Sviečkový pochod za Rumunov pred sviatkami roku 1989 Na Vianoce v Draculovom meste popravili Ceaușescovcov

V roku 1989 boli Vianoce v strednej a vo východnej Európe po dlhých rokoch komunistického útlaku prvýkrát znova slobodné. Vedúci predstaviteľ Nežnej revolúcie Václav Havel sa koncom roka stáva prvým nekomunistickým prezidentom stále ešte Československej socialistickej republiky. 

Krátko pred Vianocami organizujem s miestnymi priateľmi Istvánom Sebőkom, nazývaným Pityu bá’, Pištom Čučkom a ďalšími sviečkový pochod spojený so svätou omšou v katolíckom kostole na podporu prebiehajúcej rumunskej revolúcie v juhoslovenskej obci Rúbaň obývanej zväčša etnickými Maďarmi.

Pochod sa skončil návštevou cintorína a vzdaním úcty zosnulým, pripomenutím si života niektorých a preukázaním vďačnosti za ich slobodné myšlienky a činy v neslobodnom režime. Medzi hrobmi sme verejne odpustili komunistom.

Potom sme sa s Istvánom ešte dlho bavili o revolúciách v Československu a Sedmohradsku: vtedajšie krvavé revolučné udalosti v sedmohradskom Temešvári ma vlastne podnietili do uskutočnenia pochodu. V takom duchu sme predtým pripravili s Pištom aj textové plagáty, ktoré sme rozvešali po dedine.

V tom čase televízie na celom svete vysielali vianočné filmy okrem rumunskej štátnej – tá vtedy dávala ozajstný krvák, aktuálny videozáznam zo skráteného súdneho procesu a z následnej popravy prvého páru krajiny. Zahraničné kanály vzápätí tento materiál preberali, ja som to onen čas s napätím sledoval v maďarskej televízii.

Dvadsiateho piateho decembra 1989, v deň narodenia Ježiša, komunistického prezidenta Rumunskej socialistickej republiky Nicolae Ceaușesca a jeho manželku Elenu postavil narýchlo vytvorený vojenský tribunál k múru a popravná čata ho vo vojenskej kasárni v meste Târgoviște zastrelila. Obrazy ich mŕtvych tiel posiatych guľkami boli teda odvysielané a veľká časť nepokojov, ktoré pokračovali po ich smrti, ustúpila. Revolúcia v Rumunsku nebola vôbec nežná ako tá československá.

V súčasnosti som zapálil sviečku a položil ju na svoje básne o rumunskej revolúcii v roku 1989. Básne v maďarčine sa vtedy čítali počas sviečkového pochodu v juhoslovenskej obci Rúbaň (Fűr) na podporu prebiehajúcej revolúcie v sedmohradskom Temešvári.
Foto: Róbert Csere

Reformovaný biskup László Tőkés a pravoslávny metropolita Nicolae Corneanu na prvej spomienke na temešvársku revolúciu. Temešvár, Sedmohradsko, Rumunsko 1990.
Foto: Géza Molnár/Azopan Photoarchive/www.azopan.ro

Na stene budovy, kde sídlil odbojný reformovaný pastor, sa objavil maďarský nápis: „Nech žije László Tőkés! Sloboda!“ Temešvár, Sedmohradsko, Rumunsko 1989.
Foto: Tamás Urbán/Fortepan/www.fortepan.hu

Na začiatku revolúcie bol pastor

Na pamätnej tabuli na stene reformovaného kostola v Temešvári je v súčasnosti napísané: „Tu sa začala revolúcia, ktorá zvrhla diktatúru.“ V sedmohradskom meste pôsobil protestantský pastor László Tőkés, etnický Maďar v Rumunsku, ktorého odpor k Ceaușescovej diktatúre odštartoval pouličné hnutia vedúce k pádu utláčateľského režimu. Čo sa vtedy vlastne dialo?

