problém.

Ale treba povedať, že ide len o odklad účinnosti, samotné ciele sa nezmenili.

Myslím si, že takýto katastrofický scenár nenastane, pretože odpor verejnosti a štátov stúpa a aj politicky to bude veľmi citlivá vec. Ale ak by sme na to neupozorňovali, naplnilo by sa to. Pravidlá totiž už raz boli schválené, platia a zmeniť sa môžu len tým, že vznikne dostatočne veľký tlak. Každý podpis na našej petícii Stop ETS prispieva k tomu, aby sa tento naozaj desivý scenár nenaplnil.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Ako to, že odpor vzniká až teraz? Prečo neprišiel, keď sa legislatíva tvorila a schvaľovala?

Pretože očividne existovali len dosahové štúdie, ktoré robili zelení. Pozrime sa na dnešné tvrdenia napríklad Klimatickej koalície. Alebo vôbec žiadne. Dosahové štúdie bánk, finančných inštitúcií a burzových analytikov vznikli až potom. Keď dnes politickí predstavitelia vidia, čo vlastne schválili a aké to môže mať následky, začínajú sa spamätávať. Dúfajme, že nie neskoro.

Ale už v tom pôvodne schválenom materiáli boli kvantifikované dosahy napríklad v doprave. Prestížny Postupimský inštitút pre výskum klímy narátal, že ETS 2 prinesie zdraženie litra benzínu o 10,5 centa a litra nafty o 12 centov.

To by ešte nebolo také strašné a uniesli by sme to. Ale tieto čísla sú len počiatočný nárast, ktorý bude mať tendenciu zvyšovať sa. Ako som už povedal a podložil štúdiami, ak sa majú naplniť emisné ciele EÚ a ak sa má zmeniť spotrebiteľské správanie ľudí, aby menej jazdili, menej kúrili a podobne, emisie musia byť výrazne drahšie.

Môžu domácnosti znížiť dosahy, ak prejdú na tepelné čerpadlá alebo elektroautá, alebo sú tieto technológie také nákladné, že sa efekt prakticky vynuluje?

Tieto technológie sú dnes finančne dostupné pre bohatších ľudí a aj to najmä vďaka dotáciám. Problém je, že prechod na tieto technológie budú financovať práve ľudia z vidieka a menších miest – tí, ktorí denne jazdia autom, kúria plynom a nemajú dostatočne zateplené domy – zvýšenými cenami. Oni budú najviac postihnutí.

Systém je nastavený tak, že to celé zaplatí stredná vrstva. Cez sociálno-klimatický fond sa peniaze prerozdelia najchudobnejším a z daní sa budú dotovať elektroautá a tepelné čerpadlá pre bohatých. Sociálny fond bude navyše fungovať len do roku 2032. Potom už ani chudobným nikto nebude pomáhať.

Vieme, že stredná trieda je chrbticou ekonomiky. Ak túto vrstvu zasiahnete, zabrzdíte celú ekonomiku. Ak ju hospodársky zničíte, zničíte celú spoločnosť. Práve z tohto pramenia naše obavy z rozkladu spoločnosti a o osud demokracie.

Má vôbec sociálno-klimatický fond ekonomický zmysel, ak ide len o presúvanie peňazí?

Z pohľadu občana a príslušníka strednej triedy, ktorého to ekonomicky zlikviduje, určite nie.

Z pohľadu EÚ to zmysel má. Jednak tým prerozdeľovacím mechanizmom získava kontrolu a jednak preto, že štvrtina príjmov z ETS je priamo príjmom rozpočtu EÚ. No a časť týchto príjmov ide na splácanie dlhu.

Prerozdeľovanie na začiatku vyzerá atraktívne – chudobní dostanú peniaze. No z roka na rok budú aj oni platiť viac a dostávať menej. Najprv občanom EÚ poskytne peniaze – čo vyzerá atraktívne –, ale následne od nich každoročne vyberie viac, než dostali.

Ako to myslíte?

Poviem to zjednodušene. Dám vám sto eur ako kompenzáciu za zvýšené náklady. Vy mi zaplatíte v prvom roku 30 eur ako cenu emisnej povolenky. V ďalšom roku vám dám zase stovku, ale tá emisná povolenka už nestojí 30 eur, ale sto. O rok stojí už 150, na ďalší rok zase viac. No vy stále dostávate len tú stovku. Aj to len do roku 2032. Potom už nič. Zato ja od vás z roka na rok dostávam viac a viac stovák. Na začiatok som vás nalákal, no už na tretí, štvrtý rok som v zisku ja – teda EÚ.

Ak by takto „podnikala“ súkromná firma...?

Hovorí sa tomu úžera.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Je šanca nejako to zvrátiť?

Začínam byť optimista. V poslednom období sa vo svete udialo niekoľko vecí, ktoré naznačujú, že sa vnímanie „zelenej“ agendy mení.

