Separácia Ježiša od Ježiška Múrom je oddelený Jeruzalem od Betlehema. Palestínska kresťanka sa postavila izraelským osadníkom. Rastie hrozba vyhnania kresťanov zo Svätej zeme

Nepozvane prišiel za mnou, keď som sedel pod hrubými múrmi Starého mesta. Tu niekde sa sultán Saladin v dvanástom storočí prebil cez hradby dobového kresťanského kráľovstva do Svätého mesta.

Bol zúfalý a v očiach mal bolesť. Predstavil sa ako palestínsky kresťan z blízkeho Ramalláhu. Nohu mal obhorenú, dom mu totiž vypálili islamisticki militanti. Srdce mal tiež zranené, synček potrebuje do izraelskej nemocnice a nemá dostatok šekelov. Je palestínsky kresťan, pre mnoho Židov nepriateľský Arab, pre mnoho moslimov zas nenávidený križiak. Palestínskoarabskí kresťania tvoria v Izraeli dvojitú menšinu: z národného hľadiska sú súčasťou palestínskoarabského obyvateľstva; z náboženského hľadiska sú v rámci tejto skupiny menšinou. V posledných desaťročiach sa táto identita stala ešte náročnejšou.

Náš nečakaný návštevník túži ísť do Talianska, aj tu mu pomáhajú talianski misionári. Chrám Božieho hrobu, ktorý je postavený na Golgote, kde podľa tradície ukrižovali Ježiša, je odtiaľ len na dohodenie kameňom. V súčasnosti však Palestínčania skôr hádžu rôzne predmety po izraelských vojenských či policajných hliadkach, než by mysleli na starobylé určovanie vzdialenosti hodom kameňa alebo na Ježišovu záchranu cudzoložnice pred ukameňovaním: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“

Podobne ako historický obranný múr, aj ten dnešný má chrániť pred útokmi. 

Nový jeruzalemský múr

Na rozdiel od historických hradieb, ktoré mali jasne definovať hranicu mesta či štátu, izraelský múr prechádza palestínskym územím, čo z neho robí nielen obranný, ale aj výrazne politický a kontroverzný nástroj.

Mimochodom, Berlínsky múr bol komunistami postavený na území Nemeckej demokratickej republiky v sovietskej okupačnej zóne a ani oni si nedovolili porušiť vytýčenú hranicu s Nemeckou spolkovou republikou, ktorá sa nachádzala v zónach, ktoré kontrolovali nepriateľské západné štáty.

Židov od Palestínčanov oddeľuje Izraelom budovaná vyše sedemsto kilometrov dlhá bezpečnostná bariéra s cieľom chrániť izraelských civilistov pred teroristickými útokmi. Táto bariéra, ktorá sa tiahne prevažne cez Západný breh Jordánu, bola iniciovaná v čase druhej intifády (okolo roku 2002) v reakcii na vlnu samovražedných atentátov.

Tvorí ju jednak hrubý a vysoký betónový múr a v prevažnej miere systém plotov, priekop, senzorov a ciest pre armádne hliadky pozdĺž takmer celej hranice Izraela a Palestíny s deklarovanými hlavnými mestami západný a východný Jeruzalem.

V roku 2010 bola navyše postavená okolo celého mesta Jeruzalem bezpečnostná bariéra oddeľujúca ho od palestínskych území a miest na Západnom brehu Jordánu, akým je napríklad iba osem kilometrov vzdialený Betlehem, kde sa podľa Biblie narodil Ježiš Kristus.

Pred dvadsiatimi rokmi izraelský historik kritizoval budovanie múru medzi posvätnými miestami kresťanstva. „Po prvý raz v histórii je Jeruzalem oddelený od Betlehema,“ povedal Amnon Ramon v roku 2006 v Jeruzaleme. „Historická cesta Ježiša z Jericha do Jeruzalema bola brutálne odrezaná vysokým betónovým múrom cez prastarú cestu.“

Historik skúmal aj účinky budovania múru na kresťanských obyvateľov v priestore Betlehem – Jeruzalem – Ramalláh. Podľa jeho úsudku kresťania v tejto oblasti tvoria istú jednotu.

