Keďže sme už pred tromi týždňami ponúkli prehľad štyroch najotrasnejších káuz, ktorými Rakúsko v tejto jarnej sezóne žije, musíme dnes už len pripomenúť tri možno najneuveriteľnejšie detaily.
1. Máme tu rakúskeho manažéra globálne úspešného poskytovateľa finančných služieb, ktorý dôverne spolupracoval s ľuďmi v okolí nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ministra financií Olafa Scholza a s nemeckou tajnou službou BND, ktorý však už takmer desať rokov žil medzi Mníchovom a Moskvou, Azúrovým pobrežím a Dubajom dvojitý život.
V tom druhom živote bol Rakúšan z predmestia Viedne milencom úchvatne krásnej ruskej agentky, išiel si s vagnerovcami zastrieľať do Sýrie, plánoval založenie 15-tisícového žoldnierskeho vojska v Líbyi, stal sa vedúcim ruskej špionážnej siete, utiekol po odhalení finančnej diery vo výške 1,8 miliárd eur do Ruska, nechal si narásť bradu a cestoval s falošnými pasmi reálne existujúcich kňazov Ruskej pravoslávnej cirkvi po svete.
2. Máme tu tri služobné mobily kľúčových ľudí z rakúskeho ministerstva vnútra, ktoré manželka dnešného rakúskeho kancelára na kanoistickom výlete nechtiac potopila a ktoré potápači vytiahli z Dunaja a odovzdali IT technikovi vtedajšej tajnej služby BVT.
Mobily obsahovali okrem indícií o protekciách v biosfére večne vládnucej Ľudovej strany Rakúska niekoľkoročnú bezpečnostnú komunikáciu krajiny a skončili – nevedno, či fyzicky, alebo „iba“ ich obsah – v Moskve.
3. Máme tu rakúsko-ruský joint venture, v ktorom minoritná proruská frakcia v dnes už rozpustenej rakúskej službe BVT zrejme odovzdala všetko, čo jej prišlo pod ruku, ruskej rozviedke a vyšpehovala, okradla a ohrozovala v Rakúsku žijúcich odporcov Putina, ako napríklad investigatívneho novinára Christa Grozeva.
O odmene, ktorú za to dostali, sa nevie ešte zhola nič. V každom prípade pribúdajú informácie o tom, že hneď viacerí rakúski špióni dostali od Rusov recept na ich vtedy obľúbený jed – na novičok.
.jpg)
A teraz tu máme záhadu: je približne päť mesiacov pred parlamentnými voľbami a špionážna aféra desaťročia zatiaľ s náladami voličov citeľne nepohla. Potenciálne najviac namočená strana – neutrálna, až proruská pravicovo-populistická FPÖ – sa už dva roky drží na čele prieskumov a voľby by aj teraz s náskokom vyhrala: posledné prieskumy dávajú nacionalistom 27 – 31 percent.
Iba jeden nedávny prieskum sa trochu odchýlil od štyri desaťročia starej skúsenosti, že stredopravé strany FPÖ a ÖVP získajú obvykle vždy spoločnú väčšinu: Agentúra Market & Lazarsfeld po 18. apríli zistila parlamentnú väčšinu pre ľavicu, to však iba preto, lebo podľa informácií tejto agentúry by sa hneď dve ľavicové protestné strany – Komunistická strana Rakúska a Strana piva – tesne prehupli do parlamentu.
Je síce otázne, či by sa novému marxistickému predsedovi sociálnych demokratov podarilo vyskladať päťkoalíciu so Zelenými, s pivkármi, protrhovými progresívcami a antikapitalistickými komunistami. Skôr to vyzerá na nové, možno trošku modifikované vydanie veľkej koalície už nie takých veľkostrán SPÖ a ÖVP.
