Recenzia Hľadanie proroctva v čase krízy

Raz, v tejto ponovembrovej dobe, sme sedeli s priateľmi a rozprávali sa o situácii na Slovensku. Náš maďarský priateľ László Szigeti odrazu povedal: „Potrebujeme slovo!“ Potrebujeme slovo, ktoré označí túto dobu a načrtne víziu do budúcnosti.

Vydavateľstvo Nové mesto vydalo teraz knihu talianskeho profesora histórie, zakladateľa hnutia Sant’Egidio, prezidenta Spoločnosti Dante Alighieriho v Taliansku Andreu Riccardiho Cirkev horí. Kríza a budúcnosť kresťanstva, ktorá je takýmto „slovom“ o súčasnej situácii cirkvi i sveta, najmä v európskych krajinách s katolíckou tradíciou.

Pokorne, ale pravdivo opisuje krízu, ktorou cirkev v súčasnosti prechádza. Zmenili sa ekonomické i sociálne podmienky vyspelého sveta, ale odpadnutie od cirkvi bolo aj dôsledkom jej predchádzajúcich chýb.

Autor hovorí o ubúdajúcom počte kňazov a hľadá riešenie, aby cirkev nezostala bez slávenia Eucharistie. Hovorí o zmene prežívania života farností, najmä vo veľkých mestách, hovorí o dôsledkoch covidu pre náboženský život vo svete, o globalizácii, ktorá sa dotýka rovnako života cirkvi, i o migrácii, ktorá nás stavia pred celkom nové problémy.

Na zmenu sveta upozorňovali všetci pápeži po skončení druhej svetovej vojny. Pius XII. v roku 1958 hovoril, že „v Európe treba kresťanskú vieru predkladať novým spôsobom“. Ján XXIII. mesiac pred otvorením Druhého vatikánskeho koncilu v roku 1962 vyzýval v rozhlase, „aby sme pozorne skúmali znamenia čias“.

Pavol VI. nadväzoval na tieto myšlienky svojho predchodcu. Ďalší pápeži už hľadali východiská z tejto situácie. Ján Pavol II. strhával celosvetovými stretnutiami mládež sveta. Benedikt XVI. hovoril o tvorivej menšine, ktorá by mohla byť zárodkom budúcnosti. Pápež František upriamoval pozornosť na milosrdenstvo, chudobných i otázky ochrany životného prostredia.

Kríza cirkvi by bola stratou pre západnú civilizáciu. Až keď vznikne prázdno, človek pochopí hodnotu toho, čo sa pomaly vytráca. Autor cituje spisovateľa Corrada Augiasa, ktorý napísal, že kríza cirkvi by bola stratou ľudskosti pre všetkých.

Kardinál Martini sa v roku 1991 v Compostele vyslovil, že je potrebné prejsť sekularizáciou, pochopiť jej negatívne i pozitívne aspekty: nemalo by sa jej čeliť konfrontáciou alebo exkomunikáciou. A dodal, že dnes je evanjelizácia sveta spojená s opätovnou evanjelizáciou starého kontinentu.

Andrea Riccardi v knihe hovorí, že kríza cirkvi nie je úpadkom, možno je len úpadkom doterajších ideálov. Je logické, že minulosť sa vytráca, kríza je predovšetkým prechodom do budúcnosti, nielen generačným, ale aj chápaním sveta. Je potrebné prijať, že musíme prejsť krízou tohto sveta a naplniť ho vlastným kresťanským proroctvom. Celá jeho kniha je vlastne hľadaním tohto „proroctva“. 

Je úžasné sledovať zápas súčasných kresťanských mysliteľov Západu o obnovu cirkvi a jej poslania v dnešnom svete. Františkánsky kňaz Richard Rohr z Nového Mexika, nemecký pastorálny teológ Jan Loffeld, pápežský kazateľ a taliansky kapucín Roberto Passolini, ktorý nedávno aj navštívil Bratislavu, a mnoho ďalších a ďalších, ktorí úprimne hľadajú cestu k obnove cirkvi vo svete.

Ich zápas nám dodáva nádej, že kresťanstvo v západnej civilizácii nekončí, že je schopné sa obnoviť, ako sa to v dejinách opakovane vždy stalo. Je dobré, že tieto knihy vychádzajú v slovenskom alebo českom preklade, keď na Slovensku je takáto otvorená diskusia zatiaľ stále len v začiatkoch. Knihu Andreu Riccardiho Cirkev horí odporúčam každému vziať do rúk a čítať.  

Knihu Cirkev horí kúpite v e-shope denníka Postoj.