Bol útok na Nord Stream legitímny? Na čom stojí poľský odpor proti vydaniu podozrivého Ukrajinca Nemcom

„Právny štát znamená, že právo platí pre všetkých rovnako, nezávisle od toho, či niekto osobne súhlasí alebo nesúhlasí s nejakým trestným činom spáchaným v niektorom z členských štátov EÚ.“

Tieto slová napísal na sieti X súčasný nemecký veľvyslanec v Poľsku Miguel Berger. Nadväzoval tak na živú diskusiu sprevádzajúcu súdne konanie prebiehajúce vo Varšave vo veci Volodymyra Žuravlova – ukrajinského potápača žijúceho aktuálne v Poľsku, ktorý je podozrivý z členstva v skupine, ktorá v Baltskom mori podnikla pred skoro tromi rokmi útok na plynovod Nord Stream. Bol zatknutý na základe európskeho zatykača vydaného nemeckými orgánmi. Pred nemeckým súdom mu hrozí až 15 rokov väzenia.

Nechajme teraz bokom, že slová nemeckého veľvyslanca vyvolali zlomyseľnú sériu otázok poľských používateľov siete X, či bude rovnako principiálne teraz Berlín postupovať napríklad vo veci predmetov vyrabovaných z Poľska počas druhej svetovej vojny, ktoré dodnes odmieta vrátiť. To je obvyklý folklór poľsko-nemeckých diskusií.

Vyhlásenie nemeckého veľvyslanca bolo – ak sa pozrieme na chronológiu – nepriamou, ale veľmi ostrou reakciou na výrok premiéra Donalda Tuska. Ten krátko predtým povedal, že „problémom Nord Streamu nebolo to, že bol vyhodený do povetria. Problémom bolo, že bol vybudovaný“.

Volodymyr Žuravlov je nepochybne hrdinom posledného týždňa v Poľsku. „Ťažko si dokážem predstaviť nečestnejšie a pokorujúcejšie konanie ako to, ak vydáme tohto človeka do rúk nemeckých orgánov,“ napísal Jan Rokita, kedysi Tuskov politický parťák, dnes jeden z významnejších komentátorov verejného diania.

Médiá pripomínajú aj starší výrok ministra Radka Sikorského, že ukrajinský potápač si zaslúži „azyl a metál“. Konzervatívna opozícia ostro kritizuje vládu za to, že vôbec dopustila, aby k zatknutiu a začatiu súdneho konania došlo a aby sa na prehľadaní bytu Ukrajincov zúčastnili zástupcovia nemeckej polície ako pozorovatelia.

Skrátka, ako napísal v Berliner Zeitung Klaus Bachmann, „Poliaci si našli národného hrdinu“ a kauza „má potenciál poškodiť vzájomné vzťahy“.

Washington Post o zničení Nord StreamuKonala ukrajinská tajná služba poza Zelenského chrbát?

Christian Heitmann

Vojna ako následok plynovodu

Tvrdošijnosť, s ktorou nemecké orgány činné v trestnom konaní idú po (údajných) páchateľoch útokov, je až zarážajúca. Volodymyra Ž. už raz, pred rokom, Poliaci vraj nechali odísť na Ukrajinu, čím vyvolali zúrivé reakcie napríklad bývalého šéfa rozviedky Augusta Hanninga.

Na druhýkrát už poľská prokuratúra na zosilnené nemecké žiadosti reagovala. Pripomeňme, že druhý zatknutý Ukrajinec teraz čaká na súdne konanie v Taliansku. Namiesto toho, aby Nemci nechali celú vec potichu odísť do zabudnutia, sú ochotní ísť aj do prípadných treníc so spojencami a nechať kauzu opakovane pripomínať verejnej mienke po celej Európe.

Koniec koncov asi tak, ako nemeckú politiku voči Rusku pripomenula svojím minulý týždeň veľmi prepieraným výrokom pre maďarské noviny Angela Markelová, ktorá sa posťažovala, ako jej Poliaci a pobaltské štáty v roku 2021 neumožnili dohodnúť sa s Vladimirom Putinom.

Už spomínaný Klaus Bachmann vidí jadro problému v kauze Volodymyra Ž. (ako je to v nemeckej tlači bežné) v nevyliečiteľnej poľskej germanofóbii. Rovnako ako väčšina nemeckých komentátorov a politikov – aj v čase po Zeitenwende –, ani on si totiž neuvedomuje, aký veľký zásah priamo do srdca idey kolektívneho Západu ako spoločenstva vzájomnej bezpečnosti zasadil rusko-nemecký plynovod.