Po prvé v Kanade, kde to už vyzeralo, že progresívni liberáli prehrajú po pôsobení Justina Trudeaua voľby na celej čiare, napokon opäť vyhrali, k čomu im veľmi pomohol Donald Trump svojimi nešťastnými výrokmi a colnými hrozbami. No na počudovanie, jedným z prvých krokov nového liberálneho premiéra Marka Carneyho bolo zrušenie zelených daní, obdoby ETS 2, pozostatky ešte platia v Quebecu.

Po druhé v lete tohto roka americké ministerstvo energetiky vydalo správu, v ktorej konštatuje, že klimatická zmena nemá prakticky žiaden vplyv ani na americkú, ani na globálnu ekonomiku. V tejto správe neriešia, do akej miery a či vôbec je spôsobená ľudskou činnosťou. Naopak, výrazný a negatívny vplyv na ekonomiku majú politiky, ktoré sa snažia s klimatickou zmenou „bojovať“ rôznymi reguláciami a novými daňami.

A jediný spôsob, ako účinne s klimatickou zmenou naložiť, je prispôsobiť sa jej. No a kľúčovým bodom tohto prispôsobenia je, aby ľudia bohatli, nie chudobneli, ako sa o to snaží Európska únia. Bohatnutie je možné len vtedy, keď budú energie lacné a kedykoľvek dostupné.

Tretia vec, ktorá ma zároveň veľmi prekvapila, je, že zhruba pred mesiacom Bill Gates, ktorý sa veľmi angažuje aj v zelenom hnutí, napísal list účastníkom klimatickej konferencie v Brazílii, ktorá sa v týchto dňoch končí. V liste píše niečo veľmi podobné ako americké ministerstvo energetiky.

Skúste to priblížiť.

Hoci je stále presvedčený o tom, že hlavným problémom sú emisie oxidu uhličitého, jedinou cestou, ako sa podľa neho s klimatickou zmenou vyrovnať, je celkový rast bohatstva ľudstva, a to aj vtedy, ak je – dočasne – postavený na fosílnych palivách.

Uvádza argument, že ak by do roku 2050 ľudia zdvojnásobili svoje bohatstvo, znížil by sa počet úmrtí v dôsledku klimatických zmien o 50 percent.

Štvrtá udalosť sa udiala v Austrálii. Dve najväčšie opozičné strany, ktoré ešte nedávno spolu vládli – austrálska liberálna strana a austrálska národná strana –, odstúpili od politiky uhlíkovej neutrality a začali hovoriť o podpore hospodárstva a priemyslu. Tamojší vládnuci labouristi síce pokračujú v zelenej agende, no ich hlavní konkurenti, ktorí po najbližších voľbách môžu opäť vládnuť, už otáčajú.

No a posun vidíme aj v Nemecku, ktoré je nielen motorom európskej ekonomiky, ale v predchádzajúcich rokoch bolo aj lídrom „zelenej“ politiky v EÚ. Hoci ešte stále dve tretiny Nemcov veria v človekom vyvolanú klimatickú krízu, čoraz menej ich je ochotných za to platiť. Uťahovať opasky si má niekto iný.

Nástup ETS 2Väčšina strán sa zhoduje, že zdanenie emisií z dopravy a bývania treba prehodnotiť či rovno zrušiť (anketa)

Erik Potocký

Sú emisné povolenky skutočným tovarom v ekonomickom zmysle?

Emisné povolenky ako také by mali zmiznúť. Zastavené by malo byť nielen ETS 2, ale aj ETS 1, ktoré už roky poškodzuje priemysel a ekonomiku európskych krajín.

Je to umelý finančný produkt postavený na filozofii, že máme nejaké externality ako oxid uhličitý, ktorý údajne ničí klímu, a že by ich mal trh nejako naceniť.

Ale faktom je, že ak následkom spoplatnenia emisií spoločnosť ako celok schudobnie, väčšine ľudí klesne životná úroveň a spomalí až zastaví sa hospodársky rozvoj, príroda začne trpieť omnoho viac. Pretože platí, že čím chudobnejšia spoločnosť, tým viac sa zameriava na primárne potreby, základné krátkodobé prežitie a nepremýšľa o nejakej ochrane prostredia.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Zjednodušene – ak ľuďom v chudobných regiónoch neprimerane zdražíte kúrenie plynom, začnú klčovať lesy a páliť drevo. Keď dôjde drevo, začnú kúriť čímkoľvek dostupným, čo horí. A tak namiesto CO₂ a vodnej pary, čo sú primárne produkty spaľovania zemného plynu, bude v ovzduší omnoho viac škodlivín.

Potom si musíme položiť otázku, či naozaj ide o ochranu životného prostredia alebo je to len akési náhradné náboženstvo vyšších vrstiev západnej spoločnosti.