O románe Tomáša Hudáka Amerikáni Prečo je z toho bestseller?

Nestáva sa to u nás často, že debutant vyletí hneď po vydaní svojej knihy na prvé miesta v rebríčkoch predaja kníh.

Niekto by mohol povedať, že veľký úspech románu Tomáša Hudáka Amerikáni spočíva v tom, že autor je už dlho známy ako standupový komik, moderátor či novinár.

Možno na tom je kúsoček pravdy, ale len malý. Ak sa vám niekto páči ako standupový komik, nemusíte si hneď ísť kúpiť jeho hrubý román.

Takéto knihy sa zvyčajne derú v predajoch nahor vtedy, keď sa o nich čitatelia dozvedia od dôveryhodných ľudí, že sa oplatí začítať sa.

Ale možno by sa dalo nájsť ešte aj iné vysvetlenie rýchleho úspechu Hudákovej knihy o slovenských vysťahovalcoch do USA. Na Slovensku je stále veľa rodín, ktorých príbuzní kedysi odišli za prácou do Ameriky, buď tam ostali, alebo sa vrátili domov. A tu im prischla prezývka Amerikáni.

Priznávam, toto bolo aj mojím motívom, prečo som po knihe siahla. Dedo robil desať rokov v bani v Pittsburghu – a potom sa vrátil domov. Dal si v malom mestečku na Zemplíne postaviť dom, nakúpil polia a začal gazdovať. Potom mu komunisti všetko združstevnili.

Podobne motivovaných čitateľov bolo asi viac. Chceli sme si príbeh svojich blízkych akoby prežiť v novom románe.

Obdivuhodne naštudované reálie

Hudákova kniha nie je iba príbehom mladého muža, ktorého bieda z východného Slovenska vyhnala do pittsburských oceliarní, ale je to aj poctivo dokumentárne dielo. Bolo vidieť, že výskumu venoval autor veľa času a chcel zistiť čo najviac o živote vysťahovaných Slovákov (ale aj Rusíni sa objavia, Chorváti či haličský Žid).

Ak ste si veľmi nevedeli predstaviť, ako váš dedo či pradedo putoval dakde zo Šariša či Zemplína cez more až do Nového sveta, bez veľkej sumy peňazí a bez znalostí cudzích rečí, tak tu je to pomerne detailne opísané. Je tu síce opísaná len jedna trasa (cez Hamburg), ktorou išiel románový hrdina, ale čitateľ získal predstavu, ako to fungovalo.

Je prekvapujúce, ako dobre mali lodné spoločnosti už začiatkom 20. storočia tento biznis zvládnutý, aj konkurencia bola veľká, takže sa podmienky cestujúcich zlepšovali. 

Šífkarta do Ameriky sa dala kúpiť už aj na košickej železničnej stanici. Ale nekončilo sa to kúpou lodného lístka. Agenti spoločnosti potom posúvali svojich pasažierov cez rozličné prestupné stanice, aby sa dostali až na loď.

Dôležitejšie pritom bolo mať pri sebe hotovosť ako pas. Uhorský pas nemal ani hlavný hrdina nášho románu, ale zjavne to nebol problém.

Podrobne je opísané, aké nástrahy číhali na tých, ktorí sa vydali na ďalekú cestu. Mnohých okradli, iní ochoreli, zranili sa alebo sa stali obeťami priekupníkov s ľuďmi, najmä ženy boli veľmi ohrozené.

Hudák to opisuje tak, ako by on toto všetko sám zažil, aj tú cestu do nemeckého prístavu, aj samotnú plavbu, príchod na Ellis Island a potom aj prácu v oceliarňach. Veľmi presvedčivo zachytáva aj život v slovenských robotníckych štvrtiach, kde sa v prenajatých izbách tiesnili viacerí chlapi a striedali si často jednu posteľ – keďže sa robili dvanástky, a to aj v nočných zmenách. Jeden robotník spal, druhý robil a potom sa v posteli vymenili.

Dlhšie usadené rodiny prijímali do svojich domov týchto chlapov za poplatok a ženy sa o nich aj starali, prali im, varili.

V prípade nášho hrdinu Ondreja bola domácou paňou Helen, energická a empatická žena, ktorá bola pre osamelých vysťahovalcov dôverníčkou, kuchárkou aj opatrovateľkou v chorobe. Niektorým aj dohadzovala dievčatá, ktoré by boli vhodné nevesty.

To spomínam najmä preto, že celý ten román je najmä o mužoch, lebo v oceliarňach bola robota pre chlapov a mnohí mladí muži prišli do Ameriky bez rodiny alebo ženy s deťmi za nimi prišli neskôr. Preto treba oceniť, že tu je aj pani Helena, ktorá držala nad chlapmi ochrannú ruku, akoby im nahrádzala matku, silná aj ambiciózna žena s veľkým a dobrým srdcom.

