Predseda Maďarskej aliancie Gubík Nepovedal by som, že nám Benešove dekréty pokazili vzťahy s koalíciou, skôr nám otvorili oči

„Keď Taraba hovoril o kriminalizácii spochybňovania Benešových dekrétov, hneď som mal pred očami, ako berú prezidenta Pellegriniho v putách do väzby,“ hovorí nový predseda Maďarskej aliancie László Gubík, podľa ktorého sú Maďarom na Slovensku momentálne bližšie opozičné strany.

Pri téme Benešových dekrétov sa podľa Gubíka slovenskí politici dobre vyfarbili. Čo to znamená pre spoluprácu Maďarov s progresívcami a konzervatívcami? A ako reaguje na slová maďarských médií, že ako konzervatívec dáva strane progresívny smer? 

Gubík si zatiaľ myslí, že strana je napriek nízkym preferenciám schopnejšia, ako len kandidovať ako nejaká štvorica na kandidátke inej strany. Predvolebnú koalíciu však nevylučuje. „Chcem vrátiť maďarskú stranu do A ligy. Nechcem to dramatizovať, ale ak to nevyjde v roku 2027, tak už asi nikdy,“ dodáva.

Prečo musel György Gyimesi zo strany odísť? Ako vysvetľuje to, že ako líder slovenských Maďarov žije v maďarskom Komárome? A koho bude voliť v maďarských voľbách? 

Prišli ste v obleku, hoci na poslednom sneme strany ste tvrdili, že ak má byť strana akcieschopná, nepotrebuje politikov v oblekoch, ale aktivistov v pulóvroch, ktorí urobia aj tú najmenej viditeľnú prácu. Kde ste nechali ten pulóver?

(Smiech.) Ale v interview nepotrebujem presviedčať tých, ktorí sú na námestiach, v obchodných domoch, na futbalových ihriskách alebo na rôznych podujatiach. K nim treba ísť v pulóvri. Na rozhovor treba prísť už len zo zdvorilosti v obleku a kravate.

V posledných týždňoch spôsobilo rozruch Progresívne Slovensko, ktoré po výjazde na južnom Slovensku v Komárne otvorilo tému neuplatňovania Benešových dekrétov pri vyvlastňovaní pôdy. Prekvapila vás táto iniciatíva?

Je to zaujímavá skúsenosť, lebo Benešove dekréty sú v DNA každej maďarskej strany. Z nášho pohľadu je to zásadová otázka. Keď si kýchne najväčšia opozičná parlamentná strana, všimnú si to všetci, ale nám to nevadí. Hlavne že sa táto téma dostala na stôl.

Zdôrazňujem, že teraz nechceme riešiť nejaké historické záležitosti, ale ide nám o to, aby sa uplatňovanie dekrétov a retroaktívnych konfiškácií na ich základe konečne zastavilo. O tom hovoril aj sám prezident v apríli, hoci teraz sa v Sobotných dialógoch vyjadril už jemnejšie.

Tak už je po voľbách.

Áno. Ale nám ide o to, aby sa záležitosť už konečne vyriešila, lebo z morálneho, právneho aj z politického hľadiska je úplne neakceptovateľné, aby niekomu aj po osemdesiatich rokoch na základe týchto dekrétov, ktoré už nie sú právne účinné, stále konfiškovali majetky. My by sme v tejto téme zašli aj ďalej.

Kam?

Podľa mňa by bolo potrebné, aby došlo aj k odpusteniu a ospravedlneniu sa za uplatňovanie Benešových dekrétov.

Je faktom, že na ich základe sa tu udiali mnohé nespravodlivosti k Nemcom a Maďarom, no tie sa diali aj voči Slovákom na našom južnom území po Viedenskej arbitráži.

Jasné, preto postavme odborné tímy, aby už konečne došlo k dôstojnému a úprimnému maďarsko-slovenskému vyrovnaniu sa. Keď sa tu každý odvoláva na naše nadštandardné vzťahy, aká je vynikajúca spolupráca aj na európskej scéne a ako sme odsúdení na spolužitie aj z hospodárskeho hľadiska, tak prečo je téma práv Maďarov na Slovensku tabuizovaná?

Stačila by nám aspoň reciprocita, teda mať aspoň také právne postavenie, ako majú Slováci v Maďarsku. Už aj to by bolo pokrokom.

