Vyšší dlh, nižšie platy a viac nezamestnaných Čo by spôsobilo zmrazenie eurofondov?

Zmrazenie eurofondov by malo pre Slovensko vážne dôsledky. Ukazuje to najnovšia analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, v ktorej sa analytici pozreli na to, čo by takýto scenár znamenal pre našu ekonomiku. 

Z eurofondov sa financuje väčšina verejných investícií, ktoré by štát inak nedokázal zaplatiť. Bez európskych peňazí by sa mnohé z týchto investícií vôbec nezrealizovali. To by spomalilo rast hospodárstva, zhoršilo situáciu na trhu práce a napokon aj stav verejných financií. Výkon slovenskej ekonomiky by tak do roku 2030 klesol približne o 6,7 miliardy eur. To je približne hodnota celoročných výdavkov štátu na školstvo.

Nejde pritom o predpoveď, že Európska únia Slovensku eurofondy skutočne zmrazí. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť modelovala hypotetický scenár, ktorý vychádza z maďarského precedensu. Cieľom nie je odhadnúť pravdepodobnosť takého vývoja, ale ukázať jeho možné hospodárske dôsledky pre Slovensko.

Nezobrali by nám všetky eurofondy

Jedným z najčastejších omylov pri diskusiách o eurofondoch je predstava, že by Slovensko prišlo o všetky európske peniaze. Analytici vychádzajú z predpokladu, že od roku 2027 by boli podľa maďarského vzoru pozastavené platby zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rozsahu približne piatich miliárd eur. To predstavuje približne tretinu európskych zdrojov, ktoré má Slovensko v rokoch 2027 až 2030 k dispozícii. 

Plán obnovy a odolnosti už do prognózy nezaraďujeme. Predpokladá sa totiž jeho ukončenie do konca roka 2026. Poľnohospodárske fondy tak zostávajú mimo hlavného rizikového scenára. 

Vo finálnej rovnici nepočíta Rada ani s tým, že by štát chýbajúce európske peniaze nahradil vlastnými zdrojmi. Dôvodom je súčasný stav verejných financií. Ak by vláda chcela výpadok eurofondov kompenzovať zo štátneho rozpočtu, znamenalo by to ďalšie zvýšenie deficitu a verejného dlhu. 
Za týchto predpokladov odhaduje RRZ, že Slovensko by do konca desaťročia prišlo približne o päť miliárd eur z eurofondov.

Riziko budúcich strát

Celkový dosah na ekonomiku by však bol ešte väčší. Výkon slovenskej ekonomiky by do roku 2030 kumulatívne zaostal za základným scenárom približne o 6,7 miliardy eur.

Prečo je výsledná strata vyššia než samotný výpadok eurofondov? Eurofondy nie sú len finančnou injekciou z Bruselu. Financujú investície, ktoré vytvárajú ďalšiu ekonomickú aktivitu. 

Keď sa postaví diaľnica, modernizuje železnica alebo vznikne nový vedecký park, nekončí sa to samotnou stavbou. 

Zákazky získavajú firmy, tie zamestnávajú ľudí, nakupujú materiál, investujú do technológií a vytvárajú ďalšie príležitosti pre svojich dodávateľov. Verejné investície zároveň často motivujú aj súkromný sektor, aby investoval do nových výrobných kapacít, služieb či výskumu.
Práve vďaka tomuto mechanizmu by bola ekonomická strata väčšia než samotný objem zmrazených eurofondov. 

Zmrazenie približne piatich miliárd eur z eurofondov by podľa RRZ znamenalo celkovú stratu výkonu slovenskej ekonomiky vo výške približne 6,7 miliardy eur. (Zdroj: RRZ/Postoj)

Strata investícií

Najvýraznejšie by sa výpadok prejavil práve v investíciách. Takmer dve tretiny pozastavených eurofondov predstavujú investičné výdavky. 
Podľa RRZ by to oslabilo najmä investičnú aktivitu súkromného sektora. Firmy by mali menej zákaziek, horšie vyhliadky a časť plánovaných investícií by odložili alebo zrušili. 

Do roku 2030 by sa tak zo slovenskej ekonomiky mohli vytratiť ďalšie súkromné investície v objeme približne 4,6 miliardy eur, čo predstavuje približne tri percentá HDP. 

