Pod šafranovou vlajkou Ako Naréndra Módí pretvoril Indiu

Keď Naréndra Módí v roku 2014 vyhral voľby, udialo sa niečo nevídané. Jeho pravicovonacionalistická Indická ľudová strana (BJP) nielenže po prvýkrát od roku 1999 získala viac mandátov v parlamente než jej hlavný rival – ľavicová Kongresová strana –, ale po prvýkrát v dejinách indickej nezávislosti BJP získala absolútnu väčšinu.

India bola vtedy ešte výrazne chudobnejšou krajinou než dnes, nominálne HDP dosahovalo dva bilióny dolárov (oproti štyrom dnes), po prepočte na paritu kúpnej sily je nárast dokonca ešte väčší (19 verzus 7 biliónov dolárov). Po prepočte na paritu kúpnej sily je India treťou najväčšou ekonomikou sveta.

Tento vzostup je dôsledkom ekonomickej liberalizácie, ktorá v Indii nastáva približne od prelomu storočia a ktorú vládnuca BJP ďalej urýchlila.

Reformy

India bola dlhé desaťročia pod vládou Kongresovej strany kvázisocialistickým štátom, v ktorom štát diktoval aj ceny cibule. Socializmus ako ekonomické zriadenie bol v roku 1976 oficiálne zakotvený aj v indickej ústave a táto politika zanechala krajinu v zbedačenej podobe a bez schopností využiť svoj ekonomický potenciál.

India tak od svojej nezávislosti dlho kopírovala ekonomický vývoj Maovej Číny. V roku 1960 sa HDP oboch štátov pohybovalo okolo 85 dolárov na obyvateľa, do roku 1990 narástlo na 318 (Čína) či 371 (India). Po ekonomických reformách sa však Čína začala Indii vzďaľovať. Už v roku 2000 bolo čínske HDP na obyvateľa viac než dvojnásobné (969 k 442 dolárov), v roku 2010 dokonca viac než trojnásobné (4 629 verzus 1 347).

Dnes indické HDP na obyvateľa dosahuje asi 2 800 dolárov, po prepočte na paritu kúpnej sily dokonca 13-tisíc dolárov. To je aj po prepočte síce ešte stále len štvrtina slovenskej úrovne, ale mnohí Indovia žijú lepšie než kedykoľvek predtým. Indická ekonomika v uplynulých rokoch rástla o sedem percent ročne a mnohí Indovia majú pocit, že za úspech vďačia práve Módímu a jeho strane BJP.

Všetci chcú obchodovať s IndiouTrump chce cez Indiu vyhladovať ruskú ropnú peňaženku. Také jednoduché to však nebude

Erik Potocký

Tá napríklad uvoľnila pravidlá pre prílev zahraničného kapitálu, privatizovala časť štátnych podnikov a odbúrala regulácie, vďaka čomu sa India dokáže v doposiaľ nevídanej miere modernizovať. Spleť rôznych federálnych a štátnych daní nahradila prehľadnejšou daňou z tovarov a zo služieb (GST) a pokúsila sa deregulovať aj trh s poľnohospodárskymi plodinami, i keď tu narazila na odpor farmárov aj ústavného súdu.

V dôsledku toho od roku 2011 do roku 2023 podiel Indov žijúcich v absolútnej chudobe poklesol z 27 na päť percent, píše Ashwani Mahajan z univerzity v Dillí.

Čistá India

Jednou z prvých priorít Módího vlády bola kampaň za „čistú Indiu“, ktorá mala pomôcť vybudovať sieť súkromných a verejných záchodov a slávila značný úspech. Podľa údajov UNICEF získalo vďaka tomuto programu viac ako 500 miliónov Indov po prvýkrát prístup k toaletám. Svetová banka uvádza, že podiel ľudí vykonávajúcich potrebu na verejnosti sa za jedenásť rokov znížil z 33 na sedem percent.