Pred takmer šesťdesiatimi rokmi ešte boli požiadavky z Betlehema na izraelských okupantov, aby Ježišovo rodisko bolo integrované do veľkého Jeruzalema anektovaného Izraelom. Počas ťahania hranice boli zas konflikty s kresťanskými cirkvami, pretože múr sa budoval krížom cez kresťanské pozemky. 

Múr nárokov 

Prekážková dráha pre autíčka je skvelý spôsob, ako rozvíjať logické myslenie a trpezlivosť dieťaťa. Cesta z Jeruzalema do Betlehema palestínskou maršrutkou vyzerala ako prekážková dráha pre dospelých kombinovaná s únikovou hrou, pri ktorej musíte nájsť cestu von z labyrintu. Strašidelnú atmosféru tejto akejsi mestskej únikovej hry doplnili rôzne betónové múry a zátarasy s ostnatým drôtom. Vodič sa im snažil vyhnúť alebo ich obísť, taká krátka trasa medzi mestami bežne trvá iba minúty a nie až hodinu. Navyše po čase sme museli prestúpiť do inej malej dodávky, ktorá nás dopravila do cieľa.

Bariéra je kontroverzný projekt.

Jej zástancovia tvrdia, že bariéra je nevyhnutným nástrojom, ktorý chráni izraelských civilistov pred palestínskym terorizmom vrátane samovražedných atentátov, ktorých intenzita po vypuknutí intifády, čiže povstania, začiatkom tisícročia prudko narástla. Od začatia stavby bariéry v roku 2003 sa podstatne znížil počet spáchaných útokov na občanov Izraela, ten ju oficiálne volá bezpečnostná bariéra. Podľa izraelských predstaviteľov a zástancov bariéry sa počet útokov z oblastí, kde bol múr dokončený, znížil o viac ako deväťdesiat percent.

Odporcovia bariéry tvrdia, že je ilegálnym pokusom anektovať palestínsku pôdu pod zámienkou získania bezpečnosti, že porušuje medzinárodné právo, je pokusom o zabránenie mierovým dohodám o konečnom statuse a významne obmedzuje Palestínčanov, ktorí žijú v okolí bariéry. Oni a medzinárodné organizácie majú pre bariéru výrazy ako separačný múr, separačná bariéra a múr apartheidu.

Múr sa často označuje ako separačný, keďže okrem bezpečnostnej funkcie formuje de facto novú hranicu a uľahčuje anexiu častí Západného brehu, kde sú umiestnené izraelské osady.

Bariéra je predmetom medzinárodnej kritiky, pretože viac ako štyri pätiny jej trasy vedú vnútri územia Západného brehu, a nie po medzinárodne uznávanej hranici. Oddeľuje palestínske obce od ich poľnohospodárskej pôdy, vodných zdrojov a obmedzuje prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu.

V roku 2004 Medzinárodný súdny dvor vydal poradné stanovisko, v ktorom konštatoval, že stavba bariéry na okupovanom území je v rozpore s medzinárodným právom.

Izrael však má územné nároky mocné ako svoju bariéru. Tú nazývam Múr nárokov. 

Hrozba vyhnania

Múry bariéry aspoň slúžia ako podklad pre grafity, okrem iných aj pre pouličného umelca známeho pod pseudonymom Banksy. Ten spolu s ďalšími kreatívcami navrhol v roku 2017 aj v súčasnosti ako-tak fungujúci hotel v Betleheme, britskými médiami označený za hotel „s najhorším výhľadom zo všetkých hotelov na svete“. Výhľad má totiž na betónový izraelský múr oddeľujúci aj betlehemské rodisko Ježiša Krista, ktoré je pod kontrolou Palestínskej samosprávy, od miesta jeho ukrižovania v blízkom Jeruzaleme, ktoré je zas na území Izraela.

Banksy v hoteli vystavil umelecké dielo nazvané Jazva z Betlehema; skulptúra zobrazuje vianočný betlehem s Jezuliatkom, Máriou a Jozefom pri súčasnom separačnom múre.