Takýto vývoj by sa následne preniesol aj na trh práce. Firmy, ktoré menej investujú, spravidla vytvárajú menej nových pracovných miest a opatrnejšie pristupujú aj k zvyšovaniu miezd. 

RRZ odhaduje, že v porovnaní so scenárom bez pozastavenia eurofondov by do konca desaťročia pracovalo na Slovensku o viac ako 22-tisíc ľudí menej. Miera nezamestnanosti by bola každoročne približne o pol percentuálneho bodu vyššia a rast reálnych miezd by sa v priemere spomalil približne o 0,3 percentuálneho bodu.

Slabšie investície by sa podľa modelu RRZ premietli do vývoja nezamestnanosti (Zdroj: RRZ/Postoj)

Dosahy by pocítil aj štát

Už v prvom roku po predpokladanom pozastavení časti eurofondov by slovenská ekonomika podľa modelu rástla približne o 0,7 percentuálneho bodu pomalšie, než sa pôvodne čakalo.

V ďalších rokoch by sa rozdiel ešte zväčšoval. Do konca desaťročia by sa tempo rastu ekonomiky pohybovalo pod jedným percentom ročne, pričom kumulovaná strata výkonu ekonomiky by dosiahla približne 3,5 percenta HDP. V peňažnom vyjadrení ide už o spomínaných 6,7 miliardy eur. 

Tieto dôsledky by sa napokon prejavili aj vo verejných financiách. Pomalšie rastúca ekonomika znamená nižší výber daní a odvodov, zatiaľ čo značná časť verejných výdavkov zostáva nezmenená. Výsledkom je vyšší deficit a rýchlejší rast dlhu.

V roku 2027 by bol deficit verejných financií približne o 0,5 percentuálneho bodu HDP vyšší, než sa v skutočnosti očakáva. Rozdiel by sa postupne prehlboval a do roku 2030 by dosiahol 1,7 percentuálneho bodu HDP. Bez ďalších konsolidačných opatrení by sa tak deficit mohol na konci desaťročia pohybovať okolo 8 percent HDP. 

Zmrazenie časti eurofondov by zhoršilo aj vývoj verejného dlhu. Podľa RRZ by sa do roku 2030 zvýšil o 7,4 percentuálneho bodu – z očakávaných 76,8 % HDP na približne 84,2 % HDP. To by znamenalo nárast verejného dlhu o približne 11 miliárd eur. 

 
Pomalší hospodársky rast by postupne zhoršil stav verejných financií a zvýšil deficit aj verejný dlh (Zdroj: RRZ/Postoj)

Reputačné riziko

Do tohto scenára vstupuje aj niečo, čo sa nedá presne vypočítať. Samotný spor s Európskou komisiou by mohol zvýšiť neistotu na finančných trhoch, zhoršiť pohľad ratingových agentúr na Slovensko a zvýšiť náklady štátu na požičiavanie. 

Vyššie úrokové sadzby by následne ešte viac zhoršovali stav verejných financií aj investičné prostredie. RRZ preto upozorňuje, že jej odhad 6,7 miliardy eur predstavuje scenár založený na konkrétnych predpokladoch a reputačné škody by v praxi mohli byť ešte väčšie.

Prečo sa porovnávame s Maďarskom?

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nepoužila ako referenčný príklad Maďarsko náhodou. Ide totiž o jedinú krajinu Európskej únie, voči ktorej boli v posledných rokoch uplatnené mechanizmy vedúce k zmrazeniu eurofondov. Nešlo pritom o jednorazové zastavenie jednej konkrétnej sumy. 

Európska únia postupovala prostredníctvom viacerých právnych nástrojov, ktoré sa navzájom prekrývali – od mechanizmu podmienenosti až po podmienky čerpania kohéznych fondov a Plánu obnovy a odolnosti. Výsledkom bolo, že v rôznych obdobiach zostávali Maďarsku nedostupné rôzne časti európskych zdrojov. 

Dôležité je aj to, že zmrazenie eurofondov nie je automatickým dôsledkom politického sporu medzi členským štátom a Bruselom. 

Európska komisia musí preukázať, že problémy v oblasti právneho štátu priamo ohrozujú riadne hospodárenie s rozpočtom EÚ. Ide napríklad o fungovanie verejného obstarávania, vyšetrovanie korupcie, konflikty záujmov alebo účinnosť kontrolných mechanizmov. 

Až následne môže navrhnúť Rade EÚ prijatie rozpočtových opatrení vrátane pozastavenia časti platieb.