Okrem toho India vo veľkom štýle investovala do fyzickej aj digitálnej infraštruktúry. Krajina tak prepojila biometrickú identitu Aadhaar, bankové účty Jan Dhan, mobilné telefóny, digitálne platby UPI a priame štátne transfery, čo podľa Svetovej banky zásadne zrýchlilo finančné začlenenie a doručovanie dávok.

Veľký dôraz kládla indická vláda aj na rozvoj ciest, mostov či železníc – zatiaľ čo v roku 2014 bolo menej než 40 percent indických železníc elektrifikovaných, do roku 2026 podiel narástol na 99,6 percenta. 

Menej úspešná bola kampaň Make in India. Hoci cieľom bolo zvýšiť podiel priemyselnej výroby na HDP na 25 percent, podiel v skutočnosti poklesol z necelých 17 percent v rokoch 2013 a 2014 na 16 percent v rokoch 2023 a 2024.

Ekonomický rozvoj však doposiaľ zostáva nerovnomerný. Zatiaľ čo v južnej metropole Bangalúr vzniká indické Silicon Valley a taiwanský Foxconn stavia jednu z najväčších tovární mimo Číny, dve tretiny Indov žijú na vidieku, kde väčšina z nich obrába drobné políčka – mnohí menej než dva hektáre.

Podľa oficiálnych štatistík od roku 2014 spáchalo viac než stotisíc poľnohospodárov a tristotisíc robotníkov samovraždu, väčšina preto, lebo nedokázala vyžiť zo svojej práce, písal dávnejšie francúzsky mesačník Le Monde diplomatique.

Tienistou stránkou Módího vlády je aj upadajúca sloboda tlače, spomedzi 180 hodnotených štátov vo World Press Freedom Index sa India v roku 2026 umiestnila na žalostnom 157. mieste, len o dve miesta pred Venezuelou. Vďaka rozsiahlej digitalizácii má štát navyše nové nástroje na kontrolu svojich občanov.

Módího začiatky

Ako vyzerá život chudobných indických rodín, pozná aj samotný premiér z vlastnej skúsenosti. Módí sa narodil v roku 1950 v malom meste Vadnagár v indickom štáte Gudžarát do chudobných pomerov. Aby pomohol rodine prežiť, už ako dieťa predával čaj v rodinnom stánku na vlakovej stanici.

Mladý Módí sa už v ranom veku začal zaujímať o politiku a ako osemročný vstúpil do paravojenskej organizácie RSS (Ráštríj svajamsévak sangh). Táto nacionalistická organizácia vyznáva ideológiu hindutva, podľa ktorej je India hinduistickým národom a ostatné náboženstvá sú v Indii prinajlepšom trpenými hosťami, v horšom prípade „infiltrátormi“, ktorí ohrozujú „skutočný“ charakter krajiny.

Obchodná dohoda EÚ – IndiaSpojenie druhej a štvrtej najväčšej globálnej ekonomiky môže byť odpoveďou na tlak z USA aj Číny

Erik Potocký

Hinduistami je necelých 80 percent Indov, zatiaľ čo 14 percent sú moslimovia. Kresťania (asi 2,3 percenta, čo je celkovo 12 miliónov osôb) tvoria väčšinu v troch malých štátoch na severovýchode (a výraznú menšinu na západnom pobreží), budhisti väčšinu v himalájskych regiónoch a v Pandžábe dominujú sikhovia. 

Otcovia indickej nezávislosti Mahátmá Gándhí a Džaváharlál Néhrú preto takéto videnie Indie odmietali a trvali na tom, že štát musí byť sekulárny. 

Keď mal Naréndra Módí osemnásť rokov, rodina mu dohodla manželstvo. K manželke však necítil žiadnu náklonnosť a krátko po svadbe ju opustil. Módího brat neskôr vyhlásil, že manželstvo nikdy nebolo konzumované a Naréndra sa chcel radšej venovať práci „pre národ a spoločnosť“.