Staré mesto v Jeruzaleme sa nachádza v Izraelom anektovanom východnom Jeruzaleme a je domovom posvätných miest kresťanov, židov aj moslimov. Je rozdelené na štyri nedôverou oddelené štvrte, na židovskú, moslimskú, kresťanskú a arménsku. Múr nárekov je na pomedzí židovskej a moslimskej štvrte. Kresťanskí lídri v Jeruzaleme v lete 2023 uviedli, že rastúce obmedzenia zo strany izraelských úradov, ako aj nepriateľstvo a útoky Židov vo Svätom meste ohrozujú ich komunity. Kresťania v Jeruzaleme sa ocitajú pod čoraz väčším tlakom židovských pravicových náboženských organizácií. „Cítime rastúcu hrozbu vyhnania kresťanov zo Svätej zeme,“ uvádza vo svojom vyhlásení 17 kresťanských organizácií v Jeruzaleme.

Obavy kresťanov sa napĺňajú

Situácia sa od leta 2023 výrazne zhoršila, obmedzenia zo strany izraelských úradov narástli, najmä po vypuknutí vojny v Gaze v októbri 2023 a regionálnych napätiach v nasledujúcich dvoch rokoch.

Minulý rok počas veľkonočných sviatkov izraelské úrady drasticky obmedzili prístup palestínskych kresťanov zo Západného brehu do Jeruzalema, pričom bolo vydaných len minimum povolení.

V marci 2026 zatvorili Chrám Božieho hrobu, bol opakovane zatvorený pre verejnosť, a to z dôvodu bezpečnostných obmedzení po raketových útokoch v rámci konfliktu s Iránom, čo prerušilo tradičné pôstne obrady.

Izraelské sily sprísnili kontroly na stanovištiach okolo Starého mesta, čo sťažuje prístup k svätým miestam. Cirkevní predstavitelia hlásia, že ide o „sústavné a zvýšené obmedzenia“, ktoré zasahujú do náboženských práv a tradícií.

Okrem obmedzení pohybu sú hlásené zásahy do vzdelávania, keďže učiteľom z palestínskych území sú pozastavované povolenia na prácu v kresťanských školách v Jeruzaleme.

Jeruzalemskí patriarchovia a hlavy cirkví opakovane varujú, že tieto opatrenia spolu s nárastom útokov židovských extrémistov a so snahou o zmenu statusu quo ohrozujú samotnú existenciu kresťanskej prítomnosti vo Svätej zemi.

Cirkvi sa snažia rokovať s políciou o umožnení aspoň obmedzených služieb pre duchovenstvo počas sviatkov, podobne ako počas pandémie, avšak celková situácia zostáva napätá a neistá.

Od začiatku terajšej vojny medzi Izraelom, Spojenými štátmi a Iránom dopadajú do Starého mesta trosky z iránskych útokov, a to aj v blízkosti Chrámu Božieho hrobu, mešity al-Aksá a v židovskej štvrti.

V dôsledku neustálej hrozby podobných útokov posilnil Izrael počas tohtoročných veľkonočných sviatkov v oblasti bezpečnostné opatrenia a zaviedol obmedzenia pre veľké zhromaždenia.

Na cestách vedúcich k Chrámu Božieho hrobu preverovala polícia na Veľkonočnú nedeľu na kontrolných stanovištiach malý počet veriacich, ktorým bol povolený vstup do kostola.

Počas Veľkej noci sa v jeruzalemskom Starom meste zvyčajne konajú sprievody a ulicami sa ozýva spev veriacich. Tento rok však bola atmosféra úplne odlišná a v oblasti boli zatvorené aj všetky obchody.

Odpor palestínskej kresťanky

„Ľudia by mali vedieť, že osadníci sa nepohybujú sami, neplánujú sami. Financujú ich izraelské organizácie, organizácie osadníkov ako Himanuta, Amana a mnoho ďalších súkromných spoločností, ktoré založil Židovský národný fond a ďalšie vládne inštitúcie, aby ukradli pôdu Palestínčanom.“

Slová vyriekla palestínska kresťanka Alis Kisija z mesta Bajt Džalá na portáli americkej neziskovej organizácie DAWN, ktorá podporuje demokraciu a ľudské práva na Blízkom východe a v severnej Afrike.

Bajt Džalá je v Betlehemskom guvernoráte na Západnom brehu Jordánu, vyše desaťtisícové mesto je obývané zväčša arabskými kresťanmi a je spravované vládou Palestínskeho štátu (Palestínskej samosprávy). Neďaleko mesta sa nachádza kláštor Cremisan, ktorý je preslávený výrobou vína.

