Dohoda EÚ – Mercosur Veľa príležitostí pre priemysel a falošné slzy európskych farmárov

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen môže tento týždeň odletieť do Paraguaja a podpísať tam obchodnú dohodu so združením Mercosur.

Ide o ekonomické zoskupenie juhoamerických krajín (zo španielskeho Mercado Común del Sur – Spoločný trh juhu). Plnoprávnymi členmi sú štyri krajiny – Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj. Od roku 2012 čaká na plnoprávne členstvo Bolívia a v rokoch 2012 až 2017 bola členom Venezuela.

Dohoda sa nerodila ľahko, samotné vyjednávanie podmienok a jednotlivých ustanovení zmluvy sa začalo pred 25 rokmi. A keď už sa s juhoamerickými partnermi podarilo dospieť k finálnej podobe textu, do poslednej chvíle sa rokovalo na vnútroeurópskej pôde, aby sa podarilo dosiahnuť potrebnú kvalifikovanú väčšinu pri hlasovaní členských štátov.

Ani to však ešte nie je posledné kolo. Ak sa šéfka eurokomisie vráti z Južnej Ameriky s podpísanou dohodou, tá ešte pôjde na ratifikáciu do Európskeho parlamentu, v prípade niektorých ustanovení bude navyše potrebná aj ratifikácia na úrovni národných parlamentov.

O dohode rozhodli v Ríme

Osud obchodnej dohody EÚ – Mercosur bol neistý až do piatka uplynulého týždňa (9. januára). Očakávalo sa odložené hlasovanie členských krajín. Odklad si ešte pred mesiacom vynútilo Taliansko, pričom talianska premiérka Giorgia Meloni bola po splnení požiadaviek Ríma ochotná dohodu podporiť.

Hoci totiž na odpore trvali aj veľké krajiny ako Francúzsko či Poľsko, ku ktorým sa pridali populačne menšie Rakúsko, Maďarsko, Írsko a Belgicko, ak by sa Ursule von der Leyen podarilo dostať na stranu dohody taliansku premiérku, koalícia odporcov by stratila tzv. blokačnú menšinu (Francúzsko, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko a Írsko boli napokon v hlasovaní proti, Belgicko sa zdržalo).

Giorgia Meloni sa opakovane vyjadrila, že by jej krajina privítala stabilnejšie podmienky na budúce financovanie farmárov. Explicitne nespomenula Mercosur a už vôbec nie konkrétnejšie sumy, no odkaz pre eurokomisiu bol jasný.

Víťazi a „porazení“

Porazení dohodou sa prezentujú predovšetkým európski poľnohospodári, čo bol aj dôvod odporu krajín so silnou farmárskou tradíciou alebo lobingom.

A to napriek tomu, že v procese vyjednávania zmluvy, najmä v konečnej fáze ostatných niekoľko rokov, si dokázali vylobovať nielen ústupky, ale najmä ešte vyššiu dotačnú podporu než doteraz. Za zmienku stojí, že Spoločná poľnohospodárska politika, čo je eufemizmus pre agrodotácie, je položkou, ktorá zaberá zhruba tretinu finančných výdavkov EÚ, resp. ňou spravovaných prerozdeľovacích mechanizmov.

Uplynulý týždeň – doslova na poslednú chvíľu – Komisia rozviazala v eurorozpočte 45 miliárd eur, ktoré budú môcť členské krajiny flexibilne využiť pre svoje poľnohospodárske sektory.

Obavy z dovozu nekvalitnej produkcie môžu byť do istej miery oprávnené a podložené skutočnými udalosťami, napríklad potravinový škandál sprevádzajúci dovoz brazílskej hydiny.

Na druhej strane treba pripomenúť, že tento prípad sa udial už pred niekoľkými rokmi, teda dávno predtým, ako sa dohoda EÚ – Mercosur dostala do finálnej fázy. Naopak, dohoda má potenciál uviesť do chodu mechanizmy, ktoré takýmto škandalóznym dovozom zabránia.