Slovenský parlament v roku 2007 prijal uznesenie, v ktorom oslobodil Maďarov spod princípu kolektívnej viny. To teda nestačí?

Nie, lebo potvrdil nedotknuteľnosť Benešových dekrétov. Toto nepovažujem za dôstojné ospravedlnenie.

Nemalo by sa potom aj Maďarsko ospravedlniť za okupáciu a krivdy po Viedenskej arbitráži alebo aj za maďarizáciu slovenského obyvateľstva Uhorska?

Však to som aj povedal, poďme na tom pracovať. Na to, ak sú krivdy aj na druhej strane, máme historikov, expertov.

Boli by ste aj ochotní ospravedlniť sa za tieto krivdy?

Musíme byť konkrétni. Ak sú takéto krivdy, poďme o tom hovoriť. Teraz sme položili na stôl jednu konkrétnu nespravodlivosť, ktorá nie je len historickou, ale aj aktuálnou politickou záležitosťou. Berú sa pozemky ľuďom, ktorí sú dedičmi tých, ktorým náhodou pre nejaký procesný omyl alebo pre málo úradníkov nestihli zobrať pozemok v roku 1947. Ale v roku 2019 prišiel čas, a čo nezobrali starkému, berú teraz im.

Účinnosť Benešových dekrétov sa v našom právnom poriadku zrušila koncom roku 1991. Ak sa Slovenský pozemkový fond na ne aj dnes odvoláva, nemali by to skôr riešiť príslušné inštitúcie alebo súdy?

Kiež by to riešili! Ja nie som proti. Ak to majú riešiť súdy, tak nech to riešia, len nech Lesy SR a Slovenský pozemkový fond tieto praktiky konečne zastavia. Naši experti vypočítali, že ide o tisíc hektárov pôdy, čo je hŕba peňazí. Hovoríme asi o 100 miliónoch eur.

Prekvapilo vás, že to teraz otvorilo práve Progresívne Slovensko?

Keďže mali výjazd aj na južnom Slovensku, tak ani nie. Ak ide o liberálnu stranu, ktorá berie liberalizmus vážne, tak musí mať práva menšín, aj národnostných, vo svojej agende.

Čo si myslíte, že PS týmto krokom politicky sledovalo?

Mohlo ísť o vnútropolitické aspekty, ale aj o odkaz pre voličov južného Slovenska. To je logické.

Chce si PS podľa vás nakloniť na svoju stranu voličov maďarskej národnosti alebo skôr politikov Maďarskej aliancie?

To sa treba spýtať ich. Na tom nie je nič prekvapivé, že každá strana chce získať voličov.

Je dobre, že sa o nás niekto zaujíma, potrebujeme aj partnerov. Strany však prichádzajú a odchádzajú, zatiaľ čo problémy juhu dokážeme skutočne vyriešiť len my ako maďarská strana. Sme jedinou stranou juhu, ktorá je tam stále.

Na rozdiel od ostatných problémy cítime na vlastnej koži. A sme jediná strana, ktorá nie je naklonená ani koaličným, ani opozičným stranám, preto môžeme ísť do spolupráce len na základe našich záujmov a programu.

Keď sa dá spolupracovať s najsilnejšou opozičnou stranou na menšinových otázkach, akou je konfiškácia pozemkov, tak prečo nie? Možno v iných otázkach sa zhodneme s vládnymi stranami, no v tejto téme to tak nevyzerá.

László Gubík. Foto: Postoj/Adam Rábara

Progresívci v zákulisí hovoria, že ak bude jedným z dôsledkov ich iniciatívy aj to, že si koaličné strany pokazia vzťahy s vašou stranou, môžu byť s týmto krokom spokojní. Vyšlo im to?

O pokazení vzťahov by som nehovoril. Skôr by som povedal, že to niektorým z nás otvorilo oči. Väčšina vládnych politikov, ale boli medzi nimi aj opoziční, sa k tejto téme vyjadrila a hovorila o nej nedôstojne, hystericky a nesprávne. Keď hovorili o otváraní hraníc a iredentizme, akoby som sa na chvíľu vrátil do 90. rokov. 