Izraelská bezpečnostná bariéra hrozí oddeliť katolícky kláštor od susedného saleziánskeho kláštora a sťažiť prístup miestnych obyvateľov na toto územie. Vyše polstovky kresťanských rodín príde o svoje pozemky, pokiaľ bude múr vybudovaný. Pôvodná trasa bariéry mala oddeliť kláštor Cremisan od susedného kláštora a viníc, ale po palestínskom odvolaní vydal izraelský najvyšší súd v roku 2015 dve samostatné rozhodnutia, ktorými nariadil vláde, aby zvážila alternatívne trasy a zároveň umožnila pokračovanie prác na časti bariéry, ktorá priamo neovplyvňuje kláštor a konvent.

Minulý rok po prvýkrát od roku 2019 mohla Alis Kisija vstúpiť na rodinný pozemok v tunajšom údolí al-Machrúr nachádzajúcom sa západne od mesta Bajt Džalá po tom, čo izraelský najvyšší súd v júni 2025 rozhodol proti osadníkom, ktorí tam vybudovali nelegálnu základňu. Súd zamietol falšované dokumenty o vlastníctve predložené osadníckymi organizáciami a na základe jeho rozhodnutia boli izraelskí osadníci nútení opustiť pozemok a rozobrať svoje provizórne stavby.

Napriek víťazstvu Alis a jej matka čelili opakovaným pokusom o zastrašovanie vrátane obnovenia trestných konaní zo strany izraelskej polície hneď po súde a bez nových dôkazov, čo Kisija označila za snahu o finančné a psychické vyčerpanie rodiny. Predtým boli obvinené z údajného pokusu o zrazenie vojaka/osadníka autom či fyzického útoku na neho.

Jej boj získal celosvetovú pozornosť ako symbol odporu palestínskych kresťanov proti vyvlastňovaniu pôdy v oblastiach zapísaných v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Hoci bol Alis umožnený návrat na farmu v kľúčovej zelenej zóne regiónu, situácia v údolí zostáva začiatkom roka 2026 napätá pre pretrvávajúce hrozby anexie a aktivity v okolí. Rodina sa však nevzdáva a pokračuje v úsilí o trvalé zabezpečenie svojich práv a obnovu zničeného majetku vrátane rodinného domu a reštaurácie, ktoré boli v minulosti viackrát zbúrané.

Alis Kisija nevníma svoj aktívny odpor proti násilným izraelským osadníkom uprostred vojny, uprostred najťažších časov, ako náboženský boj medzi kresťanmi, moslimami a židmi.

Na pokraji zániku

Hlavnou starosťou Palestínskej samosprávy, jej stúpencov a médií je vykresľovať Palestínčanov iba ako obete nespravodlivej agresie a diskriminácie zo strany Izraela. Medzinárodné spoločenstvo prehliada, že moslimskí Palestínčania na základe náboženstva perzekvujú svojich vlastných kresťanských spoluobčanov, a verí mediálnemu obrazu samosprávy. Strata reputácie by ovplyvnila medzinárodnú a hlavne európsku pomoc, ktorú dostáva Palestínska samospráva.

Kresťania sú bežne moslimskou väčšinou chápaní ako dhimmi, ľudia menejcennej kategórie, od ktorých sa očakáva vďačnosť za to, že sú vôbec tolerovaní. Kresťanskí Palestínčania zo spoločnosti, v ktorej nemajú žiadny hlas a žiadnu ochranu, odchádzajú. Smutným faktom je, že kresťanstvo je v mieste svojho zrodenia v Betleheme na pokraji zániku.

Za posledných sedemdesiat rokov sa podiel kresťanov v Betleheme znížil o viac ako sedemdesiat percentuálnych bodov.

Po odovzdaní správy nad mestom Palestínskej samospráve v roku 1995 sa exodus kresťanov zintenzívnil. Po októbrových útokoch a následnej vojne v Pásme Gazy medzi Izraelom a Hamasom v roku 2023 sa miera emigrácie opäť zvýšila. Tunajším kresťanom neprospieva ani život pod izraelskou okupáciou a ani narastajúci islamský radikalizmus v regióne.

