Rakúska rozviedka a jej megakauzy Slávny rakúsky tajný Egisto O. robil pre Rusov

Preto dnes prinášame stručný prehľad štyroch aktuálnych, ktoré môžu otriasť týmto presvedčením.

Zistíme, že sa u týchto juhovýchodných „Nemcov“ – možno s výnimkou nájomnej vraždy – vyskytujú prakticky všetky neduhy, ktoré sú typické pre postbyzantskú kultúru mnohých východoeurópskych a balkánskych krajín.

Vymenujme tieto kauzy podľa výšky finančnej škody, nie podľa politickej závažnosti.

Kauza č. 1 nesie meno René Benko

Stále ešte iba 46-ročný Tirolčan, ktorý začal doslova ako tínedžer skupovať a budovať realitné impérium v Rakúsku, Nemecku, Taliansku a na celom svete. No a skrachoval.

Jeho holding Signa dlhuje bankám a súkromným investorom podľa prvých odhadov 14 miliárd eur. Ak budú mať šťastie, veritelia dostanú späť tretinu investovanej sumy. Megabankrot vyvolal krízu v už aj tak trpiacom stavebníctve. Z tretieho najvyššieho mrakodrapu Nemecka, z hamburského Elbtower, je nedorobený skelet a celý rakúsky establišment musí odpovedať na otázku, ako mohol naletieť tomuto hochštaplerovi.

Pre Benka pracovali dvaja exkancelári, sociálny demokrat Alfred Gusenbauer a ľudovec Sebastian Kurz. Túto zimu, keď sa impérium už rúcalo, Kurz zohnal svojmu priateľovi Benkovi ešte 100 miliónov od nejakého šejka.

Zaujímavé je, akou metódou sa Benko dostal k tým miliardám: lákal investorov vidinou exkluzivity a prepychom, aký nie je pre nemeckojazyčný svet typický. Lákal napríklad svojím alpským šesťhviezdičkovým Chalet N, pomenovaným podľa manželky Nathalie.

Dával každému boháčovi pocit, že získal úplne individuálnu, exkluzívnu a výnimočnú dohodu. Húfne mu naleteli Arabi, ale aj manažéri solídnych regionálnych rakúskych a nemeckých bánk.

Kauza č. 2 nesie meno Jan Marsalek

Dnes stále iba 44-ročný Rakúšan, ktorý za svoje meno vďačí českému otcovi, od ranej mladosti budoval veľmi úspešnú finančnú skupinu Wirecard.

Wirecard bol poskytovateľom finančných služieb a špecializoval sa okrem iného na online platby, vydával aj kreditné karty. Jedného dňa sa zistilo, že v pokladnici chýba 1,9 miliardy eur. Podvodník Marsalek, ktorý je odvtedy hľadaný na základe medzinárodného zatykača, utiekol v roku 2020 cez Bielorusko do Ruska.

Dnes už vieme, že voľba krajiny exilu nebola náhodná. Marsalek, ktorý zrejme býva na najvychýrenejšej ceste Ruska, na Rubľovke západne od Moskvy, by mohol v najhoršom prípade prispieť aj k pádu nemeckého kancelára Olafa Scholza.

Ak chcem veriť mienkotvornému talianskemu denníku La Repubblica, tak „sa povráva, že kauza Wirecardu a jeho väzby na ruského špióna Jana Marsalka by mohli lídrovi sociálnych demokratov zasadiť posledný úder“.

Podľa Talianov existuje podozrenie, že Scholz je vydierateľný. Vydierač v tomto trochu dobrodružnom príbehu sa volá Vladimir Vladimirovič Putin. V každom prípade sedí, že Scholz bol v inkriminovanom čase nemeckým ministrom financií a očividne zlyhal pri dohľade nad Wirecardom, a preto bude musieť v tomto roku vypovedať aj pred súdom.

Vyšetrovací výbor nemeckého parlamentu zistil už v apríli 2021, že Spolkový kriminálny úrad spolupracoval s Wirecardom na viacerých projektoch.

Podľa správy sa kreditné karty Wirecardu používali na tajné vyšetrovanie podozrivých osôb na internete, čím sa Marsalek dostal k informáciám z nemeckej rozviedky BND: podľa správy vyšetrovateľa si vraj Marsalek „vyžiadal a dostal kompletný ročný súbor údajov obchodných partnerov Wirecardu“. Súbor sa ihneď stratil.

Citlivé to bolo, lebo Marsalek ešte v časoch svojej najväčšej slávy čoraz užšie spolupracoval s vojenskou ruskou rozviedkou GRU, neskôr aj s vnútornou rozviedkou FSB.

