Chudoba na Slovensku Stúpa počet detí, ktoré štát odoberá z rodín. Problémom je strata bývania

Irena má dvoch synov a v opatere má aj svojho vnuka Damiána, ktorý je prvák na základnej škole. Jeho mama sa o neho sama nedokázala postarať, chlapcovi hrozilo, že skončí v centre pre deti a rodiny.

Babka Irena brigáduje, upratuje a zabezpečuje celú domácnosť. Sama najskôr žila v zariadení núdzového bývania, dnes má domov v sociálnom centre v Jasove pri Košiciach, ktoré spravuje Úsmev ako dar.

Irenin príbeh je ukážkou toho, že sám rodič často nedokáže vykryť všetky životné náklady. A okrem straty bývania mu hrozí aj odoberanie detí.

Svoju rodinu musí na Slovensku ročne opustiť viac ako tisíc detí, v 90 percentách prípadov ide o neodkladné opatrenie súdu.

Dôvodom je bývanie v nedôstojných podmienkach, strata domova, záškoláctvo, chudoba. Rodiny žiadajú o pomoc často až na poslednú chvíľu, keď je ich situácia už neúnosná.

Úsmev ako dar patrí medzi organizácie, ktoré týmto rodinám pomáhajú. Výkonný riaditeľ Štefan Adamjak pre Postoj hovorí, že situácia je zložitá.

Ak už deti skončia v centrách pre deti a rodiny, cesta späť k rodičom nie je vôbec ľahká.

Každý deň im prichádza niekoľko žiadostí a telefonátov s prosbou o pomoc. Očakáva, že to ešte porastie. „Tento rok bude ťažký. Rodiny nezvládnu platiť všetky dane.“

Štefan Adamjak. Foto: TASR/Jakub Kotian

Upozorňuje, že mnoho ľudí má čoraz väčší problém nájsť si prácu. Do siete chudoby tak spadne oveľa viac ľudí.

„Tie rodiny bývajú často v garážach, v autách, v chatách. A toto sú práve tie dôvody, pre ktoré sú deti vynímané,“ vysvetľuje Adamjak.

Mnoho rodín sa často presúva v rámci Slovenska za bývaním či prácou, deti nechodia do školy, vzniká záškoláctvo.

„Rodiny riešia stratégiu prežitia, aby deti neboli vyňaté. Ale ak nemajú prácu, nemôžu si platiť vysoký nájom.“

Ktoré rodiny sú najviac ohrozené?

Podľa Adamjaka sú to najčastejšie matky samoživiteľky, ktoré sa ozývajú, že majú problémy s platbami. Hlásia sa aj viacpočetné rodiny.

Deti z týchto rodín sa podľa neho hanbia chodiť do školy, pretože často nemajú desiatu, školské pomôcky ani poriadne topánky.

„V škole pre chýbajúce pomôcky dostane dieťa zakaždým poznámku. A následne vzniká záškoláctvo, deti už do školy nechcú chodiť,“ opisuje.

Adamjak upozorňuje, že vyňaté dieťa z rodiny stojí štát 26-tisíc ročne, lacnejšia je včasná pomoc rodinám.

Priznáva, že aj keď aktívne spolupracujú s úradmi, pomoc pre tieto rodiny býva veľmi zložitá. „Niekedy je to veľmi ťažké a niekedy im nevieme pomôcť.“

Aktuálne sprevádzajú vyše 500 rodín, ktorým hrozí odobratie detí. „To je enormne veľa,“ upozorňuje Adamjak, ktorý sa ako dieťa takisto ocitol v detskom domove, situáciu preto dobre pozná.

Žijú v unimobunke s piatimi deťmiNa nájom máme, ale byt dnes dajú skôr rodine so psom ako s dieťaťom

Jana Holubčíková

Úsmev ako dar pomáha rodinám s bývaním aj tak, že nájde prenajímateľa, s ktorým uzavrie zmluvu, a vydá záruku, že klient bude chodiť do práce a deti do školy. Vtedy je prenajímateľ ochotný podpisovať nájomnú zmluvu.

Charitatívna organizácia má aktuálne 44 bytov po celom Slovensku, okrem toho centrá či útulky pre mladých dospelých.

„V mnohom suplujeme štát, je to kolos,“ priznáva Adamjak.