Väčšina z nich emigrovala do zahraničia, čím sa Betlehem zmenil z mesta s kresťanskou väčšinou na mesto s moslimskou väčšinou a zhruba dvanásťpercentnou kresťanskou menšinou.

Mimochodom, až tristo miliónov kresťanov vo svete zažíva nejakú formu útlaku, čo je najviac spomedzi všetkých vierovyznaní. Na Západe však panuje ľahostajnosť voči porušovaniu práva na vierovyznanie vo svete a západné vlády kladú na prvé miesta otázky pohlavia, sexuality, poprípade rasy.

Zavraždený mier

Jásir Arafát kedysi tvrdil, že Ježiš bol prvý palestínsky martýr. Korán ho uctieva ako mesiáša narodeného z Panny Márie, ktorý konal zázraky, no islam odmieta jeho ukrižovanie a božskú podstatu, pričom ho považuje za človeka, ktorý ohlasoval monoteizmus.

Doma moslim Arafát často mohol počuť Ježišovo meno, manželka Suha bola totiž kresťanka. Rodáčka z Jeruzalema, ktorá kvôli nemu konvertovala na islam.

Arafát v rokoch 1969 až 2004 bol predsedom Organizácie pre oslobodenie Palestíny. Bol aj spoluzakladateľom najväčšej palestínskej ozbrojenej organizácie al-Fatah. Pod Arafátovým vedením koncom šesťdesiatych rokov storočia vojen vykonala celkom skoro dvetisícpäťsto gerilových útokov na území Izraela. Ocitla sa tak na zozname teroristických organizácií.

V roku 1994 udelili Arafátovi za mierové úsilie spolu s izraelskými politikmi Šimonom Peresom a Jicchakom Rabinom Nobelovu cenu za mier. Rabin bol bývalý izraelský vojenský veliteľ, ktorý sa preslávil počas šesťdňovej vojny v roku 1967, konfliktu medzi Izraelom a arabskou koalíciou, ktorá v nej utrpela zdrvujúcu porážku – Egypt stratil Gazu a celý Sinaj, Sýria stratila Golanské výšiny, Jordánsko stratilo východný Jeruzalem a celý Západný breh Jordánu.

Na Rabina spáchal v nasledujúcom roku po udelení Nobelovej ceny atentát ortodoxný židovský študent, a to po prednesení hymny izraelského mierového hnutia Pieseň mieru. Rabin vystupoval spolu s Peresom pred telavivskou radnicou na mierovej demonštrácii. Zostali po ňom zakrvavené texty piesne, z ktorých čítal na zhromaždení niekoľko minút pred svojou smrťou. Atentátnik vyhlásil: „Každý Žid, ktorý ponechá svoj ľud alebo územie nepriateľovi podobne ako Rabin, musí byť zabitý.“

Arafát sa v roku 1996 stal prezidentom Palestínskej samosprávy. V roku 2012 bolo jeho telo, osem rokov po smrti, exhumované, aby sa mohli vykonať testy, keďže vzniklo podozrenie, že bol zavraždený. Na jeho oblečení našli stopy rádioaktívneho polónia.

Desaťtisíce a desaťtisíce mŕtvych

V októbri 2023 po mesiacoch menších bojov medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi vrátane konfliktu v jeruzalemskej mešite al-Aksá, pri ktorých zahynulo takmer štvrť tisíca Palestínčanov a viac ako tri desiatky Izraelčanov, spustila teroristická organizácia Hamas, ktorá ovláda palestínske Pásmo Gazy, doteraz najkrvavejší útok na Izrael s vyše tisíc obeťami z radov ozbrojených síl aj civilistov: raketové útoky, vražedné komandá a únosy rukojemníkov. Palestínčania túto operáciu označujú ako Búrka al-Aksá.

Sú tu aj názory, že militanti Hamasu sú výtvorom nespravodlivosti Izraela a Palestínčania z Gazy žijú vo väzení pod holým nebom za separačným múrom.