Keďže vyšetrenie ruskej infiltrácie bezpečnostného aparátu je stále iba na začiatku, ďalší vývoj stojí a padá s otázkou, či nádejný Volkskanzler („kancelár národa“, resp. „kancelár ľudu“), predseda FPÖ Herbert Kickl, bol osobne prepojený s aktérmi megakauzy.
Samozrejme, ostatné strany už teraz obviňujú FPÖ z vlastizrady: generálny tajomník vládnych ľudovcov Christian Stocker sa verejne pýta, či FPÖ „chcela predať Rakúsko Rusku“. Predseda menšieho koaličného partnera, zelený vicekancelár Werner Kogler vynadal Slobodným takto: „Sú to zradcovia vlasti a nie ochrancovia vlasti.“
Ďalší vývoj stojí a padá s otázkou, či nádejný Volkskanzler – predseda FPÖ Herbert Kickl – bol osobne prepojený s aktérmi megakauzy. Dokázať mu niečo rukolapné nebude ľahké.
FPÖ pred Vianocami roku 2016 podpísala s Putinovou stranou Jednotné Rusko zmluvu o spoluprácu a iba vágny všeobecný pocit, že má až príliš blízko ku Kremľu, nemusí ich voličov odradiť. Tí sú už tradične sami proruskí, no a rovnako ako operetná rakúska armáda, ani rakúska rozviedka sa v spoločnosti už pred kauzami netešila veľkej úcte.
Rakúšania sú nanajvýš ešte z čias studenej vojny zvyknutí na to, že práve hlavné mesto ich neutrálneho štátu funguje ako brloh agentov. Viedeň – ako tretie mesto OSN, sídlo OBSE a hlavné sídlo Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu – nestratila na svojej príťažlivosti.
Podľa odhadu odborníka denníka Die Presse Burkharda Bischofa dnes z 250 v Rakúsku akreditovaných ruských diplomatov 180 spolupracuje s ruskými rozviedkami SVU, GRU a FSB. Týmto 180 čelí v novej rakúskej kontrarozviedke DVN päť zamestnancov.
Kickl to ešte nemá za sebou, špionážna aféra preňho určite ešte predstavuje akútnu hrozbu – v inkriminovanom období bol dva roky ministrom vnútra. Dokázať mu niečo rukolapné však nebude ľahké.
Povahou sa 55-ročný Korutánec Kickl totiž od svojich úspešných predchodcov na čele FPÖ Jörga Haidera a H. C. Stracheho diametrálne líši. Obaja boli pouliční tribúni, ktorí sa pre svoj dobrodružný politický a súkromný život vystavovali potenciálnemu vydieraniu. Strache na tom aj padol: musel odstúpiť ako vicekancelár a predseda strany, lebo na Ibize naletel volavke, „neteri ruského oligarchu“.
Kickl je vysoko inteligentný a železne disciplinovaný askét. Športovec, alpinista, bežec, nie zametač nočných barov ako Strache a Haider.
Svoje súkromie si stráží do takej miery, že nik v Rakúsku netuší, ako vyzerá jeho manželka, právnička v úrade ombudsmana, a ich medzitým už 23-ročný spoločný syn. Pár sa bral až v období, keď syn mal už 17, v diskrétnosti na nejakom úrade. Veľká žúrka to nebola a z FPÖ nebol pozvaný nikto.
Práve vyšla Kicklova neautorizovaná biografia, autori z liberálno-ľavicového časopisu Profil jej dali pompézny názov Kickl und die Zerstörung Europas (Kickl a zničenie Európy). Autori ho správne opisujú ako „šedého, kontrolovaného, asketického, racionálneho človeka bez eskapád“.
Novinári to skúsili aj s investigatívou o jeho detstve – a padli škaredo na hubu. Kickl, ktorý svojim biografom neposkytol rozhovor, si v špeciálne nakrútenom videu užíval početné chyby autorov: nesprávne v knihe nie sú len mená starého otca a starej mamy, no aj pôvod, aj povolanie dedka, ktorý ani nebol v britskom zajatí, ale – ako Kickl hovorí vo videu – „bei den Panzern im Russlandkrieg“, „s tankmi v ruskej vojne“.

