Knižná anketa Postoja Douthat o dôležitosti viery, Mikloškove Mystičky, Null o Ukrajine, Münchauov Kaput či Puchala ako slovenský Waltari

Respondentov sme sa pýtali, ktorá kniha ich tohto roku najviac zaujala. Mohli uviesť aj viac kníh, museli byť vydané v posledných rokoch v slovenskom alebo cudzom jazyku.

Gabriel Hunčaga, dominikán a historik

V roku 2025 ma viac ako iné knižné tituly zaujali tieto dva: Veľká Morava a slovanský svet (Veda, 2024) a Josef Pieper: Eseje (Minor, 2024). 

Prvú knihu napísal náš súčasný najväčší odborník na danú tému Ján Steinhübel z HÚ SAV. Vysvetľuje v nej historické pojmy, ktoré sa v súvislosti s Veľkou Moravou neraz používajú chybne či ideologicky (napr. kráľ, knieža, vladyka). Čitateľ sa dozvie, ako fungovali hrady, trhy, peňažná výmena a kresťanská infraštruktúra našich predkov. Výsledkom je pútavé rozprávanie o jednej z najvýznamnejších etáp našich starších dejín. 

Druhá pomerne útla kniha obsahuje Pieperove úvahy o tom, v čom spočíva zdokonalenie človeka, ako súvisí s jeho miestom vo svete a s jeho vzdelávaním. Výklad inšpirovaný Tomášom Akvinským je metafyzickým pohladením duše, napísaný zrozumiteľným „scholastickým“ jazykom. Najmä esej Celistvé vzdelávanie výstižne reaguje na dnešnú dobu, lebo zachovať si slobodu a nádej uprostred pseudoporiadku dokáže len človek, ktorý sa stará o svoje vnútro.

Jana Vinterová, jazyková redaktorka, autorka knihy Spoľahni sa

V tomto roku som prežila intenzívne obdobie s Máriou Danthine Dopjerovou, keď som za pár týždňov prečítala celú sériu jej kníh. Najviac som si však vychutnala tú poslednú Francúzsko perom a štetcom (Po stopách umelcov). Autorka ma „vzala so sebou“ na putovanie po miestach, kde najznámejší (nielen) francúzski spisovatelia a maliari strávili veľkú časť svojho života. A nielenže ma zoznámila s ich životom, nevynímajúc rôzne perličky, zaujímavosti a peripetie, ale mi ukázala aj ich knihy, básne a obrazy. Tak dobrodružne a šťavnato opísané, až mám pocit, že som ich videla, čítala a ich autorov osobne poznala. Je to ten typ knihy, ktorá vám rozšíri obzory, ani neviete ako.

Z našej postojovskej produkcie by som vybrala Mystičky dvadsiateho storočia od Františka Mikloška. Kniha je založená na osobných svedectvách rehoľníčok, ktoré vzdorovali režimu aj v najťažších rokoch komunistického útlaku. Silné príbehy na pozadí historických reálií, ktoré nevyhnutne vedú k otázke, čo je na viere v Boha také podmaňujúce, že je pre ňu človek ochotný obetovať všetko.

Pavol Hric, riaditeľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach

Viera Michalková (ed.): Ján Murín: Spomienky II 1950 – 1961. Od Ilavy cez Sudety po Karvinú (Byzant, Košice).

V roku 2013 vyšiel prvý diel spomienok Dr. Jána Murína, významnej osobnosti Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé čítanie a čakal som na druhý diel knihy, ktorý vyšiel na jeseň tohto roku. V ňom sa popisuje, ako sa z doktora teológie stáva väzeň, pastier a kŕmič kráv a neskôr robotník. 

Kňazi, ktorí nepodpísali prestup do Pravoslávnej cirkvi, boli vysídlení na rôzne miesta, najmä do Čiech. V knihe sú opísané dramatické príbehy rodiny doktora Murína – s manželkou, deťmi a so svokrovcami. Sú to príbehy plné obetavej lásky a vernosti v ťažkých životných podmienkach.

Kniha obsahuje bohatú korešpondenciu prenasledovaných katolíckych kňazov obidvoch obradov. V tom čase boli listy nástrojom vytvárania jednoty a povzbudením na vernosť Katolíckej cirkvi.