Obavy panujú najmä medzi európskymi chovateľmi hovädzieho dobytka a hydiny a pestovateľmi cukru, čo sú hlavné vývozné potravinárske tovary krajín Mercosuru.

Obavy panujú najmä medzi európskymi chovateľmi hovädzieho dobytka a hydiny a pestovateľmi cukru, čo sú hlavné vývozné potravinárske tovary krajín Mercosuru.

Podľa Európskej komisie, ktorá dohodu za EÚ vyjednávala a podpíše, však na tieto tovary budú naďalej platiť obmedzenia. 

V prípade hovädzieho mäsa bude môcť na európsky trh vstúpiť 99-tisíc ton juhoamerickej produkcie. Bude preclievané sadzbou 7,5 percenta a 55 percent kvóty bude musieť tvoriť čerstvé alebo chladené hovädzie mäso, mrazeného bude môcť byť maximálne 45 percent.

Toto množstvo znamená 1,5 percenta európskej produkcie hovädzieho. Nejde teda o žiadne „zaplavenie“ európskeho trhu a podľa ostatných údajov o dovoze z Mercosuru (za rok 2024) znamená kvóta menej ako polovicu doterajšieho ročného dovozu. A v tej súvislosti ešte jeden údaj – EÚ ako celok je čistým vývozcom hovädzieho, keď vývoz za 4,9 miliardy eur v roku 2024 bol zhruba dvojnásobkom dovozu.

Z druhej strany Atlantiku to znamená, že štyri krajiny Mercosuru budú môcť na európskom trhu umiestniť približne 0,6 percenta svojej produkcie.

Čím je to vlastne pre Juhoameričanov výhodné? Producenti, ktorí preukážu splnenie európskych noriem a získajú od EÚ dovoznú licenciu, sem svoju produkciu dostanú jednoduchšie.

Pokiaľ ide o hydinu, kvóta (bezcolná) bude 180-tisíc ton ročne. Do plnej hodnoty sa dostane do piatich rokov. Pritom dovoz za rok 2024 predstavoval 293-tisíc ton. Dohodnutá kvóta je na úrovni 1,3 percenta európskej produkcie hydiny a krajiny EÚ vyviezli mimo bloku v roku 2024 2,1 milióna ton hydiny.

Kvóty na cukor sa v dohode stanovili len pre Paraguaj, kvóty pre Brazíliu vychádzajú z dávnejšieho rozhodnutia Svetovej obchodnej organizácie. Spolu ide stále len o 1,1 percenta súčasnej európskej produkcie.

Výraznejšie sa európsky trh otvorí dovozu etanolu (vyrábaného z poľnohospodárskej produkcie) na spotrebu pre chemický priemysel.

Zároveň sa takmer zdvojnásobuje kvóta na med z 24- na 45-tisíc ton, čo je 10 percent európskej spotreby. Európski včelári však v súčasnosti dokážu vlastnou produkciou pokryť len 60 percent spotreby, takže EÚ je na dovoz medu odkázaná.

Na druhej strane sa otvárajú juhoamerické trhy európskym poľnohospodárom – postupne, v zásade do piatich rokov od podpisu dohody by sa mali vynulovať juhoamerické clá na európsky olivový olej, slad, víno, nápoje, čokolády a mliečne výrobky ako syry, sušené mlieko a dojčenská výživa.

Príležitosť pre európsky priemysel

Dohoda prináša možnosť postupného vynulovania ciel aj v priemyselnej produkcii. V súčasnosti sú autá a autodiely zaťažené 35 percentami, stroje a zariadenia 20 percentami, produkty chemického priemyslu 18 percentami a lieky a liečivá 14 percentami.

To v prepočte na objemy vývozu znamená, že európski exportéri do krajín Mercosuru by teoreticky mohli ušetriť viac ako 4 miliardy eur ročne. Znižovanie ciel zároveň prinesie vyššiu konkurencieschopnosť európskych výrobkov na tamojších trhoch.