Izrael prvýkrát od jomkipurskej vojny v roku 1973 vyhlásil vojnový stav. Izrael „zničí a rozdrví“ hnutie Hamas, každý jeho člen je „mŕtvy muž“, vyhlásil izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Mŕtvi však v Gaze po následných izraelských bombardovaniach a pozemných operáciách zostávajú aj civilisti, tisíce a tisíce, desaťtisíce a desaťtisíce vrátane detí.

Hamas v tejto vojne akoby poslal odpáliť sa aj budúcu zvrchovanú Palestínu ako samovražednú atentátničku. Keď tá náhodou výbuch prežije, dlho sa bude liečiť z následkov.

Izrael podľa mnohých pácha v Pásme Gazy genocídu, konštatoval to aj Výbor OSN pre ľudské práva. Výbor vyhlásil, že „existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že je naplnená hranica naznačujúca spáchanie genocídy zo strany Izraela“.

Nový Jeruzalem bez múru

Ako by videl dnešný Jeruzalem a Svätú zem kresťanský mystik William Blake, anglický výtvarník a básnik spred dvesto rokov?

Jeho epická báseň Milton, ktorá je utopickou víziou Anglicka očisteného od zla, obsahuje úvodný hymnus známy pod názvom Jeruzalem. Báseň sa pýta, či Ježiš navštívil Anglicko, a vyzýva na vybudovanie nového Jeruzalema v tamojšej krajine. Umelec vnímal Ježiša a Jeruzalem skôr ako duchovné stavy než len konkrétnu postavu či miesto.

V súčasnosti by ho však určite inšpirovali pri písaní básne múrom oddelené reálne mestá Betlehem a Jeruzalem, miesta narodenia Ježiška a ukrižovania Ježiša.

Blake by po pohľade na bariérami rozkúskovanú Svätú zem, v ktorej žijú aj palestínski kresťania, apeloval na vytvorenie staronového nebeského Jeruzalema bez pekelného separačného múru.

„Palestínska Madona“. Mandátne územie Palestína, správa Spojeného kráľovstva, 1934 – 1939.
Foto: Americká kolónia v Jeruzaleme. Zdroj: Matson Collection/Library of Congress/Wikimedia

Ikona „Panny Márie s dieťaťom“ v Chráme narodenia Pána nad vstupom do Jaskyne narodenia. Nad ikonostasom je zdobený drevený kríž s ukrižovaným Kristom. Betlehem, Palestína 2015.
Foto: Róbert Csere

Kaplnka Jaskyňa narodenia Pána je považovaná za autentické miesto narodenia Ježiša Krista. Je pod najdlhšie neprestajne fungujúcim kresťanským kostolom na svete. Betlehem, Palestína 2015.
Foto: Róbert Csere

Izraelský vojak odpaľuje slzotvorný plyn zo strážnej veže separačnej bariéry, ktorá oddeľuje biblické mesto na Západnom brehu Jordánu od neďalekého Jeruzalema.
Betlehem, Palestína 2007.
Foto: Musa AL-Shaer/AFP/Profimedia

Grafit „Vrhač kvetov“ („Flower Thrower“) na múre. Dielo sa stalo jedným z najikonickejších Banksyho obrazov, ktorý symbolizuje mier a odpor namiesto násilia. Betlehem, Palestína 2003.
Foto: GualdimG/Wikimedia

Kresby a nápisy na múre. Betlehem, Palestína 2016. Foto: © Ralf Roletschek/Roletschek.at. Vznik diela podporila Wikimedia Austria. Licencia: GNU Free Documentation/Free Art License

Dielo anglického pouličného umelca Banksyho s názvom „Betlehemská jazva“, zobrazujúce jasličky s Máriou, Jozefom a malým Ježiškom pred poškodeným múrom, je vystavené koncom decembra v hoteli „The Walled O*“. Betlehem, Palestína 2019. Foto: Issam Rimawi/Anadolu Agency/Anadolu via AFP/Profimedia

Izraelskí robotníci v apríli umiestňujú novú časť izraelskej separačnej betónovej bariéry v údolí Cremisan susediacom s kresťanským palestínskym mestom. Bajt Džalá, Palestína 2016.
Foto: Thomas Coex/AFP/Profimedia

Palestínčanka Alis Kisija, ktorej rodinný pozemok obsadili ozbrojení izraelskí osadníci plánujúci postaviť novú základňu, konfrontuje osadníka v údolí al-Machrúr. Bajt Džalá, Palestína 2024.
Foto: Hazem Bader/AFP/Profimedia