Progresívcov ste pred koaličnými útokmi hájili, ich otvorenosť v tejto téme ste dokonca označili za „obdivuhodnú“. Naopak, o vládnych politikoch ste napísali, že „priatelia maďarskej vlády sa zmenili na vlastencov kráčajúcich v šľapajach Beneša“, a dodali ste, že ste ich naivne považovali za vašich stabilných spojencov. To znie ako pomerne veľké vytriezvenie, nie?

V tejto otázke ich ani nemôžem chváliť. Vytiahli zo slovníka všetky zlé prívlastky, ktoré sa k tejto téme dali použiť.

Vláda Roberta Fica reagovala uznesením, v ktorom okrem iného odsúdila politizáciu témy. Zamerala sa však na PS a vás vôbec neriešili, hoci si myslíte minimálne to isté. Ako si to vysvetľujete?

To znamená, že aj koalícia to brala ako vnútropolitickú bitku. Chceli apelovať na reflexy Slovákov. Pri dekrétoch nehovorili k veci, nereagovali na reálne súčasné problémy, preto hovorím, že sa téma hysterizovala. My to chceme vrátiť do konštruktívnej roviny, preto sme na túto tému zvolali aj odborné stretnutie.

Príde aj niekto z koalície?

Nie. Účasť zatiaľ potvrdili len z PS. Som zvedavý, kto ešte príde.

Minister Taraba za SNS hovorí, že by „spochybňovanie“ Benešových dekrétov kriminalizoval. Beriete takéto výstrelky vážne?

Hneď som mal pred očami, ako berú prezidenta v putách do väzby. Možno preto aj on cez víkend radšej zmenil názor. Nevadí. (Úsmev.)

Mal by váš nominant Ákos Horony zostať na poste splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny?

Ak má vláda takýto prístup k menšinovým otázkam pri symbolickej téme ako Benešove dekréty, neviem, ako môže potom dosiahnuť výsledky aj v iných otázkach. Ale on je odborník a ja politik, takže je dobré, že tam je.

Vy by ste na jeho mieste z postu odišli, ale od neho to nevyžadujete?

Presne tak. Ja by som sa proti tomu už postavil, ale ja som iná povaha.

Čo si myslíte o vládnutí súčasnej koalície strán Smer, Hlas, SNS?

Nemajú to ľahké. Ja považujem za dôležité aj mentálne nastavenie celej spoločnosti. Ako príslušník menšinového spoločenstva nemusím zdôrazňovať, prečo je pre mňa dôležité, aby tu bola spoločenská pohoda a národné minimum, na ktorom sa všetci zhodneme, a to momentálne nevidím.

Za tento stav nesie najväčšiu zodpovednosť aktuálna vláda. Tým však nechcem povedať, že zaň nemá zodpovednosť aj opozícia alebo médiá, no vláda vždy nesie o niečo väčšiu mieru zodpovednosti.

Možno len tie slovensko-maďarské vzťahy sú vyrovnanejšie ako voľakedy, čo má z mentálneho hľadiska na ľudí dobrý vplyv.

Čo vláde okrem atmosféry v spoločnosti vyčítate?

Určite by sa dalo lepšie konsolidovať, lepšie, efektívnejšie aj rýchlejšie čerpať zdroje z Európskej únie, v čom sme na chvoste krajín EÚ a nemáme zo sedemročného obdobia vyčerpaných ani 20 percent. Možno by potom nebolo treba tri konsolidačné balíky.

Vyčítam im aj to, že nič nerobia vo veci právneho postavenia národnostných komunít. Rok sme tu bojovali len za to, aby nesprísnili jazykový zákon. V menšinovej kultúre nám táto vláda dáva taktiež zabrať a to máme ešte obavy z prekreslenia samospráv, keďže táto reforma bude na stole asi budúci rok.

Plus je pre nás aktuálna otázka malotriedok. Chápeme, že treba konsolidovať a optimalizovať, ale nový takzvaný veľkostný koeficient znížili o desatinu, čo pre maďarské školy znamená plus-mínus päť miliónov eur. To môže byť pre tri štvrtiny maďarských škôl, teda skoro 170 škôl, z finančného hľadiska likvidačné.

Čo dobré táto vláda urobila pre Maďarov na Slovensku? Máte aspoň viac odkanalizovaných dedín, keď už aj váš bývalý politik Gyimesi v tomto radí ministrovi Tarabovi?