Je tu Ondrej z Bakše

Autor sa do témy ponoril hlboko a život vysťahovalcov podáva veľmi plasticky, opisuje podrobne ich prácu v oceliarňach, ich spôsob bývania, vzájomnej podpory, náboženský život, boj o dôstojnosť s inými skupinami vysťahovalcov a vidíme aj pády. Muži, ktorí to neuniesli, no a alkohol či predajné ženy boli na dosah.

Ak by autor bol len faktograficky dôsledný, ak by nás iba zahrnul informáciami, ako to fungovalo, ale neponúkol pôsobivého hrdinu, tak by to čitateľa možno aj nudilo. Lebo román musí mať silné postavy, musí byť plný ľudí, ktorých príbeh vás chytí, držíte im palce, bojíte sa o nich aj vás hnevá, keď nekonajú správne, a ste šťastní, keď sa im darí.

Kniha stojí najmä na príbehu jedného muža. Je tu Ondrej z Bakše, v Amerike premenovaný na Andyho, ktorý vás celým tým svetom slovenských vysťahovalcov (najmä) v Pittsburgu sprevádza.

On je ten najkladnejší hrdina z najkladnejších. Veľmi rýchlo si ho zamilujete a potom sa už oňho bojíte, s napätím sledujete, či sa uchytí, či zarobí, či sa nezraní pri ťažkej práci, či ho na smrť nedobijú írske gangy, či morálne neupadne, či ostane verný svojej milej a či sa s ňou ešte stretne. 

Je to trochu rozprávková bytosť. Toto možno bude niektorým čitateľom aj prekážať.

Lebo on ide každú nespravodlivosť naprávať, do všetkého sa vrhá odvážne, neznesie pohľad na to, keď sa ubližuje nevinným. Pritom to nie je žiadny silák či bitkár, ale nič ho nezastaví. 

Ale je to aj rozmýšľajúci mladý muž, zaujíma sa o všeličo, vzdeláva sa, má vlastné knižky, učí sa angličtinu, zaoberá sa politikou, je čestný, obetavý, empatický a citlivý, nie div, že ho ženy zbožňujú, ale on je verný tej jedinej. No nemilujte ho!

Zaujímavá je aj politická línia

Ondrej chodieva do kostola, vypomáha vo farnosti, má v slovenskej komunite čoraz silnejšie slovo a z domova si doniesol naozaj silnú vieru, ale tu v Amerike už má aj pochybnosti, vidí priveľa zla a trápenia okolo seba. 

Keďže autor dal pred časom rozhovor našej kolegyni Zuzane Hanusovej o tom, ako sa on, chlapec z veriacej rodiny, absolvent cirkevného gymnázia, člen Hnutia fokoláre, dostal do Bratislavy na VŠMU, do umeleckých kruhov – a postupne začal strácať vieru.

Dokonca Tomáš Hudák v tomto smere urobil aj verejný coming out a vysvetlil svoj posun.

Preto bolo zaujímavé, ako podá vieru svojho hrdinu a vôbec náboženský život vysťahovalcov. Jeho hlavný hrdina má už aj pochybnosti, odmietne ísť na spoveď, pri ktorej by musel kňazovi prezradiť dôležité veci v robotníckej vzbure. Ale nestane sa z neho ateista.

Je tu totiž aj krásna postava obetavého starého kňaza, bez ktorého by život vo vysťahovaleckej kolónii bol ešte smutnejší a prázdnejší. 

Zaujímavá je aj politická línia. Lebo Ondrej do USA prichádza ešte ako „Hunkie“, teda obyvateľ Uhorska. Vníma aj vypuknutie prvej svetovej vojny, a potom vstup USA do nej.

Ale najzaujímavejšie veci sa dejú tu v USA okolo snáh o nový československý štát. Niektorí vysťahovalci čítajú tamojšie slovenské noviny, aj Ondrej to podrobne sleduje, chlapi veci preberajú a zaujímajú sa o dianie doma. Mnohí sa totiž chcú vrátiť.

Zaznamenaný je tu aj príchod Tomáša G. Masaryka do Pittsburghu, krátko je tu spomenutý aj podpis Pittsburgskej dohody a to, ako vrúcne tisíce Slovákov a Čechov vítali bielovlasého profesora, z ktorého sa práve stával štátnik.

To je dobré pripomenúť, lebo my Slováci niekedy príliš vidíme iba (nespochybniteľné) zásluhy Štefánika pri ovplyvňovaní francúzskej elity, ale politickú robotu pre nový štát, ktorú odviedol Masaryk v USA, možno vnímame trochu menej. Vidíme aj to, ako Slováci dostávajú novú víziu, už vedia, že získajú novú vlasť.

Preto mnohí oddane podporovali nový štát, aj keď sa už napríklad nechceli vrátiť.

No náš hrdina Ondrej je veľký vlastenec a je verný svojmu národu, svojej dedine aj svojej rodine. To tvorí jeho identitu.

Chce sa vrátiť domov, hoci vie, že tam to nebude ľahké. 

