Čo si myslia slovenskí Maďari Zblíži koalícia Maďarskú alianciu s opozíciou? A je to cesta jej politického prežitia či samovraždy? (anketa)

V utorok podvečer sa opäť konajú protivládne protesty. Prvýkrát sa k nim pridáva aj Maďarská aliancia, predseda strany László Gubík vystúpi na opozičnej demonštrácii na Námestí slobody v Bratislave. 

Maďarskí politici sa k protestom pripojili po tom, čo koalícia v rámci novelizácie Trestného zákona zaviedla trestný čin popierania alebo spochybňovania povojnových dokumentov o usporiadaní pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku. Išlo o reakciu na znovuotvorenie témy ďalšieho neuplatňovania Benešových dekrétov zo strany opozičného PS.

Predseda Maďarskej aliancie GubíkNepovedal by som, že nám Benešove dekréty pokazili vzťahy s koalíciou, skôr nám otvorili oči

Lukáš Kekelák

Viacerých maďarských novinárov a bývalých politikov sme sa preto opýtali:

1. Vládna koalícia v reakcii na tému neuplatňovania Benešových dekrétov zaviedla trestný čin popierania alebo spochybňovania povojnových dokumentov. Čo si o tomto kroku koalície myslíte?
2. Prezidentské voľby v roku 2024 ukázali, že maďarskí voliči mali bližšie ku kandidátovi strán vládnej koalície. Môže súčasný postoj koalície k tejto téme zmeniť náladu maďarskej menšiny a priviesť ju do opozičného tábora?
3. Má Maďarská aliancia ešte šancu dostať sa do parlamentu samostatne alebo by mala hľadať predvolebnú spoluprácu s niektorou zo slovenských strán? Prípadne s ktorou?

V ankete odpovedá bývalý predseda Mosta-Híd Béla Bugár, niekdajší predseda SMK Pál Csáky, šéfredaktor portálu Körkép.sk Zsolt Király, šéfredaktor portálu Parameter.sk László Juhász a vedúci redaktor webu Napunk.sk Zoltán Szalay.

Béla Bugár

bývalý predseda MKDH, SMK a Mosta-Híd

1. Je to hanebné rozhodnutie. V 21. storočí konfiškovať pôdu na základe osemdesiat rokov starého zákona o kolektívnej vine nepatrí do demokratického zriadenia.

2. Pevne verím, že tí, ktorí volili vládne strany v roku 2023, ich už voliť nebudú. Predpokladám, že väčšina z nich podporí Maďarskú alianciu, respektíve prejde do tábora nevoličov.

3. Vzhľadom na to, že aj slovenské politické strany sa snažia osloviť maďarských voličov, je nepravdepodobné, že sa samostatne dostanú do parlamentu. Predvolebná spolupráca je možná aj s PS, čiastočne aj s SaS, len problémom sú voliči Maďarskej aliancie, ktorí boli viac ako dvanásť rokov vychovávaní na protimigračnej a anti-LGBT rétorike. Úzka spolupráca by ich mohla odradiť od volieb.

Pál Csáky

bývalý predseda SMK

1. Je to veľká hlúposť. Myslím si, že vládna koalícia tým škodí Slovensku. Určite z toho bude medzinárodná aféra, ale dúfam, že sa to tak ďaleko nedostane. Predpokladám, že pán prezident tento zákon vráti do parlamentu.

2. Musím spochybniť vaše hodnotenie prezidentských volieb. Protikandidát Korčok sa vyjadril niekoľkokrát neštandardne a necitlivo na adresu Maďarov a voľba pána Pellegriniho bola skôr reakcia na tieto nepremyslené a nevhodné vyhlásenia. Nebral by som to teda ako blízkosť Maďarov k stranám vládnej koalície, bolo to zložitejšie.

Čo sa týka súčasnej situácie, rozhodne si myslím, že bol dobrý ťah pozvať pána predsedu Maďarskej aliancie na protestný míting. Nedalo sa to odmietnuť. Pred budúcimi parlamentnými voľbami sa môžu vytvoriť dva tábory a ja si teraz myslím, že o krôčik bližšie je nám súčasná opozícia. 

Z vlastnej praxe viem, aké je dôležité vybudovať si osobné kontakty aj určitú osobnú dôveru, na základe ktorých potom môžu vzniknúť formy spolupráce. Bolo by dobré začať sa rozprávať medzi sebou. Počas tohto procesu sa vykryštalizujú možné mantinely. Odporúčal by som takto postupovať slovenským stranám a aj maďarskej strane. 