Letel v tom čase približne 60-krát do Moskvy, často iba na niekoľko hodín. Dnes je z neho už hotový ruský „rozviedčik“: dal si v ruskom exile narásť bradu, vďaka ktorej sa podobá na ruského popa.

Pred niekoľkými dňami informovali nemecké médiá ZDF Frontal a Der Spiegel, rakúsky denník Der Standard a ruské médium The Insider, že ruskí tajní zabezpečili Marsalkovi už v septembri 2020 ruský pas, ktorý ho identifikuje ako Konstantina Vladimiroviča Bajazova – reálne existujúceho pravoslávneho kňaza žijúceho v Lipecku, ktorý vyzerá podobne ako rakúsky podvodník na úteku.

Tu sa do hry dostáva dnes už rozpustená rakúska tajná služba BVT. Už dávnejšie sa vie, že bývalý vedúci oddelenia BVT Martin W.  pracoval pre Marsalka, údajne pomohol Marsalkovi pri úteku a sprostredkoval Marsalkovi prístup k utajeným spisom BVT.

Meno jeho zdroja v BVT sme sa dozvedeli až v týchto dňoch: vysokopostavený rakúsky tajný Egisto O. zrejme robil pre ruskú rozviedku FSB.

Aby toho nebolo málo, Marsalek sa dostal prostredníctvom tejto siete k tajnému receptu na obľúbený jed ruskej rozviedky – novičok.

Kauza č. 3 nesie meno Christian Pilnacek

Sivá eminencia ľudovcov v rakúskej justícii, viedenský elegán s nazálnou aristokratickou nemčinou, už nežije.

Dožil sa 60 rokov a zomrel 20. októbra 2023 tajuplnou smrťou.

Právnik, ktorý počas dlhých desaťročí zastával najmocnejšie pozície na ministerstve spravodlivosti, bol v čase smrti už suspendovaný a obvinený zo zneužitia funkcie.

Posledný deň Pilnackovho života sa dá zrekonštruovať. Počas dňa bol na recepcii na maďarskom veľvyslanectve vo Viedni a potom sa išiel najesť s rodinným príslušníkom.

Známy, ktorý ho stretol, hovorí, že mal bujnú náladu. Večer si vymieňal správy so špičkami republiky.

Exkancelár Kurz, ktorý sa o smrti Pilnacka dozvedel na druhý deň počas svojho súdneho procesu pre krivú výpoveď, dosvedčil: „Včera večer som s ním telefonoval a o niekoľko hodín neskôr si vzal život.“

V ten istý večer jazdil opitý v protismere na diaľnici. Policajti ho zastavili. Spolubývajúca jeho milenky – zhodou okolností mladá zamestnankyňa predsedu rakúskeho parlamentu – ho vyzdvihla z polície a odviezla do domu jeho milenky v rakúskom „Toskánsku“, teda do Wachau.

U milenky pokračoval v opíjaní sa a potom okolo polnoci oznámil: „Idem preč.“

Jeho mŕtvola sa na druhý deň našla v mŕtvom ramene Dunaja. Oficiálna príčina smrti: utopenie.

Verejnosť sa to dozvedela až teraz, po polroku. Na okolnosti samovraždy a existenciu milenky platilo dovtedy informačné embargo, ktoré rešpektovali všetky médiá.

Až teraz sa píše o nezrovnalostiach okolo smrti Pilnacka, zvlášť o čudnom postupe polície, ktorá milenke bez povolenia prokuratúry ihneď odobrala mobil aj iné osobné veci Pilnacka.

Odvtedy sa stratil legendárny strieborný USB kľúč, na ktorom mal Pilnacek údajne uložené najcitlivejšie špinavosti republiky.

Podľa milenky mal ten USB kľúč stále pri sebe, aj keď bol v teplákoch. Chodia fámy, že USB kľúč obsahoval vysoko výbušné svedectvá: údajne sa tam na troch stranách hovorilo o vrcholnom politikovi, ktorý sa pred mnohými rokmi pokúsil znásilniť zamestnankyňu.

K tomu ešte existuje medializovaná nahrávka, na ktorej odpočúvaný Pilnacek hovoril o tlaku zo strany vysokopostavených ľudovcov, aby zastavil vyšetrovanie straníckych kolegov.

Pilnacek na nahrávke tvrdí, že tomu tlaku nikdy nepodľahol. Uvádza aj mená tých, ktorí na neho vyvíjali nátlak. Napríklad meno jeho osobného priateľa Wolfganga Sobotku, predsedu rakúskeho parlamentu z Ľudovej strany.