Kniha ponúka dnešnej „generácii slobodných“ spoznať „generáciu odsúdených“, ktorí napriek mnohým utrpeniam zostali verní pravde a svojmu povolaniu.

Marián Zimmermann, detský psychológ a maratónec

Moje knižné tipy sú dva.

Prvá je kniha, ktorú som síce nečítal a zároveň ju čítam celé roky denne. Ide o papierové vydanie minizamyslení od Jozefa Husovského. Jeho myšlienky ma sprevádzajú každý deň, odkedy ich začal uverejňovať v Postoji. Avšak knihu, ktorá obsahuje výber zamyslení nad časťami z Matúšovho evanjelia, som si síce objednal, ale ešte si z nej nečítal. Mnohí ľudia tieto krátke meditácie čítajú ráno, ja si ich paradoxne doprajem cez deň alebo až večer. Veľmi osviežujúco mi dopĺňajú zamyslenia z duchovných cvičení Exodus-90. Jozef Husovský a jeho Matúšov rock.

Druhým titulom je kniha Kráľovstvá zeme od Rastislava Puchalu. Autor v nej majstrovský spája nielen časové, geografické, ale aj sociálne aspekty dvoch (či azda všetkých?) mocnárstiev, ktoré držia ľudí v otroctve. Je jedno, či žijeme v babylonskom, sovietskom alebo ruskom zajatí. Rovnako sa Puchala detailne venuje duchovným a duševným bojom individuálnych hrdinov. Boží prst zas a znova píše staronovým diktátorom jasne Mene, tekel, ufarsin. A zároveň sa z hmly neistoty objavuje vždy nový Daniel. Nadčasovosť Puchalových diel sa azda najviac prejavuje práve v tejto knihe.

Lukáš Krivošík, redaktor denníka Postoj

Kým ku knihe Jana Rychlíka Dějiny Slovenska (Vyšehrad, 2024) som bol trochu kritický, lebo celé predslovanské dejiny Slovenska odbavil jednou stranou, naopak, veľmi sa mi páčila jeho kniha Od minulosti k dnešku (Dějiny českých zemí), ktorú tento rok vydal tiež Vyšehrad. Ako už názov naznačuje, ide o podrobné a komplexné spracovanie českých dejín od najstarších čias do súčasnosti s množstvom zaujímavých informácií – aj vo vzťahu k nám. Mám z nej 50 strán výpiskov.

Zo slovenskej prózy by som vyzdvihol historický román Volajú ma Šlomo (Vzostup a pád kráľa Šalamúna), ktorým jeho autor Rastislav Puchala skvele nadviazal na svoj vlaňajší román o Šalamúnovom otcovi, starozákonnom izraelskom kráľovi Dávidovi On postaví dom tebe. Obe knihy sú skvelou možnosťou na darček pod stromček i čítaním na vianočné obdobie, keď viac hľadáme aj čosi, čo pohladí dušu.

Vyzdvihnúť treba aj populárno-ekonomickú knihu Róberta Chovanculiaka O pôvode prosperity (INESS, 2025), ktorá jazykom prístupným aj pre laika mapuje, ako sme sa z malých spoločenstiev lovcov a zberačov postupne posunuli k veľkej globálnej komerčnej civilizácii súčasnosti.

Ako čitateľ sa teším, že si počas sviatkov prečítam vojnový román Null poľského spisovateľa Szczepana Twardocha (Absynt, 2025), ktorý sa odohráva na fronte prebiehajúcej rusko-ukrajinskej vojny. K jeho kúpe ma priviedli pozitívne ohlasy, takže nevylučujem, že najsilnejšia kniha roka ma ešte len čaká.

Maciej Ruczaj, publicista, bývalý veľvyslanec Poľskej republiky na Slovensku

Niekoľko tipov publikácií, ktoré ma tohto roku zaujali:

Z vydaných v slovenčine: román Null od poľského autora Szczepana Twardocha (Absynt, 2025). Pôsobivý surový vhľad do reality rusko-ukrajinskej vojny. Písaný z perspektívy zákopov niekde pri Dnepri, nie diskusií na sociálnych sieťach.