Autor nesúdi tých, čo sa rozhodli ostať, ale asi sú mu sympatickejší tí, ktorí sa vrátili. Nemôžem nesúhlasiť, aj môj dedo sa vrátil, hoci sa mu už v USA črtal celkom pekný život. 

Taký Robin Hood v slovenskom vydaní

Takže ten román má veľkú hodnotu pre tých, ktorí vedia – z čítanky, učebnice, novín či z rodinných príbehov – o tom, aký bol život tých, ktorí odišli za prácou do amerických baní či oceliarní.

Ale tu je to zrazu veľmi živé, akoby ste chodili po tých uliciach, sedeli s tými ľuďmi v krčme či v kostolných laviciach, akoby ste cítili vôňu pirohov, ktoré Helena svojim „bordingošom“ (nájomníkom) varila, a strašne vás trápi to, ako írske gangy vydierajú a týrajú tých našich.

Je to vlastne aj akčný román, takmer detektívka, lebo sa tu zrazili tvrdí írski chlapíci, talianski mafiáni a slovenskí muži bojujúci o svoje peniažky aj o svoju dôstojnosť. Sú dôvtipní, porážajú tvrdých protivníkov aj vtipnými nápadmi, aj rozvahou, odvahou a súdržnosťou. Dokonca očaria aj talianskych mafiánov, ktorí chcú byť ich spojencami. 

Ale náš čestný Ondrej spojenie s mafiánmi odmietne. Udeje sa tu veľa krutého, súboje sú ťažké a napokon ani nepríde k veľkolepému víťazstvu, ale naši získajú rešpekt, a tak protivník pristúpi k dohode. Hoci sa tak stali pre odborárov aj štrajkokazmi, ale oni potrebovali zarobiť, nemohli štrajkovať dlhé mesiace.

V niečom je tá Ondrejova túžba po spravodlivosti a ochota ísť do každého súboja, kde o ňu ide, možno aj otravná. Vždy je na strane dobra. Teda raz síce zbije aj muža, ktorého si s niekým poplietol, ale ospravedlní sa a dá odškodné. Ale inak sa čitateľ naňho môže spoľahnúť, lebo on sa bude angažovať v každom zápase proti skrivodlivosti a ľudskej dôstojnosti.

Bude bojovať, vyjednávať, nezištne pomáhať, manažovať veci alebo chlapsky dohovárať, či zachraňovať aj mužov, ktorí nemajú takého pevného ducha. Vlastne zachraňuje aj ženy, napríklad tie padnuté.

Taký Robin Hood v slovenskom vydaní. Môže to byť aj trochu smiešne, lebo náš hrdina ide zakaždým odhodlane do boja. Každá ľudská bieda či nespravodlivosť sa ho dotýka. 

A on bude víťazom vždy a všade. Ale trošku ste za to aj vďační. Lebo je tu postavený nejaký ideál, vzor skutočného chlapa. A objavil sa tu v čase, keď sa klasická maskulinita vníma len ako toxická.

Tento muž sa pobije často, ale bije sa nie sám za seba, má to v hlave upratané. Preto dokáže uspieť aj vo veľmi komplikovaných situáciách.

Hudákova kniha asi nezaujme literárnych kritikov

Takže Tomáš Hudák nám nechcel rozprávať len o tom, ako sa žilo slovenským vysťahovalcom v USA. Je tam aj táto iná línia, vzor chlapa, ktorý je pre každú komunitu požehnaním.

Ktovie, čo má väčší vplyv na veľký úspech románu. Či ten historický výskum, plasticky podané reálie a život slovenskej komunity v USA alebo tá kladná postava. Ten nezastaviteľný Ondrej.

Hudákova kniha asi nezaujme literárnych kritikov, budú sa možno aj vysmievať z jeho ideálneho Ondreja. 

Osud Hudákovej knihy môže byť podobný jednej inej knihe.

Etnologička Júlia Marcinová vydala v roku 2023 román Pýtaj si mlieko tam, kde si sa vydala. Inšpirovala sa príbehmi svojej rodiny a zachytila obdobie v malej dedinke Poluvsie v rokoch 1860 až 1944. Je tu veľa utrpenia, biedy, nanútených sobášov, nešťastných manželstiev, tragédií, ale aj rodinnej súdržnosti, odpustenia, láskavosti.

Autorka ako etnologička opísala život dedinských komunít a gazdovských rodín veľmi autenticky. A aj tie jej príbehy fungovali.

Kniha nezískala žiadne literárne ceny, ale čitatelia si ju absolútne zamilovali. Ponúkla niečo, čo mnoho rodín na Slovensku poznalo z rozprávania, zo starých fotografií, a zrazu to tu bolo literárne zručne a jednoducho zachytené. Bol z toho bestseller.

Hudákovi Amerikáni môžu byť podobným príbehom. Literárne ceny možno nezískajú, ale čitatelia si tú knihu užijú.