Izraelskí aktivisti obklopujú Alis Kisiju, ktorá sa pokúša vstúpiť na pozemok svojej rodiny po tom, čo palestínsku rodinu násilne vysťahovali izraelskí osadníci s podporou vojakov, ktorí ju vyhlásili za uzavretú vojenskú oblasť. Bajt Džalá, Palestína 2024.
Foto: Mahmoud Illean/AP/ČTK

Grafit na múre „Dievča prehľadávajúce vojaka“ je postavený na výmene rolí a irónii.
V konfliktných zónach sú to zvyčajne ozbrojené zložky, ktoré prehľadávajú civilistov a deti. Banksy týmto obrátením upozorňuje na absurditu vojenského dohľadu a stratu nevinnosti na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Betlehem, Palestína 2011.
Foto: Stefano Baldini/imageBROKER/Profimedia

Vysídlení palestínski mladí ľudia sa koncom roka zúčastňujú na tréningu na futbalovom ihrisku utečeneckého tábora v Betlehemskom guvernoráte vedľa separačného múru niekoľko týždňov po rozhodnutí izraelskej armády zbúrať ihrisko. Ajida, Palestína 2025.
Foto: John Wessels/AFP/Profimedia

Palestínsky chlapec a izraelský vojak pred bariérou. Západný breh Jordánu, Palestína 2004.
Foto: Justin McIntosh. Zdroj: Wikimedia Commons

Separačný múr oddeľuje aj mesto na Západnom brehu Jordánu od izraelského územia, ktoré je stotožňované s biblickou Betániou. Al-Ajzaríja, Palestína 2023.
Foto: Hagai Agmon-Snir. Zdroj: Wikimedia Commons

Pohľad z Olivovej hory na Jeruzalem so Starým mestom za hradobným múrom. Rok 2015.
Foto: Róbert Csere

Olivová hora a Staré mesto sú medzinárodným spoločenstvom považované za súčasť východného Jeruzalema, ktorý je od roku 1967 definovaný ako okupované územie. 
Jeruzalem 2015.
Foto: Róbert Csere

V Palmovú nedeľu podľa všetkého vstúpil Ježiš Kristus do Jeruzalema Zlatou bránou. Tá je najstaršia z existujúcich brán jeruzalemských mestských hradieb. V súčasnosti je zamurovaná, v čase mojej návštevy boli pred ňou moslimské hroby a čakala ma tam rakva. Jeruzalem 2015.
Foto: Róbert Csere 

„Kristov vstup do Jeruzalema“ na maľbe anglického umelca Williama Blakea z roku 1800. 
Zdroj: Art UK, Glasgow Life Museums, Pollok House/Wikimedia Commons

Damaská brána je považovaná za najkrajšiu a najmonumentálnejšiu z tunajších historických ôsmich brán. Staré mesto, Jeruzalem 2015.
Foto: Róbert Csere

Via Dolorosa (Cesta bolesti) je historická trasa, po ktorej Ježiš Kristus údajne niesol kríž na popravisko na Golgote. Staré mesto, Jeruzalem 2015.
Foto: Róbert Csere

Trasa dlhá zhruba šesťsto metrov sa začína pri Levej bráne v rušnej moslimskej štvrti a je významným pútnickým miestom. Staré mesto, Jeruzalem 2015.
Foto: Róbert Csere

Via Dolorosa je najznámejším predobrazom krížových ciest na svete. Staré mesto, Jeruzalem 2015.
Foto: Róbert Csere

Via Dolorosa pozostáva zo štrnástich zastavení, prvých deväť je v uliciach a posledných päť v Chráme Božieho hrobu. Staré mesto, Jeruzalem 2015.
Foto: Róbert Csere

Siedme zastavenie na historickej ulici Via Dolorosa je miestom, kde Ježiš druhýkrát padá pod ťarchou kríža. Staré mesto, Jeruzalem 2015.
Foto: Róbert Csere

Quo vadis? Kam kráčaš? Siedme zastavenie na Via Dolorosa. Staré mesto, Jeruzalem 2015.
Foto: Róbert Csere