Pätnásteho decembra 1989 sa príslušníci rumunskej tajnej polície Securitate vydali so súhlasom vtedajšieho reformovaného biskupa, ktorý spolupracoval s úradmi, deportovať Tőkésa do jednej dedinky. Práve rok predtým sa Tőkés verejne postavil proti Ceaușescovmu plánu deštrukcie dedín, v ktorom boli medzi neživotaschopné klasifikované sídla do dvoch-troch tisíc obyvateľov, t. j. polovica obcí.

Do roku 2000 by bolo vzniklo viac ako päťsto mestských agropriemyselných centier so školami, s nemocnicami, so športovými a s kultúrnymi strediskami. Obyvateľstvo sa malo presídliť do viacpodlažných obytných budov, ktoré bolo možné stavať len v súlade s centrálnymi typovými plánmi. Takto by sa boli dokonale kontrolovali a špehovali ľudia.

Vráťme sa však do Temešváru a k dátumu 15. december 1989. Maďari a Rumuni vytvorili ľudskú reťaz na ochranu Tőkésa, čím odštartovali rumunskú revolúciu, ktorá nakoniec zmietla Ceaușescov režim. 

Táto ochrana ďalší deň nadobudla protirežimový charakter, keď časť demonštrantov pochodovala na námestie, zastavovala električky, skandovala protikomunistické heslá. Po tom, čo sa dav vydal obliehať sídlo štátostrany, fara zostala nestrážená, prisluhovači režimu vtrhli do kostola, Lászlóa Tőkésa a jeho tehotnú manželku zbili a transportovali z mesta. 

Udalosti a dni sa nabaľovali, vyústili do streľby štátnej moci do davu nevinných neozbrojených ľudí. Padlo viac ako sto demonštrantov. Dvadsiateho decembra armáda odmietla pokračovať v masakre neozbrojených ľudí a niektorí vojaci sa pridali na stranu revolucionárov, zatiaľ čo tajná polícia Securitate strieľala na ulicu z okien. Na hlavnom námestí v tristotisícovom Temešvári sa zhromaždil stotisícový dav: Rumuni, Maďari, Rómovia, Nemci a Srbi; pravoslávni, katolíci a protestanti spoločne demonštrovali za slobodu slova a kresťanské hodnoty. Ľudia hromadne skandovali heslá „Preč s diktátorom!“ a „Nech žije sloboda!“, prevolávali aj „Boh existuje“.

Dvadsiateho prvého decembra som v Rúbani na Slovensku napísal dve básne v maďarčine, jednu o slobode a Lászlóovi Tőkésovi, druhú o Ceaușescových zbraniach, ktoré v Temešvári zabíjali. Nasledujúci deň boli tieto verše prečítané zhromaždeným účastníkom sviečkového pochodu, na ktorom sa zúčastnil na dedinské pomery veľký dav až stoviek ľudí. 

Ľudia nesú transparent s heslom v rumunčine „Dole s tyranmi“ a s portrétmi komunistického prezidenta Nicolae Ceaușesca a jeho manželky Eleny, vysokej komunistickej funkcionárky, za mrežami. Temešvár, Sedmohradsko, Rumunsko 1989.
Foto: Lajos Szabó/Darca: László Turák/Azopan Photoarchive/www.azopan.ro

Rumunský nápis na čelenke demonštranta „Dole s Ceaușescom“ hovorí za všetko. Temešvár, Sedmohradsko, Rumunsko 1989.
Foto: Lajos Szabó/Darca: László Turák/Azopan Photoarchive/www.azopan.ro

Námestie Piața Victoriei počas revolúcie. Štvrťmiliónové mesto, v ktorom sa začala rumunská revolúcia, ktorá zvrhla diktatúru, obývajú hlavne Rumuni, žijú tu aj Maďari, Nemci, Srbi, Rómovia a Slováci. Temešvár, Sedmohradsko, Rumunsko 1989.
Foto: András Dőri/Fortepan/www.fortepan.hu