Aby ďalej pomáhali, musia písať výzvy, žiadať o granty, hľadať donorov. Výdavky však podľa neho stúpajú.

Výskumy Úsmevu ako dar ukazujú, že viac ako polovica detí by sa mohla vrátiť domov, keby sa s ich rodinou systematicky pracovalo. Vlani v prvých troch kvartáloch poskytli zamestnanci viac ako 8000 poradenstiev či terapií pre 530 rodín, čo pomohlo zachrániť 748 detí.

„Je lacnejšie starať sa o rodiny preventívne ako ich umiestniť do centier pre deti a rodiny,“ zdôrazňuje Adamjak.

Deti sa viac boja rozpadu rodiny ako smrti.

Získať dieťa späť do rodiny je zložité. Často ide o veľmi ťažko splniteľné podmienky, rodič napríklad musí ukázať pracovnú zmluvu na neurčitý čas.

„Potrebujú pomoc s administratívou, aby sa ich deti vrátili. Cesta vyňatia z rodiny je veľmi rýchla, ale späť je veľmi dlhá a trvá niekoľko rokov.“

Alica Olejníková, ktorá pracuje ako špecializovaná sociálna poradkyňa pre Úsmev ako dar, pozná situáciu z terénu. Pracuje s rodinami, ktoré sú v hmotnej núdzi, s dysfunkčnými rodinami aj s jednorodičmi.

Pre Postoj hovorí, že rodiny, ktoré u nich skončia, mali predtým bývanie, no nevedeli si ho dlhšie udržať z rôznych dôvodov.

„Väčšinou to bol krátkodobý podnájom s určitými podmienkami, ktoré nesplnili, alebo bývanie, ktoré nespĺňalo technické normy. Často sa stáva, že príjem rodičov z práce nepokrýva všetky výdavky a vzniká vysoký dlh na nájomnom,“ vysvetľuje.

Niektorí klienti podľa nej vnímajú svoju situáciu naozaj krízovo a majú snahu na sebe pracovať a robiť potrebné zmeny.

„Je však dôležitá vytrvalosť, kým príde zmena. Stretávam sa aj s apatiou, za ktorou je často sklamanie. Človek, ktorý denne rieši, kde bude spať a čo bude jesť, nemá mentálnu kapacitu na dlhodobé plánovanie.“

Klienti podľa nej potrebujú sprevádzanie a podporu v náročných životných situáciách. Stretáva sa aj s rodinami, ktoré už majú skúsenosť s odoberaním detí.

„My sa zameriavame najmä na prevenciu, sanáciu rodinného prostredia. Ak už dieťa bolo odobraté, poradenstvo sa zameriava na to, aby rodičia upravili svoje pomery a nadobudli potrebné zdroje na návrat dieťaťa do rodiny. Keď potrebujú pomoc opakovane, majú dvere otvorené. Následne s nimi aj analyzujeme úspechy a neúspechy,“ opisuje.

Viacdetné rodiny patria medzi najzraniteľnejšie skupiny. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Komisár pre deti Jozef Mikloško upozorňuje, že Dohovor o právach dieťaťa jednoznačne hovorí, že spoločnosť je povinná urobiť všetko pre to, aby deti mohli vyrastať vo svojich rodinách.

„Podľa našich dát vyplýva, že deti sa viac boja rozpadu rodiny ako smrti,“ uviedol komisár na nedávnej tlačovej konferencii.

Najnovšia správa o chudobe za minulý rok ukazuje, že na Slovensku žije v riziku chudoby najviac ľudí od roku 2015, približne 980-tisíc.

Najzraniteľnejšími skupinami sú práve deti a viacdetné rodiny, neúplné rodiny, ako aj osamelo žijúci seniori.

Najväčšiu časť výdavkov slovenských domácností pohlcujú základné životné potreby – bývanie a energie spolu s potravinami.

„Podiel týchto výdavkov je dlhodobo vyšší než priemer EÚ, čo nielenže poukazuje na vyššiu nákladovosť bývania v pomere k príjmom, ale signalizuje nám to aj ešte väčší tlak na rozpočty rodín,“ píše Konfederácia odborových zväzov SR vo svojej správe.

Od roku 2019 rastie aj podiel chudobných pracujúcich, zo 4,4 percenta vzrástlo na 10,2 percenta tých, ktorí zo svojich miezd a platov nedokážu pokryť základné ľudské potreby.