Pohľad na kupolu Chrámu Božieho hrobu v kresťanskej štvrti. Tu sa nachádza Golgota, miesto ukrižovania Ježiša Krista, aj jeho prázdny hrob. Staré mesto, Jeruzalem 2015.
Foto: Róbert Csere

Múr nárekov v židovskej štvrti. Je to najposvätnejšie miesto judaizmu, pozostatok západnej opornej steny Chrámovej hory z čias Herodesa Veľkého. Staré mesto, Jeruzalem 2015.
Foto: Róbert Csere

Prázdne nádvoria komplexu al-Aksá počas modlitieb a ramadánu, keďže oblasť zostáva pre návštevníkov uzavretá z dôvodu obmedzení, ktoré zakazujú veľké zhromaždenia uprostred vojny s Iránom. Staré mesto, Jeruzalem, 15. marca 2026.
Foto: Mahmoud Illean/AP Photo/TASR

Ultraortodoxní židovskí muži stoja pri vyľudnenom Múre nárekov, keďže oblasť zostáva pre návštevníkov uzavretá v rámci celoštátnych obmedzení, ktoré zakazujú veľké zhromaždenia uprostred vojny s Iránom. Staré mesto, Jeruzalem, 19. marca 2026.
Foto: Mahmoud Illean/AP Photo/TASR

Duchovní pochodujú v procesii počas veľkonočnej omše v Chráme Božieho hrobu. Vo zvyčajne rušných uličkách Starého mesta vládlo na Veľkonočnú nedeľu ticho, pričom sviatok zatienila vojna a obmedzenia prístupu k Chrámu Božieho hrobu, kde si veriaci obvykle pripomínajú Kristovo ukrižovanie a zmŕtvychvstanie. Staré mesto, Jeruzalem, 5. apríla 2026.
Foto: Nicolawos Hazboun/Latinský patriarchát v Jeruzaleme/AFP/Profimedia 

Izraelská vlajka pred hradbami Starého mesta, za ktorými vidíme kupolu Skalného dómu na Chrámovej hore, ktorá sa nachádza na vyvýšenej plošine nad Múrom nárekov. Jeruzalem 2015.
Foto: Róbert Csere

Demonštrant lezie po rebríku a pripevňuje palestínsku vlajku do ostnatého drôtu separačnej bariéry v dedine pri Ramalláhe na protest proti mierovému plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa považuje za prevažne podporujúci izraelské ciele. Palestínčania ho rázne odmietli a vyvolal protesty v Gaze a na Západnom brehu Jordánu. Bilin, Palestína 2020.
Foto: Abbas Momani/AFP/Profimedia

Izraelský policajt kričí na novinárov, aby sa nepribližovali k telu jedného z dvoch mužov, ktorí odpálili bombu v aute na rušnom trhu. Anonymný volajúci tvrdil, že za útok, pri ktorom bolo zranených sedemnásť ľudí, je zodpovedné Islamské hnutie odporu (Hamas). Jeruzalem 1998.
Foto: Yoav Lemmer/AFP/Profimedia

Palestínčania kráčajú vedľa izraelskej bezpečnostnej bariéry oddeľujúcej palestínsku dedinu na Západnom brehu Jordánu od Jeruzalema. Abú Dis, Palestína 2004.
Foto: Eitan Abramovich/AFP/Profimedia

Prechod cez hlavný kontrolný bod na Západnom brehu Jordánu, približne v polovici cesty medzi Jeruzalemom a Ramalláhom. Separačný múr tu tvorí kľúčovú bariéru medzi faktickými hlavnými mestami Izraela a Palestíny. Na múre je mural s Jásirom Arafátom. Kalandia, Palestína 2011.
Foto: Anna Lund Bjørnsen. Zdroj: Flickr/Wikimedia Commons

Zavraždený mier. Atentát na izraelského premiéra Jicchaka Rabina na mierovej demonštrácii v Tel Avive v roku 1995. Dav spieval hymnu izraelského mierového hnutia „Pieseň mieru“.
Video: ShlichimMetrowest / YouTube

Závesná chrámová olejová lampa, známa aj ako „večné svetlo“, z palestínskeho Betlehema na Veľkú noc v roku 2026.
Foto: Róbert Csere