Námestie Piața Libertății počas revolúcie s revolucionármi na obrnenom vozidle BTR
Foto: Tamás Urbán/Fortepan/www.fortepan.hu

Bojový tank T-55 a rumunskí vojaci pri Paláci kultúry počas revolúcie. Tu je národné divadlo, vonku sa však žiadna hra nehrá. Temešvár, Sedmohradsko, Rumunsko 1989.
Foto: Tamás Urbán/Fortepan/www.fortepan.hu

Útek komunistického prezidenta

Rovnako ako Berlínsky múr, aj múr mlčania musel byť zbúraný. Veci nabrali rýchly spád. Po stotisícovej demonštrácii vedenie v Bukurešti poslalo vlakmi tisíce baníkov ozbrojených palicami do Temešváru s odôvodnením, že Maďari a chuligáni pustošia mesto a treba ich zastaviť. Baníci, ktorí prišli do Temešváru, videli pravdu na vlastné oči a postavili sa na stranu povstalcov.

Nasledujúce dni pochodovali davy vo viacerých sedmohradských a iných rumunských mestách. Vlna protestov sa zakrátko dostala aj do metropoly Bukurešť.

Dvadsiateho prvého decembra bolo pred prezidentský palác zvolané veľké zhromaždenie na podporu diktátora, no zmenilo sa na protestnú demonštráciu, ktorá Ceaușescov prejav prerušila. Počas prejavu Ceaușescu označil krvavé udalosti v Temešvári za „čin fašistických agitátorov“ a sľuboval navýšenie minimálnej mzdy.

V nasledujúcu noc sa v meste zhromaždili tisíce ľudí. K demonštrácii sa pridali vysokoškoláci aj robotníci, ktorí vyhlásili generálny štrajk. Securitate spustila paľbu z guľometov, no niektorí jej príslušníci sa pridali k demonštrantom.

Situáciu vyostrila správa o smrti ministra obrany: ten dal armáde rozkaz na stiahnutie sa a zakázal vojakom strieľať do civilistov. Bezpečnostné jednotky uzavreli budovu televízie aj prezidentský palác, situácia sa im však definitívne vymkla z rúk a demonštrantom sa podarilo vtrhnúť priamo do vnútra prezidentského paláca.

Ceaușescu aj so svojou ženou Elenou následne vrtuľníkom odletel zo strechy prezidentského paláca.

Rumunský vojak na námestí Piața Libertății. Niektorí príslušníci armády sa pridali k revolucionárom. Temešvár, Sedmohradsko, Rumunsko 1989.
Foto: Fortepan/Fortepan/Album040/www.fortepan.hu

Vojak chráni ľudí v obchode v centre. Po streľbe štátnej moci do davu neozbrojených ľudí, keď padlo viac ako sto demonštrantov, armáda odmietla pokračovať v masakre a niektorí vojaci sa pridali na stranu revolucionárov, tajná polícia Securitate však ďalej strieľala na ulicu z okien. Temešvár, Sedmohradsko, Rumunsko 1989.
Foto: Fortepan/Fortepan/Album040/www.fortepan.hu

Kresťanský kríž a vence na pamiatku zabitých demonštrantov na námestí Piața Victoriei na pozadí s Palácom kultúry. Temešvár, Sedmohradsko, Rumunsko 1989.
Foto: András Dőri/Fortepan/www.fortepan.hu

Temešvárska revolúcia sa čoskoro rozšírila aj do iných rumunských miest. Vence na mieste padlých koložvárskych revolucionárov. Kluž, Sedmohradsko, Rumunsko 1989.
Foto: Iván Várhelyi/Fortepan/www.fortepan.hu

Nicolae Ceaușescu na poškodenej podobizni. Zatiaľ mu počas rumunskej revolúcie ubližovali iba na portrétoch. Kluž, Sedmohradsko, Rumunsko 1989.
Foto: Fortepan/Album041/Fortepan/www.fortepan.hu