Radikáli

V nasledujúcich rokoch Módí cestoval po Indii a stúpal ako funkcionár v radoch RSS a neskôr aj BJP.

RSS bola v dejinách nezávislej Indie zakázaná až trikrát – po prvýkrát v roku 1948, keď jeden z jej členov zavraždil otca indickej nezávislosti Mahátmá Gándhího, znovu počas núdzového stavu v rokoch 1975 – 1977 a po útoku na Báburovu mešitu v roku 1992.

V známom incidente z decembra 1992 zhromaždenie viac než stotisíc prívržencov BJP a milícií vyznávajúcich ideológiu hindutva zaútočilo na mešitu v meste Ajódhja, ktorú tam v 16. storočí dal postaviť mughalský cisár Bábur, a budovu zbúralo kladivami a sekerami.

Časť hinduistov pritom verí, že sa na mieste kedysi nachádzal starší hinduistický chrám a že sa tam narodil hinduistický boh Ráma.

Polícia proti búraniu mešity nezasiahla a indická federálna vláda neskôr vinila premiéra štátu Uttarpradéš, člena BJP, že búranie mešity spolu s vodcami nacionalistických milícií vopred naplánoval.

Gudžarát

Podobný scenár sa zopakoval aj v roku 2002 v štáte Gudžarát, kde sa Módí medzičasom stal premiérom. Udalosti z tohto obdobia predstavujú najväčšiu škvrnu na jeho politickej kariére.

Dvadsiateho siedmeho februára vypukol vo vlaku s hinduistickými pútnikmi požiar, ktorého príčiny sú dodnes nejasné – zatiaľ čo miestne úrady tvrdili, že vinu nesú (údajne moslimskí) podpaľači, federálny minister železníc hovoril o nehode. Dve rôzne komisie došli k dvom rôznym výsledkom. Kým federálna komisia dospela k názoru, že išlo o nehodu, komisia ustanovená Módím označila požiar za útok. Pri požiari zahynulo 59 ľudí.

No nech už príčiny požiaru boli akékoľvek, po nešťastí nasledovala ešte omnoho väčšia katastrofa. Po tom, ako miestna vláda obvinila moslimskú menšinu zo spolupráce s Pakistanom, v mnohých obciach štátu hinduisti zaútočili na miestnu moslimskú menšinu, podpaľovali jej domy, vykrádali obchody a zničili 230 mešít a 274 hrobiek islamských učencov (dargah).

Obzvlášť ženy sa stali terčom rozsiahleho sexuálneho násilia, viac než dvesto bolo skupinovo znásilnených a následne upálených. Najmladšie mali len 11 rokov. Podľa oficiálnych údajov bolo zabitých 790 moslimov a 254 hinduistov, nezávislé odhady však hovoria o takmer dvetisíc obetiach.

Najväčší masaker sa udial v Ahmadábáde, kde prívrženci hindutvy zavraždili 97 moslimov, z toho 36 žien a 35 detí. Podobne ako v prípade iných masakrov, aj tu bola väčšina žien pred zavraždením skupinovo znásilnená.

Časť hinduistických obetí bola pritom zabitá inými hinduistami. Napríklad v prípade pekárne Best Bakery radikálni hinduisti zavraždili 14 ľudí – 11 moslimov, ktorých časť bola rodina vlastniaca pekáreň, a troch zamestnancov, ktorí boli hinduisti. V iných prípadoch došlo k útokom na hinduistov, ktorí sa pokúšali svojich moslimských susedov zachrániť.

Riziko schizmy pominuloPápež Lev XIV. ukončil misiu arcibiskupa Cyrila Vasiľa v Indii

TK KBSPavol Rábara

Úrady sa na mnohých miestach útokom dlho nečinne prizerali a v niektorých prípadoch sa pridali na stranu útočníkov. Hoci väčšinu útokov spáchali hinduisti, obeťami policajnej streľby boli zväčša moslimovia.

