Stíhanie čurillovcov Prokuratúra ich drží pod zámkom, aby nemohli vyšetrovať citlivé kauzy

Niet pochýb, že vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu štát a jeho zložky už štyri roky šikanujú, pretože si dovolili trestne stíhať jeho najvyšších predstaviteľov v duchu hesla: padni, komu padni. 

Počnúc policajnou inšpekciou pod vedením Branislava Zuriana cez ministerstvo vnútra pod taktovkou Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) až po generálnu prokuratúru v gescii Maroša Žilinku.

Každý z čurillovcov má na krku niekoľko obvinení, ktoré sa na prvý aj druhý pohľad javia ako účelové. Väčšinou stoja na svedectvách nedôveryhodných osôb a trčí z nich obyčajná pomsta.

Aj preto sa s napätím očakávalo rozhodnutie generálnej prokuratúry v kauze technický spis, kde sú obvinení prokurátor Michal Šúrek, vyšetrovatelia Čurilla, Ďurka a bývalý šéf NAKA Ľubomír Daňko.

Dvojaký meter

Tým viac, že Maroš Žilinka v posledných týždňoch dvakrát prekvapivo rozhodol v prospech čurillovcov. Aj preto sa začalo hovoriť o jeho „otočke“ a špekulovať o prípadných motívoch.

Od pomsty, ktorou chce potrestať vládnu koalíciu za neschválenú rentu, cez pokus vylepšiť si zničenú reputáciu – a nájsť novú perspektívu – až po snahu vyhnúť sa v budúcnosti trestnému stíhaniu.

Nech je to však akokoľvek, v kauze technický spis Žilinka potvrdil, že nejde o zásadný obrat, ale účelové konanie a chladný kalkul – s cieľom zvýšiť svoju cenu. A zároveň dvojaký meter par excellence.

Šúrekovi a spol. totiž prokuratúra nevyhovela, keď žiadali o zrušenie obvinenia podľa paragrafu 363. Čurillovcov tak naďalej drží pod zámkom, aby sa nemohli vrátiť do služby – a vyšetrovať veľké kauzy.

Procesný postup

Podstata kauzy technický spis je pritom len v procesnom postupe: elitný prokurátor a vyšetrovatelia nezneužili svoje právomoci. Napriek tomu sú naďalej stíhaní, akoby sa dopustili zločinu.

Šúrek, Čurilla, Ďurka a Daňko sa „previnili“ tým, že vypočúvali tzv. kajúcnikov na „nečisto“. Podľa inšpekcie tým sťažili právo na obhajobu oligarchov Bödöra, Brhela a exšéfa polície Gašpara.

Podobný postup je pritom úplne bežný. Vyšetrovatelia sa rozprávajú s kajúcnikmi o ich trestnej činnosti – a na základe obsahu ich výpovedí potom rozhodnú, čo je možné použiť v ďalšom konaní.

Je to vec taktiky aj ochrana pred možným únikom informácií. Obvineným typu Bödör, Brhel alebo Gašpar nie sú povinní vopred oznamovať, čo všetko vyšetrujú a koho pri tom vypočúvajú.

Malá domov Pčolinskému

Počas „klasického“ výsluchu ich potom konfrontujú len so skutkami, kde je voči nim začaté trestné stíhanie. Podobný pracovný spis navyše vedie aj policajná inšpekcia – v inom konaní proti čurillovcom.

Napriek tomu čelia obvineniu len Šúrek a spol., čo nemožno interpretovať inak ako pokračujúcu šikanu. A zároveň neskrývanú snahu pomôcť našim ľuďom – Bödörovi, Brhelovi a Gašparovi.

Ale možno aj bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému. Ten sa totiž krátko pred rozhodnutím o Šúrekovi a spol. v kauze technický spis takisto prihlásil do tohto konania ako poškodený...

Práve Pčolinský mal byť pritom „styčným dôstojníkom“ pri nominácii Žilinku na generálneho prokurátora hnutím Sme rodina. Neskôr dostal od GP „trišesťtrojku“ a bol prepustený z väzby. Kruh sa uzatvára.