Kickl, samozrejme, tvrdí, že o ruských špiónoch v BVT nemohol tušiť, dá sa však detegovať aspoň nepriamy vzťah s vedúcim Putinovým špiónom Egistom Ottom. Ott – pre ktorého platí prezumpcia neviny – bol pravdepodobným autorom anonymného pamfletu, na základe ktorého vtedajší minister vnútra Kickl v spolupráci s ľavicovou špeciálnou prokuratúrou WKStA vo februári 2018 vyvolal nápadne brutálnu a neoprávnenú raziu v BVT.
Druhá možná spojka je bývalý poslanec FPÖ Hans-Jörg Jenewein: vraj existujú čety medzi Jeneweinom a Ottom, ktoré by mali svedčiť o dôvernom vzťahu medzi vtedajším bezpečnostným politikom FPÖ a troublemakerom Ottom. Bývalý politik Jenewein má najnovšie ešte druhý problém: 14. apríla 2024 vyšlo najavo, že pri domovej prehliadke sa u neho našiel aj boxer na ruku, kusy munície a fotografie, ktoré podľa spisu „jasne prezrádzajú národnosocialistický svetonázor“.
Vláda aj opozícia Kicklovi vyčítajú, že Jenewein bol jedným z jeho najbližších spojencov v strane. Ak sa k tejto blízkosti nájde nejaký písomný dôkaz, Kickl má problém.
Ak mu nenájdu kostlivca alebo rovno Rusa v skrini, už tie voľby nemôže prehrať.
Ak nie, môže sa stále spoľahnúť, že voľby mu vyhrá chaotická masová migrácia: Rakúsko v roku 2022 zaznamenalo 112 272 žiadostí o azyl, v predchádzajúcom roku ešte 59 232 žiadostí. No zatiaľ čo počet mladých blízkovýchodných mužov prichádzajúcich do krajiny klesá, začal sa veľký prílev príbuzných Sýrčanov, ktorí nedávno získali právo na zlúčenie rodiny: keďže každý mesiac iba vo Viedni pribúda 300 – 350 sýrskych detí, viedenské školy praskajú vo švíkoch.
Jediný Kickl dáva Rakúšanom so svojou protimigračnou agendou „Pevnosť Rakúsko“ lákavú ponuku. Ak mu nenájdu kostlivca alebo rovno Rusa v skrini, už tie voľby nemôže prehrať.
Zaujímavé je, že odporca protiruských sankcií a „zástanca mieru“ na Ukrajine si osobne – aspoň na verejnosti – vždy udržiaval odstup od Rusov. Ako minister vnútra navštívil Moskvu zrejme iba raz – v roku 2018 – a to za úplného vylúčenia médií. Kickl si 24. februára 2022 určite vydýchol. Na rozdiel od mnohých iných európskych politikov nemusí vysvetľovať srdečné spoločné fotografie s kremeľskými monštrami.
Údajne bol aj jedným z tých, ktorý z „Dohody o spolupráci a kooperácii“ s Jednotným Ruskom od začiatku nebol nadšený. Prakticky celé vtedajšie vedenie FPÖ na čele s predsedom Strachem 19. decembra 2016 dohodu podpísalo. Kickl, ktorý 30 rokov nepretržite pracuje pre stranu, sa nezúčastnil.
FPÖ sa dnes obhajuje tým, že v rámci tejto päťročnej dohody nevykazovala žiadne aktivity. Keď dohoda v roku 2021 vypršala, potvrdil to aj predseda príslušnej ruskej komisie Andrej Klimov.
Mimochodom, ak by niekto chcel preveriť, či spolupráca medzi najpopulárnejšími politickými stranami Ruska a Rakúska naozaj tak neslávne zhasla, mal by smolu: dohodu už v FPÖ nevedia nájsť.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.