Premiér Robert Fico pred pár dňami zaútočil na denník Postoj a nazval ho protivládnym médiom. Nahneval ho rozhovor s primátorom Trenčína Richardom Rybníčkom, ktorý kritizoval papalášizmus vládnych politikov a povedal, že ho uráža, keď vidí pri výjazdových rokovaniach vlády, ako primátori či starostovia vítajú premiéra a ministrov chlebom a soľou, ľudia sú oblečení v krojoch a tancujú im.
Premiér Rybníčkovu kritiku využil na svoju interpretáciu a povedal: „Páni z Postoja, pán primátor, váš geniálny názor na slovenskú pohostinnosť ste mali dokončiť. A po slovách, že vás uráža vítať predsedu vlády chlebom a soľou, ste mali logicky dopísať, že vítajte ho vždy s nabitou pištoľou.“
Šéfredaktor Postoja Martin Hanus považuje Ficove vyjadrenia za nehorázne. „To, že premiér kritizuje médiá, by mi neprekážalo. Robia to aj premiéri v krajinách, kde je úroveň politickej kultúry vyššia ako u nás. Je to jeho právo, rovnako ako máme my právo kritizovať jeho. Ale robiť z nás verbálnych atentátnikov pre kritiku, tak to je cez všetky čiary.“
Ficova interpretácia je podľa Hanusa taká nezmyselná, že nemá význam s ňou polemizovať. Považuje to za toxickú komunikáciu, ktorú Fico používa neustále proti opozičným politikom, médiám a teraz aj proti Postoju. „Mimochodom, je zaujímavé, že on, ktorý tvrdí, že progresívci chcú zakazovať názory, neustále niekoho za kritické názory kriminalizuje. Odpovedať na kritiku tým, že vy vlastne chcete, aby ma zabili, je kriminalizácia oponenta.“
Komunikácia premiéra ukazuje, že sa s atentátom nevyrovnal. „Chcel pôsobiť ako mocný chlap, ktorý sa po atentáte poskladal ako Robocop, ale v podstate vidíme, že je stále zranený a nemá to spracované. Inak by takto nekomunikoval.“
Komentátor Marek Vagovič hovorí, že trauma z atentátu Fica výrazne poznačila a zneužíva to v politickom boji na budovanie kultu martýra.
Vysvetľuje, prečo sa Ficovi nepáčila Rybníčkova kritika papalášizmu a vítanie vládnych politikov chlebom a soľou. „Vieme, ako uvažuje o minulosti pred rokom ’89 a že by bol rád, ak by ho automaticky všade, kam príde, povinne vítali ako kedysi súdruhov. A to, že hodil Postoj do jedného vreca s politikom, ktorý niečo povedal, je cez čiaru. Zapojil do toho aj KDH, s ktorým si takto politicky vybavuje účty, keďže je súčasťou opozičného bloku.“
Stratégovia Smeru to však podľa Vagoviča neodhadli. „Čudujem sa, že k tomu Fico natočil samostatné video a dostal tým túto tému viac do verejného priestoru. Ak chcel niečo odkázať, nevyšlo mu to a tá téma sa otočila proti nemu. Výroky Richarda Rybníčka sú dnes už všade. Spindoktori Smeru sa proste netrafili.“

Hanus upozorňuje ešte na jeden rozmer, pre ktorý sa Fico zrejme rozhodol proti Rybníčkovi a Postoju zaútočiť. Momentálne je totiž pre vládnu koalíciu veľmi nepríjemnou témou nárast kriminality, ktorý je dôsledkom minuloročnej zmeny Trestného zákona.
Rybníček je komunálnym lídrom tejto témy, a tak si Smer vyhodnotil, že treba ísť do protiútoku.
„Je to hrozne citlivá téma a nevedia urobiť spiatočku,“ vraví Hanus. „Čudujem sa, že nedali hlavy dokopy a nezastavili to už pred polrokom. O rastúcej kriminalite už hovoria aj starostovia smeráckych obcí, je s tým veľký problém v lokalitách s rómskymi osadami a je to veľmi nepopulárna vec. Chceli dať Rybníčkovi a ďalším kritikom facku, ale toto nemôžu ani svojou propagandou prebiť. Rybníček to vyhral päť – nula.“

Martin Hanus a Marek Vagovič hodnotia aj správanie generálneho prokurátora Maroša Žilinku v poslednom období. Ten sa pred pár dňami stretol so zástupcami primátorov, s ktorými sa zhodol, že nárast kriminality je vážny a treba upraviť Trestný zákon.
„Mám pocit, že Maroš Žilinka v posledných týždňoch Roberta Fica a jeho vládu trolluje,“ hovorí Hanus. „Keď sa prijímala trestná novela, tak bol úplne pasívny, hoci právnici aj novinári upozorňovali na riziká. A teraz zrazu prichádza so zásadnou pripomienkou, má s tým obrovský problém a tvrdí, že to treba vrátiť späť.“

Vagovič vysvetľuje, čo môže byť motiváciou Žilinkovho konania, ktoré ide občas proti želaniam súčasnej koalície. Môže byť za tým podľa neho pomsta za neschválenú doživotnú rentu, ale aj snaha o nápravu reputácie.
„Má ju úplne pokazenú, a ak chce aj po skončení vo funkcii generálneho prokurátora pracovať v oblasti práva či prokuratúry, musí si zlepšiť imidž. Nie je hlúpy, je právne dobre podkutý a vie, čo mu môže potenciálne hroziť, keď sa zmenia pomery. Preto si aj v súvislosti s používaním paragrafu 363 vytvára alibi do budúcna a dáva niektoré rozhodnutia podpisovať iným.“
Hanus a Vagovič hovoria v redakčnej debate aj o týchto témach: