Obchodná dohoda EÚ – India Spojenie druhej a štvrtej najväčšej globálnej ekonomiky môže byť odpoveďou na tlak z USA aj Číny

India bola pre obchodníkov zo starého kontinentu lákavým cieľom už v antike a hľadanie obchodných ciest do tejto orientálnej mocnosti prinieslo aj „nezamýšľané“ objavenie Ameriky.

Ekonomický tlak Číny a nevyspytateľná obchodná politika prezidenta USA Donalda Trumpa popohnali EÚ a Indiu, aby sa po dvoch desaťročiach rokovaní priblížili ku konečnej podobe vzájomnej obchodnej dohody.

India, ktorá je dnes už najľudnatejšou krajinou na svete, by spolu s EÚ tvorila takmer dvojmiliardový trh, čo už na prvý pohľad ponúka obrovské príležitosti pre európske aj indické spoločnosti.

Nejde len o hypotetické možnosti, konkrétne pre slovenskú ekonomiku by to mohlo znamenať takpovediac náhradný trh pre luxusné modely áut vyrábané v automobilkách na Slovensku. Tie zaznamenali výpadok na trhu USA po zavedení ciel zo strany Donalda Trumpa.

Hoci nám totiž India evokuje masy chudobných ľudí, pri veľkosti jej populácie znamená aj malé promile veľmi bohatých dostatočne zaujímavú kúpnu silu.

Po podpise dohody EÚ – Mercosur, ktorá rozhodnutím europarlamentu smeruje na posúdenie Súdnemu dvoru EÚ, no podľa klauzuly predbežného uplatnenia sa podľa nej už začne obchodovať, ide v krátkom čase o ukončenie druhej veľkej obchodnej zmluvy, na ktorej EÚ pracovala dve desaťročia či viac (Mercosur 25 rokov, India 20 rokov).

Dohoda EÚ – MercosurVeľa príležitostí pre priemysel a falošné slzy európskych farmárov

Erik Potocký

Zároveň ide o možnosť politického zblíženia tak s Brazíliou, ako aj s Indiou ako členmi zoskupenia BRICS a ich uvoľnenie z orbity Ruska a najmä Číny. Najmä India má s Čínou navyše aj zamrznutý konflikt a doteraz neuzavretú otázku spoločnej hranice.

To, že EÚ po združení Mercosur podpisuje dohodu s Indiou, má teda nielen obchodný, ale aj významný politický rozmer, a to takpovediac na obe strany – vo vzťahu k USA aj k Číne.

Za ostatné roky sa tovarový obchod medzi Indiou a EÚ výrazne zvýšil, z približne 74 miliárd dolárov v roku 2020 na 136 miliárd USD v rokoch 2024 – 2025, čím sa EÚ stala najväčším obchodným partnerom Indie.

Bilančne je na tom lepšie India, ktorá má obchodný prebytok viac ako 15 miliárd dolárov (export do EÚ 75,85 miliardy dolárov vs. import z EÚ 60,68 miliardy dolárov).

Od roku 2019 do roku 2024 rástol aj obchod so službami medzi Indiou a EÚ, pričom aj v tomto segmente má India prebytkovú obchodnú bilanciu (44 miliárd dolárov export vs. 34 miliárd dolárov import), najmä v IT službách.

V Indii pôsobí približne 6-tisíc európskych spoločností, naopak, v EÚ približne 1500 indických spoločností.

Otváranie biznisu a masívne znižovanie ciel

Pozrime sa najprv na všeobecné parametre dohody.

Z pohľadu EÚ pôjde o zníženie alebo zrušenie ciel až na 96,6 percenta tovarov dovážaných do Indie z krajín Únie. Nulové clá by po spustení uplatňovania dohody mali okamžite začať platiť pre 30 percent európskeho tovaru dovážaného do Indie.

Samotná Európska komisia vyčísľuje, že toto zrušenie a zníženie ciel ušetrí 4 miliardy eur, teda v konečnom dôsledku o túto sumu môžu kumulatívne klesnúť ceny európskych tovarov, čím sa pre indických zákazníkov stanú dostupnejšími. Do roku 2032 sa očakáva zdvojnásobenie exportu do tejto juhoázijskej mocnosti.

Pre Indiu je EÚ zároveň najdôležitejším globálnym obchodným partnerom – objem vzájomného obchodu je väčší ako výmena s USA či Čínou.

Pre Indiu to na druhej strane znamená, že EÚ zruší všetky clá na 90 percent tovaru dovážaného z Indie, do siedmich rokov sa postupne tento bezcolný objem rozšíri na 93 percent.

Zrušenie alebo zníženie ciel sa objemovo dotkne asi 99,5 percenta vzájomného obchodu.

Zrušenie alebo zníženie ciel sa objemovo dotkne asi 99,5 percenta vzájomného obchodu.

Aj preto indický premiér Naréndra Módí nazýva túto dohodu matkou všetkých dohôd.

Hoci existujú obchodné dohody, resp. zoskupenia, ktoré sú populačne väčšie ako trh EÚ + India, v praxi pôjde o prepojenie druhej a štvrtej najväčšej ekonomiky sveta s potenciálom vzájomného obchodu v objeme 27 biliónov dolárov.