Z medzinárodných bestsellerov – Kaput od Wolfganga Münchaua (vyšlo aj v slovenčine v Premedii). Ide o nemilosrdný popis krízy nemeckého ekonomického modelu. Krízy, ktorá nás v strednej Európe ešte bude veľmi bolieť.

A dve knihy v mojom rodnom jazyku: 

Jan Maciejewski: Nic to! Dlaczego historia Polski musi się powtarzać – krásna esej o poľskej duši, ktorá prepája literatúru, históriu a filozofiu.

Michał Kuź: Globalizm, lokalizm i nowe średniowiecze – statočný pokus uchopiť hlavné premeny politickej reality dneška: rozpad tradičnej osi ľavica – pravica, rozvod liberalizmu a demokracie a zmeny v chápaní štátnej suverenity. 

Dagmar Babčanová, bývalá veľvyslankyňa SR pri Svätej stolici

V čase dezinformácií a propagácie lži a klamstiev o Ukrajine ma zaujal Spev sirén od Tomáša Forróa. Dá sa vycítiť objektivita a zmysel pre pravdu a realitu novinára dlhodobo skúmajúceho ukrajinský svet z rôznych pohľadov. 

Sonda do duše našej Katolíckej cirkvi od Štěpána Smolena Cesta na západ ma inšpirovala na zamyslenie nad vlastnými postojmi a nedostatkami a aj nad krízou cirkvi, ktorá postihla nielen Západ, ale je všadeprítomná okolo nás. 

Gabriela Burianková, zakladateľka projektu Akadémia rodiny

Určite je medzi nimi kniha od Rastislava Puchalu On postaví dom tebe. Je síce pomerne rozsiahla, no číta sa veľmi ľahko a rýchlo. Skvelým strhujúcim spôsobom napísaný starozákonný príbeh, od ktorého sa ťažko odchádza. Je radosť mať slovenského Miku Waltariho!

Zaujala ma aj kniha Byť rodičom dospelých detí – Zahryznite si do jazyka a otvorte náruč. Autor Jim Burns ponúka konkrétne a praktické rady, ako podporovať dospelé dieťa, ktoré si vybralo iné hodnoty, aké sa mu snažili odovzdať rodičia, ako nastavovať zdravé hranice, jasne komunikovať, podporovať ich nezávislosť, prijať partnera svojho dieťaťa, ako si užiť vnúčatá a pri tom všetkom budovať dobré vzťahy. 

Môj tip pre každú mamu je Agnieszka Stefaniuk: Ako to zvládnuť? Mama siedmich detí bez zbytočného poučovania ponúka svoje skúsenosti, ako zvládnuť výzvy veľkej rodiny s radosťou a nadhľadom.

František Mikloško, poslanec NR SR za KDH

Knihy, ktoré ma za ostatné dva roky zaujali:

1. Matthew Nelson (edt.): Nová apologetika (Postoj 2024)

2. Jan Loffeld: Když Bůh nikomu nechybí (Portál, 2025)

3. Andrea Riccardi: Cirkev horí (Nové mesto, 2025)

Všetky tieto knihy majú jedného spoločného menovateľa: pokorné, ale pravdivé hľadanie východiska z krízy viery v Boha i cirkvi v dnešnej sekulárnej a konzumnej dobe. Sú dôkazom toho, že kresťanskí myslitelia na Západe si uvedomujú stav upadajúceho kresťanstva v krajinách, ktoré boli v minulosti baštami viery i misijného poslania, ale zároveň hľadajú poctivé východiská z tejto situácie a sú dôkazom toho, že kresťanstvo sa na Západe zďaleka nekončí. 

Pre mňa sú aj dôkazom toho, že západná civilizácia, osobitne Európa, sa nekončí, ale práve v týchto rozkolísaných časoch, keď sa v premenách doby ocitá skôr mocensky osamotená, pomaly, možno ešte neviditeľne sa rodí duchovná obnova nášho starého kontinentu. Niet krajšej výzvy a perspektívy pre mladú nastupujúcu kresťanskú generáciu.

Margita Vanovčanová, zakladateľka blogu o knihách radicitame.sk

Jednou z mojich čitateľských misií je hľadať kvalitné knihy pre tínedžerov. Tento rok som s pohnutím prečítala knihu Neviditeľný (Excalibook, 2024) od španielskeho spisovateľa Eloya Morena. Po mojom čitateľskom zážitku sme ju začali predávať aj v e-shope denníka Postoj. 