Masakre vyvolali medzinárodný škandál a pre nečinnosť Módího vlády počas pogromu Spojené štáty za vlády Georgea W. Busha v roku 2005 zamietli jeho žiadosť o víza.

Treba dodať, že indický najvyšší súd v roku 2022 potvrdil rozhodnutie špeciálneho vyšetrovacieho tímu o nevine Módího v súvislosti so spomínanými nepokojmi.

Po víťazstve BJP

Vzhľadom na túto minulosť bolo víťazstvo BJP vnímané najmä menšinami s obavami. Ale aj keď sa BJP po svojom volebnom víťazstve v roku 2014 umiernila a samotný Módí sa v posledných rokoch prezentuje predovšetkým ako technokratický modernizátor, situácia menších náboženských skupín sa od nástupu BJP zhoršila.

Nielenže narástol počet prípadov „prevzatia násilného výkonu práva“ do vlastných rúk v súvislosti s kravami, ktoré sú v hinduizme posvätné, ale často ide aj o smrteľné útoky na nehinduistov (moslimov či kresťanov), ktorých útočníci podozrievajú z prepravy alebo konzumácie hovädzieho mäsa, prípadne zo zámeru zabiť kravu.

Úrady kresťanov veľmi nechránia

Množia sa aj útoky na kostoly a kresťanskú menšinu. Len v roku 2025 ich bolo zaznamenaných viac než 900 – pričom v roku 2014 ich bolo „iba“ 134. V mnohých prípadoch sa pritom útočníci môžu spoľahnúť aj na podporu štátu, ktorý odmieta kresťanov chrániť, a v regiónoch ovládaných BJP sa dokonca pokúša kriminalizovať konverzie a šírenie kresťanstva.

Napríklad v štáte Uttarpradéš asi päťdesiatka hinduistických militantov napadla budovu, v ktorej sa zhromaždili modliaci sa kresťania. Privolaná polícia namiesto útočníkov na niekoľko hodín zadržala kresťanov vrátane detí a neskôr zatkla pastora, ktorý následne strávil štyri mesiace vo väzení.

Oficiálnym zdôvodnením bolo porušenie miestneho zákazu konverzií dosiahnutých násilím, podvodom alebo nátlakom, ale úrady často používajú už podanie čaju či sladkostí za „dôkaz“, že zákon bol porušený.

„Prišlo asi 35 až 40 ľudí,“ hovorí pre DW o podobnom incidente svedok zo štátu Madhjapradéš. „Boli to mladí chlapci. Začali používať urážlivé výrazy a tvrdili, že ‚tu dochádza k núteným konverziám‘.“ Podnapití útočníci následne veriacich napadli palicami.

„Začali biť ľudí. Ženy, deti, všetkých. Niekto mal zlomené rameno. Niekto krvácal na hlave.“ Útočníci pred príchodom polície utiekli a policajti namiesto prenasledovania páchateľov zadržali obete a obvinili ich z vykonávania „násilných konverzií“.

„Polícia nás zadržala a odviedla,“ hovorí svedok. „Naši ľudia natočili videá. Bolo vidieť, že nás bijú. Polícia potom nepodnikla žiadne kroky.“

Dokonca aj domorodá náboženská skupina sikhov bola nemilo prekvapená, keď v roku 2019 indický ústavný súd v dodatku jedného verdiktu o sikhoch hovoril ako o „kulte“, hoci samotný rozsudok sikhizmus uznával ako náboženstvo.

Počet kresťanov v Indii napriek tomu narastá, a to aj preto, že chudobným Indom ponúka spôsob, ako uniknúť rigidnému kastovému systému. Viac údajov poskytne dlhoočakávaný cenzus v tomto alebo budúcom roku, ale neoficiálne odhady hlásia, že počet kresťanov v Pandžábe mohol narásť z 1,5 percenta v roku 2011 na možno až 15 percent dnes.