Nedokázal by som menovať ani jednu dedinu, ktorá by mohla tlieskať pánovi Gyimesimu za jeho výkon ministrovho poradcu. Žiaden náš starosta či primátor za mnou neprišiel s tým, že by im bol pomohol. Rečí by bolo, ale skutky nikde.

S týmto expolitikom strany už nijako spolupracujete?

Nie.

Bolo dobré, že odišiel zo strany.

Jednoznačne áno.

Prečo?

Hral sám za seba. Diplomaticky povedané, nie je tímový hráč. Jeho komunikácia v posledných rokoch strane neprospievala, dokonca škodila a bránila jej zjednocovaniu. Z tohto dôvodu musel odísť.

Vráťme sa ešte k progresívcom, ktorí južnému regiónu sľubujú ekonomicky akčný plán, väčšie investície do infraštruktúry aj riešenie menšinových školských a kultúrnych problémov. Napísali ste, že PS prakticky kopírovalo časť vášho programu. Robí to z PS vášho prirodzeného predvolebného spojenca?

Môže to otvoriť nové perspektívy spolupráce maďarskej strany so slovenskými stranami. Mohlo by to inšpirovať aj ostatné slovenské strany, aby to zobrali vážne. My si totiž nevyberáme našich potenciálnych partnerov na základe ideologických otázok či politických sympatií, ale na základe našich programových bodov a záujmov.

László Gubík. Foto: Postoj/Adam Rábara

Ak je vaším programom lokálpatriotizmus, nedosiahnete tak v politike najviac práve s PS?

To sa uvidí v praxi. Ešte do volieb majú čas ukázať svoju otvorenosť aj ďalšie slovenské politické strany. Mojou povinnosťou predsedu mimoparlamentnej strany je rokovať s každým z koalície aj opozície. Však aj o tom je politika, aby sme sa viac poznali. V tejto sfére som nováčik, ale do volieb je ešte dosť času.

PS teda zrejme nie je vaša prvá voľba. Proti novele školských zákonov ste protestovali spolu s KDH aj KÚ. S Viliamom Karasom a Milanom Krajniakom ste družne diskutovali aj na Konzervatívnom summite. Sú vám tieto strany hodnotovo bližšie ako PS?

Ja sa tým ani netajím, že mi je najbližšia kresťanská demokracia alebo ešte viac kresťanský socializmus, ktorý je hodnotovo kresťanský, ale sociálne citlivý. To je pre mňa ideál.

V tomto mi je príkladom János Esterházy, ktorého akadémiu som aj zakladal. Nielen ľavičiari a komunisti môžu pozdvihnúť nižšie sociálne vrstvy, ale mali by to robiť aj pravičiari a konzervatívci.

Rád sa zúčastňujem na podujatiach ako Hanusove dni, ale zároveň som si vedomý rôznorodosti maďarského spoločenstva. Nie sme maďarská konzervatívna strana ani kresťanská socialistická strana Maďarov, ako to bolo v 90. rokoch.

Maďarskú alianciu spája politika na základe etnického princípu, nie kultúrno-etických hodnôt. Napriek tomu by som povedal, že konzervatívnejšieho predsedu než som ja, Maďarská aliancia ešte nemala.

Ako si máme predstaviť váš konzervativizmus?

Môj konzervativizmus má tri piliere. Prvým je lokálpatriotizmus. To znamená, že nerozmýšľam na základe globálnych ideológií, ale riešim veci lokálne: na ktoré mám dosah a ktoré môžem svojím životom a príkladom ovplyvniť.

Takisto vnímam dôležitosť a silu malých spoločenstiev, či sú to rodiny alebo malé združenia v obciach a regiónoch, ktoré vytvárajú hodnoty.

A tretím pilierom môjho konzervativizmu je zdravý rozum. Na základe anglosaskej filozofie sa považujem za konzervatívca, ktorý sa pozerá na svet aj zo spirituálneho aspektu, keďže som praktizujúcim katolíkom.

Ako by to vyzeralo v politike? Podporili by ste napríklad poslednú novelu ústavy?

Ja by som hlasoval za, hoci neviem, či by celý poslanecký klub Maďarskej aliancie hlasoval rovnako.

Na rozdiel od PS sa KDH aj KÚ kriticky vyjadrili k téme Benešových dekrétov. Je to pre rozvíjanie vašej vzájomnej spolupráce problém?