Štátna vlajka Rumunskej socialistickej republiky s komunistickým znakom uprostred v kasárni, kde väznili a popravili Ceaușescovcov. Târgoviște, Valašsko, Rumunsko 2019.
Foto: Róbert Csere

Revolucionár s palicou a cez hlavu prevesenou rumunskou vlajkou. Zo stredu štátnej vlajky sa počas revolúcie vystrihoval komunistický znak. Vlajka s dierou sa stala symbolom odporu proti Ceaușescovmu režimu. Temešvár, Sedmohradsko, Rumunsko 1989.
Foto: Tamás Urbán/Fortepan/www.fortepan.hu

Vojaci pred radnicou s deravou vlajkou. Vlajka s dierou sa sem dostala z Temešváru, kde mohli byť inšpirovaní maďarskou vlajkou s dierou z revolúcie v roku 1956. Arad, Sedmohradsko, Rumunsko 1989.
Foto: Miklós Gulyás/Fortepan/www.fortepan.hu

Bukurešťania demonštrujúci na pamiatku obetí bojov v hlavnom meste a Temešvári nesú krvou zašpinený portrét diktátora Ceaușesca v Bukurešti 25. decembra. Fotografia bola urobená cez rumunskú štátnu vlajku s dierou. Text na portréte hovorí: „Posledný tyran, posledný komunista.“ Bukurešť, Rumunsko 1989.
Foto: Peter Dejong/AP/ČTK/Profimedia

Vyfarbený drevorez z pamfletu z mesta Štrasburg z roku 1499, na ktorom je zobrazené valašské knieža Vlad III. nazývaný aj Ţepeş (Narážač), známy ako Dracula, ako hoduje obklopený nabodnutými a nasekanými obeťami. Valašsko, Sedmohradsko a Moldavsko sú tri kľúčové historické územia, ktoré spojením sa vytvorili moderné Rumunsko v devätnástom storočí. Dracula a Ceaușescu mali k sebe blízko svojím krutým a krvavým vládnutím.
Reprofoto: Wikimedia Commons

Muž hladká najmenšiu obeť spomedzi deväťdesiattri tiel odkrytých na temešvárskom cintoríne 24. decembra. Zosnulí boli údajne mučení a popravení na príkaz diktátora Ceaușesca počas rumunskej revolúcie. Temešvár, Sedmohradsko, Rumunsko 1989.
Foto: dpa Picture-Alliance/AFP/Profimedia

Diktátor v Draculovom meste

Ceaușescovci boli zadržaní niekoľko hodín po úteku 22. decembra neďaleko mesta Târgoviște. Bohvie, či im v tunajšej dočasnej kasárenskej väznici napadla myšlienka, že práve z tohto mesta kedysi vládol Valašsku knieža Vlad III., prezývaný Ţepeş – Narážač. Prezývku dostal Vlad III. podľa metódy mučenia a popravovania, ktorú údajne obľuboval – napichovania obetí na kôl.

Vlad Ţepeş bol synom kniežaťa Vlada II., zvaného Dracul (po slovensky Drak), ktorý získal tento prídomok na základe svojej príslušnosti k rytierskemu Dračiemu rádu (po latinsky Societas Draconistrarum). Keďže vo vtedajšej rumunčine neexistovalo slovo pre draka, táto prezývka bola odvodená od názvu tohto rytierskeho rádu a začali ho volať Vlad Dracul. Aj keď v latinčine draco znamená drak, v rumunčine slovo drac znamená čert či diabol. Ďalej pridaním určitého člena vznikne slovo Dracul. Vlad III. zdedil po otcovi aj jeho prezývku.

Turci nazývali obyvateľov tejto oblasti draguli a ich panovníka Dragulea. Prezývka Dracula sa teda postupne vyvinula s najväčšou pravdepodobnosťou stretnutím slov Dragulea a Dracul. Túto prezývku vraj používal potom aj sám Vlad Ţepeş ako dodatok k svojmu menu, najmä pri svojich nepriateľoch. Prezývka sa totiž stala synonymom čerta, diabla, zla a krutosti v tej najhrôzostrašnejšej forme.

Dracula teda so zajatcami nemal žiadne zľutovanie. Neodpustil si smrť a krv. Niektorí tvrdia, že Ceaușescu preto nemohol zniesť žiadne kresťanské kríže či náboženské požehnania akéhokoľvek druhu, lebo bol tiež upírom.

Ceaușescu považoval Draculu za národného hrdinu. Rumunská pošta si za vlády diktátora pripomenula Vlada Narážača na poštovej známke na päťsté výročie smrti krutého a krvavého kniežaťa.

V súčasnosti je Vlad Ţepeş vyobrazený na vstupenke do múzea, ktoré je v kasárenskej budove, kde Ceaușescovci trávili posledné dni svojho života, kde boli väznení, súdení a napokon pri tejto budove aj popravení.

Morbídne pôsobí kombinácia vstupenky s portrétom Vlada Narážača, postrachu zajatcov, a obrysov tiel zastrelených zajatcov Ceaușescovcov na mieste popravy. Na druhej strane platí, že nejako zrastie to, čo k sebe patrí: krvilačníci Dracula a Ceaușescu mali svojím vládnutím k sebe blízko.

Jedáleň v Palatul Primăverii. Honosný palác obývala rodina Nicolae Ceaușesca. Diktátor z tejto svojej rezidencie vládol Rumunsku, ktoré sa pod jeho vedením stalo jednou z najchudobnejších krajín Európy. Bukurešť, Rumunsko 2018.
Foto: Rakoon/Wikimedia Commons

Spálňa v Palatul Primăverii. Ceaușescovci ako socialistickí pohlavári žili okázalo na vysokej nohe ako nejakí feudálni vládcovia. Tento jav je badateľný aj na dnešnom Slovensku u niektorých vládnych politikov. Bukurešť, Rumunsko 2018.
Foto: Rakoon/Wikimedia Commons

Jedálenský kútik pre dvoch v kasárenskej väznici. Tu „hodovali“ Nicolae Ceaușescu a jeho manželka Elena posledné tri dni svojho života. Vyzerá to tu ako v chudobinci, tak vyzeralo aj vyhladované Rumunsko tyrana. Târgoviște, Valašsko, Rumunsko 2019.
Foto: Róbert Csere

Vojenské kovové postele pre Ceaușescovcov v kasárni. Na tých spal komunistický prezidentský pár predtým, ako ho popravou poslali na večný spánok. Ktovie, či sa manželom prisnil Dracula, ktorý vládol z tohto mesta. Târgoviște, Valašsko, Rumunsko 2019.
Foto: Róbert Csere

Na týchto stoličkách sedela papalášska prezidentská dvojica pred narýchlo vytvoreným vojenským tribunálom a ten ju postavil k múru. Podľa odborníkov bol súdny proces nelegitímny a okamžitá poprava šokujúca. Târgoviște, Valašsko, Rumunsko 2019.
Foto: Róbert Csere

Obrys tela popraveného Nicolae Ceaușesca na mieste popravy, za ním je obkreslená mŕtvola jeho manželky Eleny. 25. decembra 1989 boli obaja hneď po vynesení rozsudku zastrelení trojčlennou popravnou čatou na dvore kasárne pri budove, kde boli väznení a súdení. Târgoviște, Valašsko, Rumunsko 2019.
Foto: Róbert Csere

Televízor v kasárni bývalej jazdeckej školy, kde bol rumunský komunistický prezidentský pár väznený, súdený a popravený. V súčasnosti je tu Múzeum komunizmu. Târgoviște, Valašsko, Rumunsko 2019.
Foto: Róbert Csere