Kniha rozpráva o šikane, ale nie je to žiadny prvý plán. Je o prežívaní, pocitoch, zmätku aj strachu tých, ktorých sa to týka, ani o tom nemusia vedieť. Ten, ktorý šikanuje, aj ten, komu sa ubližuje, jeho rodičia, kamaráti, učitelia. A nad všetkým víťazí – súrodenecká láska. 

Rozhodne odporúčam pre vek možno 15 – 16+, ale upozorňujem, nie je to ľahké čítanie, zato veľmi potrebné a rozhodne to nie je kniha len pre tíndežerov, ale pre všetkých, ktorí s nimi prichádzajú do kontaktu. Dokonca si dokážem predstaviť, ako o tejto knihe diskutujú na etike. 

Posledná z desiatok prečítaných kníh tohto roku – dočítaná dnes – bola Večne spievajú lesy od Trygveho Gulbranssena. Prvá časť z tejto trilógie vyšla v novom preklade vo vydavateľstve i527.net v roku 2025. Čítala som ju opäť asi po 20 rokoch a žasnem, aké nové obzory mi otvorila teraz. Ako dobre vystihla problémy, ktoré som si medzičasom začala uvedomovať. Ako ma znova nadchla svojou nemilosrdnou, no krásnou pravdivosťou. 

Príbeh Adelheidy, starého Daga a mladého Daga je strhujúci a kdesi podprahovo nám chce pripomenúť, aké dôležité je starať sa o svoje svedomie, aké dôležité je komunikovať, počúvať, vnímať prírodu, svoje telo – skrátka všetky podstatné veci v živote. Táto kniha rozhodne patrí medzi terapeutické knihy.

Roman Joch, riaditeľ Občianskeho inštitútu v Prahe

Odporúčam tieto dve: 

Douglas Murray: O demokracii a kultu smrti: Izrael a budoucnost civilizace (Leda, 2025). Britský novinár popisuje teroristický útok Hamasu proti Izraelu 7. októbra 2023 a rok po tom z terénu. Ukazuje smutný obraz civilizačnej krízy Západu, v ktorom mnohí, hlavne ľavicová Hamasjugend, velebia vrahov a zatracujú slobodnú brániacu sa krajinu.

Daniel J. Flynn: The Man Who Invented Conservatism: The Unlikely Life of Frank S. Meyer (Encounter, 2025). O Frankovi Meyerovi som kedysi napísal knihu Vzpoura proti revoluci 20. století (Academia, Praha). Americký komunista vo Veľkej Británii na počiatku 30. rokov; antikomunista, libertarián a konzervatívec v 50. a 60. rokoch až do svojej smrti v roku 1972. Pár hodín pred ňou sa nechal pokrstiť. V 40. rokoch zmenil svoje názory; v 80. rokoch posmrtne cez svoj predchádzajúci vplyv na Ronalda Reagana zmenil svet.

Igor André, vedie neziskovú organizáciu Kežmarská platforma pre sociálne začlenenie

Tento rok ma najviac zaujala útla kniha z nemeckého prostredia: Krieg oder Frieden – Deutschland vor der Entscheidung (Vojna alebo mier – Nemecko pred rozhodnutím), ktorá je koncipovaná ako rozhovor medzi brigádnym generálom vo výslužbe Erichom Vadom (1957) a bývalým sociálnodemokratickým politikom Klausom von Dohnanyim (1928). 

Erich Vad slúžil aj ako poradca pre národnú bezpečnosť u Angely Merkelovej. Klaus von Dohnanyi, synovec svetoznámeho antihitlerovského evanjelického farára Dietricha Bonhoeffera, pracoval vo vládach spolkového kancelára Willyho Brandta aj Helmuta Schmidta. Dlhé obdobie pôsobil ako starosta mesta Hamburg.

Celá kniha je prepisom ich rozhovoru z júla 2025 (pred summitom Trump – Putin na Aljaške), ktorého ústrednou témou je vojna na Ukrajine a postavenie Nemecka v systéme medzinárodných vzťahov. Obsah ich rozhovoru sa mi zdá cenný preto, lebo sa nepohybujú na úrovni moralistických hesiel a „koncertu na želanie“ (Wunschkonzert), ako to nazval Erich Vad. 