Vidím a cítim, že slovenské reflexie sú v tejto téme veľmi hlboko. Z tohto pohľadu na tom treba pracovať. Musíme absolvovať ešte veľa úprimných debát, aby sme pochopili naše vzájomné postoje, aby sa to hneď nehysterizovalo, ale dá sa na tom pracovať.

Prečo to nevnímate rovnako kriticky ako v prípade koaličných politikov?

Vnímam to rovnako kriticky.

Nebudú väčšími spojencami slovenských Maďarov skôr liberáli než konzervatívci, ktorí mali vždy väčšie pochopenie pre vašu menšinovú agendu?

Každý má možnosť zistiť, prečo je to dôležité a pre štát dobré. Možno to teraz berú najvážnejšie práve progresívci, ale možno to časom osvieti aj iných opozičných partnerov. A možno aj súčasné vládne strany, hoci momentálne sú nám vo viacerých bodoch bližšie opozičné strany. Ale Benešove dekréty dobre ukázali, kto ako veci vníma.

Ako konzervatívec by ste nemali problém spolupracovať aj s progresívcami? 

Ak s nimi dokážeme presadiť naše programové body, tak si to viem predstaviť. 

Ustáli by ste takýto pakt s progresívcami aj v maďarských médiách, z ktorých niektoré blízke vašej strane či maďarskej vláde už dnes kritizujú „progresívny smer“ Maďarskej aliancie a odsudzujú „politické manželstvo z rozumu“?

Registrujem tieto názory, ale potom je tu úloha predsedu strany. Odmietam, že by sme išli progresívnym smerom.

Rôznorodosť Maďarov na Slovensku je veľká. Ťažko sa to vyvažuje, aj z intelektuálneho, organizačného a politického pohľadu je to veľká výzva, ale dostal som mandát a chcem vrátiť maďarskú komunitu a stranu do A ligy.

Nechcem to dramatizovať, ale ak to nevyjde v roku 2027, tak už asi nikdy. Keď zoberieme demografické údaje, tak od roku 2020 je nás každý rok o 20 percent menej. Rodí sa menej detí a pocítia to všetky naše inštitúcie.

Čo sa týka regionálneho rozvoja alebo menšinových práv, nie je tu žiadna strana, na ktorú sa môžu Maďari spoľahnúť, ani žiadny maďarský politik v slovenských stranách. Len my môžeme ako strana doručiť výsledky, máme to v DNA.

Naozaj sa slovenskí Maďari nemôžu spoľahnúť na žiadneho politika maďarskej národnosti v slovenskej strane?

Nie, ani na jedného, lebo nepôsobia ako maďarskí politici. Jediný sa tak profiloval Gyimesi, ale aj ten sa do roku 2020 volal Juraj a dopadlo to s ním, viete ako.

Napriek ideologickej a všetkej rôznorodosti môže Maďarská aliancia priniesť výsledky, len potrebujeme veľkú dávku úprimnosti.

László Gubík. Foto: Postoj/Adam Rábara

Dokážete si teda úprimne predstaviť, že budete spolupracovať s niektorou zo slovenských strán, ktorá by vám dala pár miest na kandidátke?

Tak to si predstaviť nedokážem, aby sme podobne išli na volebnú listinu inej strany. To som už povedal viackrát. Myslím si, že máme na viac, aby sme kandidovali len ako nejaká štvorica alebo šestica. Ak by to bola nejaká iná volebná spolupráca, povedzme, že by vznikla napríklad volebná strana, tak to je ultima ratio. Ale o tom hovoriť zatiaľ ani nechcem.

Teraz sa sústreďujeme všetkými silami a celým srdcom na to, aby sme veci dali dokopy a zvládli ich. Je to naštartované dosť dobre.

Ak sa však pozrieme na prieskumy, už roky ste nemali viac ako päť percent potrebných na vstup do parlamentu. Dajú sa pred tým dlhodobo zatvárať oči?

V prieskume štatistického úradu to vyšlo nad päť, ale áno, to bol asi jeden prieskum z dvadsiatich.

Nie je tak tých pár miest na kandidátke inej strany jedinou možnosťou, ak sa chcete vrátiť do parlamentu? Lebo aj koalícia strán by bola asi pre všetky slovenské strany problémom aj rizikom.

Je to ešte veľmi ďaleko. Ešte predtým musíme zdolať ďalšiu prekážku, ktorou sú komunálne a regionálne voľby, v ktorých sme silní.