Bolo by dobré organizovať rôzne stretnutia a hovoriť o vecných problémoch Slovenska a ich riešeniach. Keď každý sedí doma na straníckej centrále a myslí si, že on je najmúdrejší, nie je to efektívne.

3. Môže sa stať, že medzi dvoma tábormi bude v budúcich voľbách veľmi malý rozdiel. Bolo by nezodpovedné, nešikovné a neprofesionálne nechať päť percent hlasov na Božiu vôľu, či maďarskí voliči posunú vlastnú stranu do parlamentu alebo nie. Je záujmom demokratických slovenských strán, ako aj maďarskej strany hľadať potenciálnych partnerov ešte pred voľbami. 

Chcem zdôrazniť, že prípadná koalícia či akákoľvek politická spolupráca znamená dosiahnuť určité ciele dohodou. Neznamená to, že akceptujem všetky názory partnera. Znamená to, že sa dohodneme na nejakom spoločnom postupe, pričom rešpektujeme odlišnosť našich názorov v rôznych veciach. Pripomínam, že prvá Dzurindova vláda bola zostavená z de facto desiatich politických strán a vydržala štyri roky. 

Zsolt Király

šéfredaktor portálu Körkép.sk

1. Progresívne Slovensko sa rozhodlo osloviť maďarských voličov a „ukradnúť“ ich Maďarskej aliancii. Koalícia na to reaguje protinávrhom, ktorého cieľom je upokojiť národne orientovaných slovenských voličov. Rozhodujúca bude politická matematika – teda to, či PS získa viac maďarských voličov, ako po tomto kroku stratí slovenských. Ak totiž táto téma a jej „prirodzená obrana“ posilní skôr Smer, celý manéver sa ukáže ako kontraproduktívny – nielen pre PS, ale aj pre Maďarskú alianciu.

Vláda Roberta Fica opäť reagovala hystericky, podobne ako v prípade protiústavného zákona o zákaze dvojitého občianstva pre Maďarov, ktorým sa napokon musel zaoberať Ústavný súd. Aj teraz sa preto oprávnene otvára otázka možnej protiústavnosti trestného činu súvisiaceho s Benešovými dekrétmi.

2. Pri sledovaní atmosféry a emócií, ktoré táto téma vyvoláva medzi Maďarmi, si myslím, že nie. Väčšina liberálne a progresívne orientovaných voličov už dávno volí PS alebo SaS. Krok PS a protiakcia koalície môžu nanajvýš viesť k tomu, že samotný predseda Maďarskej aliancie dostane prísľub zvoliteľného miesta na kandidátke PS. To by však mohlo znamenať definitívny rozpad už aj tak marginalizovanej Maďarskej aliancie.

Bývalí členovia a voliči pôvodnej SMK určite neprehltnú, že by mali robiť kampaň Gubíkovi – a možno ešte ďalším trom maďarským kandidátom – na kandidátke PS. Ak sa tak stane, jediným istým porazeným celej tejto hry bude Maďarská aliancia, a to výlučne pre vlastnú politickú nešikovnosť. 

Nie je náhoda, že v posledných dňoch z Aliancie vystúpili viacerí mienkotvorní ľudia. Tento proces bude podľa všetkého pokračovať až do komunálnych a župných volieb.

3. Celá táto téma je v konečnom dôsledku o jednom: ako preniesť stranu z brehu koalície na breh opozície. PS sa to zatiaľ darí. Gubík dnes už bez problémov stojí na jednom pódiu s opozíciou. Cena, ktorú za to zaplatí, však môže byť privysoká.

Keby ešte žil Miklós Duray, na ktorého odkaz sa Gubík tak rád odvoláva a ktorého sám označuje za svojho politického učiteľa, za tento manéver by ho bez váhania „kopol do zadku“. Gubík totiž dnes robí presne to, čo kedysi vyčítal bývalému vedeniu strany vrátane Krisztiána Forróa. A to do takej miery, že to pohoršuje už aj jeho vlastných ľudí.

Treba si zároveň pripomenúť, že Progresívne Slovensko vždy malo svojich voličov aj medzi členmi Maďarskej aliancie – najmä z radov bývalej platformy Spolupatričnosti. Cez noc parlamentných volieb ich bolo dokonca len s veľkými ťažkosťami možné krotiť, aby sa príliš netešili z mylných exit pollov PS, hoci sami kandidovali vo farbách Aliancie. Inými slovami: Maďarská aliancia má vo vlastných radoch svoj „fanúšikovský klub PS“.