Súčasťou dohody je aj exkluzívny prístup európskych firiem k ložiskám kritických surovín v týchto krajinách a možnosť európskych firiem zúčastňovať sa na verejných zákazkách za rovnakých podmienok ako domáce spoločnosti.

Vzájomná obchodná bilancia je vyrovnaná

Hodnota vzájomnej tovarovej výmeny bola v roku 2024 vyše 111 miliárd eur. EÚ, resp. jej členské krajiny doviezli tovary za 56 miliárd eur a vyviezli za 55,2 miliardy eur. Krajiny EÚ najviac vyvážajú práve vyššie spomínané stroje a zariadenia, autá, chemikálie a liečivá. Naopak, v dovoze dominujú poľnohospodárske produkty, nerastné suroviny, celulóza a papier.

Objem obchodu so službami je menší, približne 42 miliárd eur (2024). Európsky export bol na úrovni 29,2 a import 13,4 miliardy eur.

Krajiny EÚ sú v súčte v krajinách Mercosuru najväčším zahraničným investorom. V Argentíne, Brazílii, Paraguaji a Uruguaji pracujú európske aktíva v hodnote 390 miliárd eur.

Vo svetle nevyspytateľnej Trumpovej obchodnej a colnej politiky v kombinácii s agresívnym prenikaním Číny (aj) do Južnej Ameriky je asertívna pozícia EÚ voči tejto časti sveta príležitosťou budovať nielen obchodné, ale aj politické partnerstvá, zvlášť preto, že ide o (napriek všetkým špecifikám) pre Európu kultúrne veľmi príbuznú latinskú (a katolícku) kultúru.

Vo svetle nevyspytateľnej Trumpovej obchodnej a colnej politiky v kombinácii s agresívnym prenikaním Číny (aj) do Južnej Ameriky je asertívna pozícia EÚ príležitosťou budovať nielen obchodné, ale aj politické partnerstvá.

A ako sa na túto dohodu dívajú v krajinách Mercosuru?

Samozrejme, každá krajina má svoje špecifické okolnosti a výzvy. Najväčšiu pozornosť vzbudzuje už druhý rok Argentína, ktorá sa pod vedením libertariánskeho prezidenta Javiera Mileia vyhrabáva z katastrofálnej ekonomickej krízy. 

V Argentíne nie sú zriedkavými ani názory, že pre budúcnosť krajiny by bolo možné uvažovať aj o vystúpení z Mercosuru, ak spolupráca so susedmi nebude pre Buenos Aires výhodná alebo ak sa tieto krajiny vydajú ekonomicky samovražednou cestou.

Ako ilustráciu citujme ekonomický komentár argentínskych novín Cronista:

„Pre EÚ predstavuje Mercosur takmer jedinečnú príležitosť na dosiahnutie preferenčného prístupu (komerčného a politického) k súboru prírodných zdrojov a surovín – ktoré starý kontinent nedokáže vyprodukovať a ktoré potrebuje, aby nebol zraniteľný voči zámerom USA, Číny a Ruska –, ako je lítium, meď, vzácne zeminy, ropa a LNG. V súčasnej geoekonomickej fragmentácii je Európa jasným porazeným v prístupe k strategickým zdrojom na dvojaké použitie (občianske/vojenské).“

Rovnako je podľa argentínskych novín dohoda dôležitá aj pre južnú Ameriku, pretože nejde len „o autá za kravy“:

Dohoda je ako kyslíková maska, ktorá je po ruke, aby sme sa zhlboka nadýchli a lepšie súťažili vo svete poznačenom neistotou a závratnými zmenami. Lopta je stále na európskej strane, ale ak budú naťahovať čas, spôsobí to, že MERCOSUR bude hrať nové hry. Paríž a Rím si budú musieť vybrať, či sa budú aj naďalej starať o svoje neefektívne a už aj tak hyper-chránené kravy (farmárov), alebo spoločne vezmú býka za rohy a vrátia sa ku globálnemu stolu.“