Kauza č. 4, zjednodušene nazvaná Egisto Ott

Táto kauza má dlhšiu históriu. Počas krátkeho vládnutia pravicovej koalície ľudovcov s pravicovo-populistickými Slobodnými v rokoch 2017 – 2019 došlo k vojne v bezpečnostných službách: ľavicová špeciálna prokuratúra WKStA v spolupráci s pravicovo-populistickom ministrom vnútra Herbertom Kicklom vykonala vo februári 2018 nápadne brutálnu raziu v tajnej službe BVT, ktorá bola vtedy pod vedením dolnorakúskych ľudovcov.

V samotnom BVT sa vtedy viedla tichá vojna prorusky naladenej menšiny blízkej Slobodným proti prozápadnému vedeniu.

Neformálny vedúci proruského krídla BVT, o ktorom sa vtedy ešte netušilo, bol zrejme Korutánec s talianskymi koreňmi Egisto Ott.

Krstné meno Egisto je potaliančenou verziou starogréckeho mena Aegisth. Mytologický nositeľ tohto mena je vrahom mykénskeho kráľa Agamemnóna z legendy o Tróji, ktorého následne zabil Agamemnónov syn Orest.

Aktivity rakúskeho tajného s odvážnym menom viedli k tomu, že „Bernský klub“ – formát spolupráce medzi službami západných krajín – pozastavil spoluprácu s rakúskou BVT.

Ďalšia vláda potom úplne rozpustila zdiskreditovanú BVT.

Nová rozviedka sa volá DSN a vedie ju dolnorakúsky ľudovec s jordánskym otcom Omar Haijawi-Pirchner.

Autor tohto článku disponuje súkromnými informáciami o vojne v BVT, lebo jeden kľúčový aktér na strane ľudovcov v BVT je jeho spolužiak z gymnázia. Kariéry v bezpečnostných službách Rakúska sú také neuveriteľné, že autor teraz o tom radšej nepíše – čitatelia by ho podozrievali, že si vymýšľa.

Preto iba jednu poznámku, ktorá ukazuje, aká naštrbená je hierarchia hodnôt v rakúskej bezpečnostnej debate.

Rakúska štátna tlačiareň prijala objednávku na výrobu 200-tisíc biometrických cestovných pasov od najtotalitnejšieho režimu sveta – od Severnej Kórey. BVT dostala od štátnej tlačiarne zopár bianko kusov týchto severokórejských pasov a odovzdala ich agentom tajnej služby z demokratického štátu na tom istom polostrove – z Južnej Kórey.

Spolužiak bol pravdepodobne vedúcim tejto operácie, keďže vtedy podnikol s juhokórejskými agentmi výlet do najzápadnejšieho hostinca Rakúska – k inému spolužiakovi. Bizarné je, že jedným z dôvodov na raziu proti BVT nebol ani tak fakt, že štátna tlačiareň tlačí pasy pre funkcionárov odpudzujúceho severokórejského režimu, ale že Rakúsko pomohlo právnemu štátu Južná Kórea odovzdaním (asi troch) bianko pasov.

No a razia v BVT nezistila vážne bezpečnostné zlyhanie vtedajšieho vedenia, ale ťažko uveriteľnú zrastenosť BVT s dolnorakúskou Ľudovou stranou. Tá si očividne privatizovala rozviedku.

Ukazuje to udalosť z leta 2017, vďaka ktorej sa neskôr preslávil nespokojný agent BVT Egisto Ott. Počas tohto letného dňa podnikli vysokopostavení politici a úradníci z dolnorakúskej Ľudovej strany výlet, na ktorom splavovali Dunaj.

Manželka dnešného kancelára Katharina Nehammerová – zhodou okolností vtedy tlačová referentka dnešného predsedu parlamentu Wolfganga Sobotku – si počínala tak neobratne, že prevrátila kanoe. Do rieky spadol aj mobil kľúčového človeka ľudovcov na ministerstve vnútra, šéfa kabinetu mnohých ministrov na vnútre Michaela Kloibmüllera.

Účastníci nehody hneď pochopili, že obsah mobilu je citlivý.

Jeden spolupracovník preto mobil osobne odniesol do BVT, aby ho tam IT technik opravil. To bola chyba: IT technik bol spojencom Egista Otta.

Ott si urobil kópiu a odovzdal obsah mobilu médiám a pravdepodobne aj špeciálnej prokuratúre.

Pre večne vládnucu Ľudovú stranu to bol veľký trapas: celé Rakúsko sa dozvedelo o protekciách „našich ľudí“ v ríši ľudovcov.

Odteraz vieme, že rakúsky tajný Egisto O. dosiahol vo svojej kariére ešte oveľa viac: zrejme neposkytol značnú časť tajomstiev rakúskeho štátu iba ruskému kňazovi Konstantinovi Bajazovi alias Janovi Marsalkovi – no odovzdal ich aj rovno ruskej rozviedke.