A práve v súlade s vôľou tejto úzkej skupiny dnes Gubík koná – proti vôli väčšiny členskej základne aj voličov. Výsledkom môže byť nie úspešná stratégia, ale rozklad. Nie politický presun, ale politická samovražda.

László Juhász 

šéfredaktor portálu Parameter.sk

1. Hoci sa vo verejnom diskurze až príliš často používa výraz „bezprecedentný“, v tomto prípade, žiaľ, adekvátne vystihuje krok vládnej koalície. Zavádzanie trestného činu za spochybňovanie historických dokumentov pripomína skôr autoritárske praktiky než sebavedomú demokraciu. Benešove dekréty síce patria k povojnovej realite, no nemožno ignorovať, že ich uplatňovanie viedlo – a stále vedie – k závažným zásahom do práv konkrétnych ľudí. 

Namiesto politikárčenia stačí, ak si predstavíte prípad, keď niekto zdedí pozemok, považuje ho za svoj majetok, no po rokoch mu na dvere zaklope štát a tvrdí, že daná parcela v skutočnosti dedičovi nepatrí. Úrady potom dotyčného žalujú na súde s cieľom odňať mu nehnuteľnosť na základe Benešových dekrétov zo štyridsiatych rokov a dedičia nedostávajú žiadnu kompenzáciu. 

A práve toto sa deje aj v 21. storočí. Nebezpečné sú práve tieto prípady a nie verejná diskusia o uplatňovaní dekrétov. Som presvedčený, že štát by sa mal usilovať o otvorený dialóg, zmierenie a rešpekt k menšinám. Takýto zákon demokraciu neposilňuje, ale oslabuje.

2. Nemyslím si, že by tieto kroky vládnej koalície výrazne zmenili politickú orientáciu maďarských voličov na Slovensku. Je dôležité dodať, že mnohí Maďari na Slovensku boli aj sú ovplyvnení orbánovskou propagandou: napríklad Pellegrini v závere kampane poskytol rozhovor maďarskej verejnoprávnej televízii M1, ktorý bol nekritický až propagandistický, a to navyše viackrát odvysielaný aj po začiatku volebného moratória a masívne sledovaný Maďarmi na Slovensku. Prezidentské voľby v roku 2024 teda nemusia jednoznačne svedčiť o hlbokej ideologickej identifikácii s koalíciou.

Téma Benešových dekrétov je pre maďarskú menšinu citlivá, no sama osebe nerozhoduje o volebnom správaní. Reakcie koalície môžu vyvolať sklamanie či kritiku, ale len ťažko povedú k masovému presunu k opozícii. Skôr potvrdzujú dlhodobý pocit, že menšinové témy zostávajú na okraji politického záujmu bez ohľadu na to, kto je pri moci.

3. Aj viacerí významní slovenskí politici sa zhodujú v tom, že maďarské strany na Slovensku stáli vždy na tej správnej strane dejín. (Aj keď tento imidž do určitej miery skreslili bugárovci, keď po vražde Jána a Martiny nevystúpili z tretej Ficovej vlády.) Voliť nekriticky aktuálne existujúcu „maďarskú“ stranu je pre mnohých Maďarov stále predvolebným reflexom, napriek tomuto faktu je dnes samostatný návrat Maďarskej aliancie do parlamentu skôr želaním než realistickým scenárom. 

Ak majú Maďari znovu získať hlas v NR SR, predvolebná spolupráca so stranami súčasnej opozície prestáva byť tabu a stáva sa racionálnym východiskom. Nemalo by však ísť o akýkoľvek pakt za každú cenu, ale o partnerstvo, ktoré ponúkne voliteľné miesta a skutočný vplyv na menšinové a regionálne otázky. 

Majú to byť strany demokratické, proeurópske, ktoré berú menšinové práva vážne a nepoužívajú maďarskú kartu ako prostriedok kampane. Bez takejto odvahy a sebareflexie hrozí, že maďarská politika na Slovensku zostane mimo parlamentu aj naďalej.

Zoltán Szalay

vedúci redaktor webu Napunk.sk Denníka N

1. Po nežnej revolúcii sme na Slovensku mohli vidieť široké spektrum protimaďarských útokov od jazykových zákonov cez ohrozovanie národnostných škôl po kauzu Hedvigy Malinovej, ale Trestný zákon doteraz na zastrašovanie menšín nikto nepoužil. Hlavným terčom bolo vlastne teraz Progresívne Slovensko, ale to, že mimochodom pohrozili väzením všetkým Maďarom, ktorí si dovoľujú „spochybňovať“ Benešove dekréty, ukazuje, že Smer a jeho partneri hodia menšiny cez palubu kedykoľvek. Vôbec sa teda nezmenili: ak áno, tak k horšiemu. 