Napriek tomu, že – ako uviedli obe strany – poľnohospodárske položky (napr. sója, hovädzie mäso, cukor, ryža a mliečne výrobky) zostávajú mimo rámca súčasnej dohody, nie je vylúčené, že by sa to v budúcnosti nemohlo zmeniť, čím by sa napríklad európskym poľnohospodárom mohol otvoriť zaujímavý trhový priestor.

Aj z politického hľadiska (po odpore agrosektora proti dohode EÚ – Mercosur) by však dnes bolo politicky príliš citlivé otvárať poľnohospodársky obchod aj z tejto strany zemegule.

Príležitosť aj pre autá zo Slovenska

Ak ideme do konkrétností, môžeme začať tým, čo je perspektívou aj pre slovenskú ekonomiku.

India sa totiž zaviazala znížiť clá na dovoz áut zo 110 percent najprv na 30 až 35 percent, v ďalších rokoch až na 10 percent. To je potenciál aj pre luxusné modely vyrábané v automobilkách na Slovensku, ktoré sa stali po zavedení ciel nepredajnými na americkom trhu.

Na autá s cenou pod 15-tisíc eur sa vysoké clo bude naďalej uplatňovať, čím si chce India ochrániť vlastný automobilový priemysel. Dnes sa však autá s takouto cenovkou v európskych automobilkách temer ani nevyrábajú, základná cena sa už priblížila k 20 tisícom. Počas prvých piatich rokov budú tiež zo znížených ciel vynechané elektroautá – takisto na ochranu indickej produkcie.

Potom sa dovoz z EÚ obmedzí na 160-tisíc spaľovacích motorov a 90-tisíc elektrických vozidiel ročne.

To je potenciál aj pre luxusné modely vyrábané v automobilkách na Slovensku, ktoré sa stali po zavedení ciel nepredajnými na americkom trhu.

Okrem áut z EÚ sa z väčšej časti odstránia existujúce indické clá až do výšky 44 percent na stroje, 22 percent na chemikálie a 11 percent na liečivá. Clá na optické, lekárske a chirurgické vybavenie budú zrušené pre 90 percent produktov.

Potešiť sa môžu aj európski výrobcovia alkoholu, dnešné 150-percentné clo klesne na 20 až 20 percent pri vínach, na 40 percent pri liehovinách a 50 percent pri pive.

India európskym firmám zlacní aj svoje námorné a finančné služby, zjednoduší sa byrokracia pre zostávajúce clá a dohoda obsahuje aj vyššiu vzájomnú ochranu duševného vlastníctva.

Ak ideme do konkrétností v prípade indického tovaru mieriaceho na európsky trh, dohoda zavádza nulové clá na morské plody (krevety a mrazené ryby s aktuálne 26-percentným clom); chemikálie (12,8 percenta); plasty a guma (6,5 percenta); koža a obuv (17 percent); textil (12 percent); odevy (4 percentá); kovy (10 percent); a drahokamy a šperky (4 percentá).

Zároveň so znížením, resp. vynulovaním ciel sa upravia aj dovozné kvóty.

Oceľ, uhlíkové clo, migrácia

Otázkou, ktorá by ešte mala byť predmetom diskusie a ktorá vyvoláva obavy u európskych producentov, je dovoz indickej ocele.

India by chcela debatu uzavrieť do 30. júna (1. júla by mala obchodná dohoda vstúpiť do platnosti), aktuálne India mohla vyvážať 1,6 milióna ton ocele do EÚ bez cla, čo je však len asi polovica toho, čo v súčasnosti ročne vyváža.

Indickí vyjednávači sa snažili dosiahnuť výnimky aj v systéme CBAM, známejšom pod laickým pomenovaním uhlíkové clo. Dohoda dáva možnosť Indii rokovať o flexibilite v prípade, že EÚ takúto flexibilitu poskytne inej krajine.

Ako „prechodné“ riešenie ponúkla EÚ Indii poskytnutie finančnej podpory vo výške 500 miliónov eur počas nasledujúcich dvoch rokov v projektoch na znižovanie emisií skleníkových plynov.

Európska únia sa zaviazala k neobmedzenej mobilite pre indických študentov.

A čo sa na európskej strane málo spomína, resp. nespomína vôbec, no indické zdroje, napríklad noviny Times of India, o tom píšu otvorene, je, že Európska únia sa zaviazala k neobmedzenej mobilite pre indických študentov.

Presnejšie parametre nie sú známe, no do budúcna môže ísť o potenciálne problematický bod. Ak by išlo o študentov technických, resp. špeciálne IT odborov, v ktorých Indovia vynikajú a sú vyhľadávaní aj americkými technologickými gigantmi, mohlo by ísť pre Európu o posilnenie konkurencieschopnosti v tomto odvetví.

Ak by však išlo o otvorenie hraníc pre masy „akýchkoľvek“ indických študentov, mohlo by to vyvolať odpor a konflikty v už aj tak napätej migračnej politike európskych krajín.