Je to pokus o hĺbkovú geopolitickú analýzu príčin konfliktu na Ukrajine s úplne triezvym pohľadom na pozíciu Ruska, ktoré z ich pohľadu musí byť zahrnuté do mierovej bezpečnostnej architektúry Európy. Je to mimoriadne osviežujúca debata aj z pohľadu slovenského diskurzu o vojne na Ukrajine.

Eva Čobejová, redaktorka denníka Postoj

Vlani bolo na Svete kresťanstva uverejnených viacero textov o hnutí Nazaret, moji kolegovia Imrich Gazda, Pavol Rábara a Pavol Hudák urobili záslužnú novinársku prácu. Čítala som ich texty so zatajeným dychom – ale vôbec mi nešlo do hlavy, ako ľudia v tomto hnutí mohli súhlasiť až s takou manipuláciou a zásahom do svojich životov. 

A na to všetko akoby som dostala odpoveď v knihe Rastislava Puchalu Veža zo slonovej kosti, ktorá vyšla vlani, ale prečítala som si ju až tohto roku. Literatúra krásne doplnila novinársku prácu. Autor bol členom Nazaretu, lebo v ňom boli jeho rodičia. Má literárny talent, a tak dokáže pôsobivo priblížiť príbeh rodiny, ktorá sa stala súčasťou hnutia Nazaret. Zrazu rozumiete všetkým pohnútkam, nádejam, ale aj trápeniam, ktoré veriacich ľudí doviedli do hnutia Nazaret, a potom aj o sklamaniam a zraneniam, pre ktoré ho mnohí opustili.

Samuel Trizuljak, historik, autor knihy Na výške do hĺbky a člen predsedníctva SLH

Najnovšie knihy Rossa Douthata Believe: Why Everybody Should Be Religious (Zondervan, 2025) a Roda Drehera Living in Wonder: Finding Mystery and Meaning in a Secular Age (Zondervan, 2024) reflektujú vzostup záujmu o niečo, čo pracovne volám „plnotučná zbožnosť“: robustné formy (kresťanského) náboženstva opreté o tradíciu, ratio a mystiku. Človek je tvor nielen politický, ale aj náboženský. Autori tvrdia, že v otázkach nábožnosti neexistuje neutralita, nábožnosť sa nedá potlačiť, človek a civilizácia istú formu nábožnosti intuitívne vyhľadávajú. Na toto hľadanie ponúkajú autori vlastné príručky.

V čase, keď Európa čoraz hlbšie zaostáva a stráca rešpekt na svetovej scéne, by pre nás mali byť podnetným čítaním dve knihy o vzťahu technológií, inovácií a geopolitiky. Zakladateľ a CEO amerického bezpečnostnotechnologického gigantu Palantir Alex Karp napísal knihu o potrebe užšej spolupráce medzi svetom startupov a politiky. V The Technological Republic: Hard Power, Soft Belief and the Future of the West (Penguin, 2025) otvorene argumentuje v prospech istého typu zdravého patriotizmu a národnej či civilizačnej hrdosti, aká sa medzi európskymi inovátormi často nenosí. 

V Breakneck: China’s Quest to Engineer the Future (W. W. Norton & Company, 2025) zase kanadský komentátor Dan Wang, ktorý roky pôsobil ako ekonomický analytik v Ázii, trefne kontrastuje právnický mindset Američanov s inžinierskym mindsetom Číňanov a skúma, čo tento rozdiel znamená pre najdôležitejšie geopolitické preteky 21. storočia.

Ako pekné duchovné čítanie zvlášť pre mladých odporúčam knihu Jorgeho Boronata Nikdy som nebol šťastnejší (Zachej, 2025). Je o živote Pedra Ballestera, mladého Španiela a člena Opus Dei, ktorý ako 21-ročný zomrel na rakovinu v roku 2018 v povesti svätosti. Jeho kánonizačný proces sa spustil prakticky hneď po jeho smrti, dnes je tesne pred uzavretím diecéznej fázy a vyhlásením za Služobníka Božieho. Pedra som počas mojich zahraničných štúdií osobne stretol a bol som aj na jeho pohrebe. S bázňou sledujem, ako sa jeho príbeh šíri do sveta.