Samotný zákon pritom považujem za úplne stupídny, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Tie dekréty prezidenta Beneša, ktoré sa zakladali na princípe kolektívnej viny, sú dnes podľa viacerých slovenských ústavných právnikov protiústavné, preto nemôžu byť ďalej účinné. Zostali platné, a takto môžu tvoriť súčasť právneho poriadku, ale dnes už nemôžu vyvolávať nové právne účinky. 

Ak toto niekto povie (čo je teda fakt), už tým spochybní Benešove dekréty? Podľa vyjadrení vládnych politikov asi áno. Takže polícia môže hneď obviniť celý rad právnikov, historikov, novinárov a politikov, ktorí tvrdia, že dnes by sa už dekréty nemali aplikovať. Ak by to prezident podpísal, tak to musí zastaviť Ústavný súd, nič iné si nedokážem predstaviť.

2. Za normálnych okolností by bola odpoveď jednoznačne kladná. Vládna propaganda financovaná z Maďarska však dlhé roky pracuje na tom, aby bol pre voličov Maďarskej aliancie prirodzeným spojencom Robert Fico, s ktorým môžu spoločne bojovať proti Bruselu. Takéto spojenectvo je pre súčasnú maďarskú vládu životne dôležité. 

Pre časť maďarských voličov je to teda schizofrenická situácia. Benešove dekréty sú však najväčšou integrujúcou traumou maďarskej menšiny, preto si myslím, že dôsledky tohto zákona budú silnejšie ako Orbánova propaganda a toto spojenectvo medzi Maďarmi na Slovensku a Ficom sa definitívne skončilo. 

Ak teda chce maďarská menšina niečo ešte presadiť v celoštátnej politike, zostáva jej iba súčasná opozícia.

3. Na Slovensku máme ešte stále asi 300-tisíc voličov maďarskej národnosti. Otázka je, koľko z nich pôjde voliť. Ficova vláda robí všetko preto, aby sa maďarskí voliči vo veľkom zmobilizovali. 

V roku 2023 bola Maďarská aliancia v podstate rozpadnutá, lebo po príchode Györgya Gyimesiho odišli mnohé známe tváre a obnovili Most. Maďarský volič teda mohol mať pocit, že maďarské strany sú zase rozhádané. Ani kampaň vedená vtedajším predsedom Krisztiánom Forróom nebola vyslovene silná. Vtedy strana získala 130-tisíc hlasov, teda 4,4 percenta. 

Podľa mňa sa ani matematicky, ani politologicky nedá vylúčiť, že by v ďalších voľbách mohli prekročiť päť percent aj samostatne.

Diana Marosz

publicistka

1. Benešove dekréty boli založené na princípe kolektívnej viny, čo je neprijateľným a neľudským pojmom pre demokratickú spoločnosť. Ich dnešné uplatňovanie v prípade konfiškácie pozemkov na základe národnosti je nehorázne a ponižujúce. Preto tento krok – ktorý je v rozpore s uplatňovaním ľudských práv – hlboko odsudzujem a som smutná, že vládna koalícia využíva nevedomosť slovenskej spoločnosti na rozdúchavanie vášní proti maďarskej národnosti na Slovensku.

2. Určite by som nepovedala takto kategoricky, že maďarskí voliči majú bližšie k stranám vládnej koalície. Formulovala by som to tak, že tí maďarskí voliči, ktorí sú oslepení Orbánovou demagógiou, si myslia, že slovenskí politici, ktorí sa navonok kamarátia s Orbánom a spolu s ním „bojujú“ proti „Bruselu“, majú záujem aj o maďarskú menšinu. Je to však hlboký sebaklam.

3. Nerada sa vyjadrujem k politickým otázkam, lebo nie som kompetentná. Ako laik si myslím, že maďarská aliancia v dnešnom stave nemá šancu dostať sa do parlamentu samostatne. Spolupráca s nejakou slovenskou stranou bude asi nevyhnutná, ale netrúfam si povedať s ktorou. Na základe demokratických hodnôt by bolo najvhodnejším partnerom asi PS, ale z dôvodu démonizovania „pravicových liberálov“ Orbánovým režimom je to asi nereálne.