Mŕtvola zastreleného Nicolae Ceaușesca na televíznej obrazovke. Na Vianoce v roku 1989 rumunská televízia vysielala aktuálny videozáznam zo skráteného súdneho procesu a z následnej popravy prvého páru krajiny. Vzápätí zahraničné kanály vrátane maďarskej televízie tento materiál prebrali.
Foto: András Dőri/Fortepan/www.fortepan.hu

„Veselé Vianoce!“ Rumunčina, maďarčina a nemčina spolu v televízii. Rumunsko 1989.
Foto: András Dőri/Fortepan/www.fortepan.hu

Vianočná poprava a neukončená revolúcia

Ceaușescovci boli 25. decembra 1989 vo väzení predvedení pred špeciálny vojenský tribunál, ktorý ich obžaloval z genocídy s viac ako šesťdesiattisíc obeťami, z podvracania štátnej moci organizáciou ozbrojených akcií proti ľudu a štátnej moci, demolácie verejného majetku ničením a poškodzovaním budov, napr. výbuchmi v mestách, z podkopávania národného hospodárstva a pokusu o útek z krajiny s využitím viac ako jednej miliardy dolárov uložených v zahraničných bankách. 

Mimochodom, súdny proces bol chaotický, Ceaușescu sa správal povýšenecky, obhajca prezidentskej dvojice sa javil skôr ako prokurátor podávajúci žalobu, skrátka konanie sa javilo ako fraška. 

Vzápätí súd odsúdil prezidentský pár na trest smrti. Hneď po vynesení rozsudku boli obaja na dvore zastrelení trojčlennou popravnou čatou. Súdny proces bol nelegitímny a okamžité popravy šokujúce. Možno to celé označiť jednoducho ako hanebné, ale nevyhnutné.

Medzitým 23. decembra prevzal moc Front národnej spásy na čele s reformnými komunistami a ďalšími lídrami protestujúcich. Bola vytvorená nová vláda, ktorá mala vládnuť do volieb.

Násilie však pokračovalo, už od 22. decembra na ľudí zhromaždených na uliciach útočili neznámi ostreľovači. V tom čase sa verilo, že išlo o členov Securitate verných zosadenému diktátorovi, a po celej zemi sa rozšíril strach z toho, že sa pokúsia o kontrarevolúciu. Mnohí protestujúci sa ozbrojili a pokúsili sa s ostreľovačmi bojovať. Skutočná identita ostreľovačov sa dodnes neodhalila a ich motívy ostávajú nejasné.

Teroristické aktivity tajomných ostreľovačov pokračovali až do 27. decembra, keď boli náhle ukončené. Za týchto dramatických okolností zanikol posledný stalinistický režim vo východnej Európe.

Neskoršie sa ukázalo, že pri revolúcii zahynulo celkovo vyše tisícsto ľudí, z toho menšia časť zahynula pri potláčaní protestov pred Ceaușescovým pádom, zvyšná drvivá väčšina následkom teroristických aktivít po 22. decembri. László Tőkés pred rokmi vyhlásil, že revolúciu v Temešvári nemožno považovať za ukončenú, ale treba v nej pokojne a vytrvalo pokračovať.

Situácia rumunskej verejnosti vyvolávala súcit a podporu na celom svete a už na konci decembra začali prichádzať do krajiny prvé zahraničné zásielky potravín. Doslova hneď ako ľudia v Československu získali dovtedy nevídanú slobodu, dokázali pomôcť ťažko skúšaným občanom Rumunska. Doteraz mám pred očami balíky múky a cukru, ktoré sme vtedy posielali.

Na konci svojho príbehu je teda Ceaușescu vyhnaný z domova v Bukurešti, kde jeho rodina obývala honosný rodinný palác, na nútený trojdňový pobyt v cudzom meste v skromných podmienkach vojenskej kasárne a na popravu neďaleko záchodov počas Vianoc. Târgoviște sa tak stalo jeho zakázaným mestom, kam bol tomuto diktátorovi akýkoľvek vstup pod hrozbou smrti prísne zakázaný.