Poľský (a ukrajinský) problém s Nord Streamom sa netýkal stratených tranzitných poplatkov (ako si to nemeckí autori občas snažia racionalizovať), ale skutočnosti, že sa kľúčový spojenec stal spolupracovníkom v realizácii imperiálnych plánov Ruska a pre uspokojenie vlastnej túžby po lacnom plyne bol ochotný celý rad krajín vrátane členov NATO a EÚ vystavovať existenciálnej hrozbe.

„Nie je možné nechápať priamu súvislosť medzi sprevádzkovaním Nord Streamu a ruskou inváziou na Ukrajinu,“ hovorí bývalý prezident Andrzej Duda. Bolo to zrejmé všetkým, ktorí tomu rozumieť chceli, vrátane Donalda Trumpa, ktorý v roku 2019 zaviedol proti firmám realizujúcim projekt sankcie a pri tej príležitosti nemecké pokrytectvo ostro odsúdil.

Keď po nástupe Bidena Nemci začali rozhovory, aby Washington zrušil „iracionálne“ Trumpovo nariadenie, ministri zahraničia Poľska a Ukrajiny napísali v Politico článok, v ktorom vyhlásili, že „sprevádzkovanie druhej vetvy Nord Streamu bude vážnym ohrozením mieru v Európe“ a že je nástrojom agresie. To bolo na jar roku 2021. V auguste Američania so sprevádzkovaním plynovodu nakoniec súhlasili. Na slová oboch ministrov došlo presne o šesť mesiacov neskôr...

Poľská plynová epopejaAko sa Poliakom podarilo vyhrať preteky v odstrihnutí sa od ruského plynu

Maciej Ruczaj

Tieň Gerharda Schrödera

Svojou urputnosťou v stíhaní údajných strojcov sabotáže Nord Streamu nemecké orgány docielili zatiaľ hlavne to, že sa o niektorých aspektoch témy začalo hovoriť podstatne otvorenejšie a bez servítok.

Jeden z významných poľských analytikov medzinárodných vzťahov Sławomir Debski navrhuje, aby Poľsko využilo nemeckú žiadosť o extradíciu ukrajinského potápača na to, aby „pred poľským súdom preskúmalo kauzu Nord Stream“.

Podľa Debského je v prvom rade potrebné si vôbec odpovedať na otázku, či Nord Stream nie je náhodou „legitímny vojenský cieľ“ a jeho zničenie teda oprávneným aktom sebaobrany vo vojnovom stave – „Nemeckom vydaný európsky zatykač by tak bol neopodstatnený“.

Po druhé, nemecké správanie v tejto kauze podľa Debského nedáva záruky, že bude pre zatknutých zaistený spravodlivý proces.

„Nemecká justícia má v tejto veci za sebou dvadsať rokov zlyhávania. Dvadsať rokov nereagovala na úplne zjavné prípady politickej korupcie sprevádzajúce tento prípad“ – na čele s kauzou bývalého kancelára a následne vysokého predstaviteľa Gazpromu Gerharda Schrödera.

„Urobme taký súd nad Nord Streamom. Preskúmajme to, čo Nemci skúmať nechceli: ako sa to stalo, že nemecké firmy a nemecká vláda tak dlho a tak odhodlane realizovali ruské mocenské záujmy?“

Kauza Volodymyra Žuravlova má celkom určite množstvo aspektov, ktoré zostanú širokej verejnosti skryté. Je zarážajúce, s akou ľahkovážnosťou k možnému zatknutiu pristupovali jednotliví členovia údajného ukrajinského komanda cestujúci za rodinou a na prázdniny po celej EÚ.

Je príznačné, že zatiaľ pomerne vlažne reagujú ukrajinské úrady, pre ktoré je teraz Nemecko kľúčovým partnerom. Je viac ako pravdepodobné, že v takej konštelácii ani poľská vláda nebude mať záujem vstupovať do priameho konfliktu s Berlínom.

Ale celá kauza by mala byť dobrou pripomienkou pre tých, ktorí už niekoľko mesiacov nadšene presadzujú víziu Nemecka ako nového garanta európskej bezpečnosti po odchode „tých zlých Američanov“.

Text vyšiel paralelne aj v českom denníku Echo24.