Keď berieme len počet starostov, sme na druhom mieste spomedzi všetkých strán, a to napriek tomu, že sme prítomní len v 15 percentách všetkých obcí na Slovensku. A pri počte župných poslancov, hoci sme len v piatich krajoch, máme najviac poslancov spomedzi všetkých strán. Nebude jednoduché to zopakovať, ale treba to skúsiť a môže to byť dobrý odrazový mostík do parlamentu.

Po posledných komunálnych voľbách vždy merali agentúry Maďarskej aliancii nad päť percent. Bola lepšia nálada, každý opäť uveril, že sa to dá, a potom sa to celé pokazilo, prišiel Gyimesi, začali sa rozbroje a išlo to dole vodou.

Úspech v komunálnych voľbách je predpoklad na to, aby sme sa znova naštartovali.

Vytvoriť koalíciu s maďarskou stranou v minulosti špekulovalo hnutie OĽaNO Igora Matoviča. S tým by ste si nejakú spoluprácu mohli predstaviť?

Keď hovoríme o tom, že dobrá nálada, zodpovednosť a pohoda sú pre nás veľmi dôležité veci, tak toto v Hnutí Slovensko nevidíme. A s týmto názorom asi nie som sám.

Krisztián Forró, predchádzajúci predseda aliancie, pred prezidentskými voľbami podporil koaličného Petra Pellegriniho. Dnes je jeho poradcom. Nemali by ste mať z koalície bližšie aspoň k Hlasu?

Spolupráca sa týmto smerom nerozvíja.

Tlačí vás dnes Budapešť priamo či nepriamo do nejakých preferovaných politických spoluprác?

Nemal som také rokovanie s nikým a zatiaľ takéto skúsenosti nemám, ale som predsedom iba rok.

Pýtam sa preto, lebo ste v minulosti kandidovali za Fidesz do europarlamentu. Spätne si myslíte, že to bolo správne?

Fidesz vtedy prišiel s myšlienkou obhajovať práva všetkých Maďarov v Karpatskej kotline. Prišlo mi to ako sympatické a pekné gesto. Bez toho, aby tam neboli Maďari z Vojvodiny, zo Sedmohradska a Zakarpatska, by som do toho ani nešiel. Ostalo mi symbolické posledné miesto, takže vlastne bez šance. Ale bolo to za mňa skôr gesto.

Nikdy som však nemal ambíciu byť maďarským politikom v Maďarsku. Hoci mám maďarské občianstvo a aj som v Maďarsku študoval, vždy ma to ťahalo domov.

Od mája máte už aj slovenské občianstvo, ale stále bývate v Maďarsku. Je toto dobré východisko pre šéfa maďarskej strany na Slovensku?

Tak aj teraz máte vládnych predstaviteľov, ktorí bývajú v Kittsee. Nerobím si z toho ťažkú hlavu. Som Levičan, kde mám trvalý pobyt, ale bývam v maďarskom Komárome, lebo sme si tam v roku 2020 kúpili dom. To bolo ešte dávno predtým, čo ma zvolili za predsedu a čo som vôbec vstúpil do politiky.

Do Komáromu sa ideme len vyspať. Dcérka chodí do školy v Komárne a aj manželka tam pracuje, teraz sa s tým viac urobiť nedá.

O dva roky už budem bývať v Bratislave, aspoň také mám ambície. Z Komáromu to mám však do Bratislavy rýchlejšie ako z Komárna pre zanedbané cesty na juhu Slovenska.

Koho budete voliť v nasledujúcich parlamentných voľbách v Maďarsku?

Toho istého ako minule.

Tisza Pétera Magyara to potom nebude. Myslíte si, že Fidesz vyhrá voľby?

Áno, pokladám za pravdepodobnejšie, že výhru zopakuje, aj keď to už nemusí byť rovnaká väčšina.

Zmenilo by sa niečo, ak by voľby vyhrala Tisza v prípade maďarskej menšinovej politiky na Slovensku?

To nikto nevie, bola by to úplne nová situácia. Fidesz vládne 15 rokov a nominoval všetkých predstaviteľov a odborníkov. Všetci, ktorí sa touto témou zaoberajú, sú z pozadia Fideszu. Opozícia sa touto témou skoro vôbec nezaoberá, takže nevieme, čo by to znamenalo.